Choď na obsah Choď na menu
 


Že vraj konštantne

4. 3. 2022

V učebniciach fyziky sa dodnes píše o konštantnej rýchlosti plynutia času. Nechcem spochybňovať čas ako veličinu, ktorú sme si vymysleli a ktorá prestane existovať, keď sa my pominieme. Ani znižovať význam času bonmotom, že čas je tu iba preto, aby sa všetko nestalo naraz. Spochybniť mienim iba rovnomernosť jeho plynutia. Lebo my, z kategórie 70+, veľmi dobre vieme, že čas plynie rovnomerne zrýchleným pohybom. Keď sme boli teenageri, čas nám plynul neskutočne pomaly. Veľmi sme túžili byť čo najrýchlejšie dospelými so všetkými výhodami, ktoré tento status prináša. A naopak, teraz, v čase neskorej zrelosti, znepokojene sledujeme, ako nám dni, mesiace a roky ubiehajú ako splašené kone, hoci by mali plynúť pôvodným tempom. Niekto múdry prirovnal toto nerovnomerné plynutie času k presýpacím hodinám. V ich hornej časti je na začiatku hodne piesku a jeho vrstva sa sotva hýbe. Ale postupne, so zmenšujúcim sa množstvom piesku v hornej nádobe, sa rýchlosť jeho ubúdania zvyšuje, aj keď počas celej doby je množstvo sypúceho sa piesku rovnaké.

presypacie-hodiny.jpg

Píšem to preto, že sme počas uplynulých 75 rokov všeličo zažili a pri našej neskromnosti by sme ešte niečo ďalšie chceli zažiť. Len toho piesku je pomenej a času ako by zmietol, čo je otrocký preklad českého „jakbysmet“. A tak niečo dobiehame my a niečo iné dobieha nás. Mnohí z nás sa museli doučiť angličtinu, lebo so školskou ruštinou sa končí iba kúsok za Mukačevom. A takmer všetci sme museli zvládnuť obsluhu mobilov a počítačov. Niektorí zastali pri mailoch, iní došli až po Skype a nemalá časť ešte ďalej. Pri spiatočnom pohľade si uvedomujem, že nebolo veľa generácií, ktoré počas života zažili toľké zmeny, ako my, a to sa netýka iba technickej oblasti. Medzičasom som naďabil na obrázok, v ktorom svoju predstavu o plynutí času zobrazil argentínsky  autor komiksov (podľa wikipédie) a autor dobrých kreslených vtipov (podľa mňa) - Guillermo Mordillo. Tak ho ponúkam zvedavcom.

mordillo-v-toku-casu.jpg

Dnes stojíme pred otázkou, či sa nám podarí zorganizovať a absolvovať tohoročné abiturientské stretnutie. S postupujúcimi rokmi majú niekedy pozvánky aj smutnú odozvu, keď niekto z pozostalých oznámi, že dotyčný sa už žiadneho stretnutia nezúčastní. Spravidla sa to dozvedáme s dlhším časovým odstupom, pretože iba ojedinele si človek pripraví svoj odchod zo života tak, aby pozostalí nemuseli popri smútku zháňať chýbajúce informácie, tŕpnuť pri obave, či sa na niečo nezabudlo a uzatvárať to, čo pokračuje aj bez adresáta.

Začínam, ako obvykle, iba žiadosťou o vyjadrenie, či sa chcete zúčastniť tohoročného abiturientského stretnutia. Ide o nezáväzné vyjadrenie, teda zámer, nie o záväzok. Stretnutie sa uskutoční 27. mája 2022 o 13:00 h. Miesto spresním neskôr. Odpoveď očakávam aj v prípade, že sa nemienite zúčastniť. Chýbajúca odpoveď totiž evokuje obavy, ktoré sa neobmedzujú iba na nefunkčnosť vášho mobilu, či počítača. A najlepšie bude odpovedať obratom, lebo ak v našom veku niečo odložíme na neskôr, spravidla to ostane odložené trvalo.