Nový rok 2025

Pred pár rokmi som si všimol nepriamu úmernosť medzi rozsahom textu a ochotou ho prečítať. Môj príspevok na Facebooku z 13.12. mal vyše 3200 slov a prečítali si ho štyria. Štyria z 58! Príspevok k Vianociam mal iba sto slov a prečítali si až štrnásti. Ak by som svoje prianie k Novému roku obmedzil iba na štandardné PF 2025, možno by ho prečítali všetci, i keď časť z nich by tie dve písmená vnímala ako pour féliciter a zvyšok ako Pozdravujem Fica alebo niečo v tom zmysle. Už pred Vianocami som siahol po kresbe Vladimíra Renčína a aj na prelome rokov sa mi hodí opäť, lebo už dávnejšie upozornil na nebezpečenstvo gramotnosti pre mocipánov. A to ani nepoznal tých súčasných.

 

Vianoce 2024

Pohľad z okna nepoteší, sledovanie televíznych novín znepokojí, výhľad do budúcnosti vydesí. Ako sa v takej situácii naladiť na sviatky pokoja, lásky a porozumenia? Alebo dokonca na „veselé“ sviatky? Mne keď je zle pomáhajú kreslené vtipy Vladimíra Renčína. Mám ich vyše 3000 a nebol problém vybrať vianočný. Nie je príliš vtipný, skôr pravdivý. Nie je ani aktuálny, pretože na tieto Vianoce sme ešte darčeky nakúpili, i keď niektorí na dlh. Ale budúce Vianoce už budú pravdepodobne podľa obrázku. Ani to však nie je to najhoršie, lebo pri tomto vývoji môžeme stratiť viac, než platobnú schopnosť. Ešte že nám ostanú, ako obvykle, oči pre plač.

 

Čo iné napísať v piatok trinásteho?

Nemám rád sviatky a nie je rozhodujúce, či ide o sviatky organizované štátom, cirkvou alebo príbuznými. Prekáža mi, ak niekto určuje, ako sa mám správať, aj keď nemám na to náladu, ani podmienky. Vianoce sú obdobím najvýraznejšej premeny ľudí na anjelské, dobroprajné bytosti, z ktorých mimo sviatkov takmer polovica vypisuje na sociálnych sieťach nereprodukovateľné svinstvá, ľudí, ktorí si závidia aj rakovinu, ako prehlásil doteraz nepotrestaný exminister vnútra, ľudí, ktorí uznávajú vládu zákona iba do chvíle, keď sa začne dotýkať ich záujmov, ľudí, ktorí potreby ostatných predajú za misu šošovice. Dnes je piatok 13. decembra, meniny má Lucia a ja som dostal okrem obvyklého dôchodku aj tzv. trinásty. Je pre mňa ťažko stráviteľné, že existujú trináste mzdy a trináste dôchodky v rokoch, ktoré majú naďalej 12 mesiacov. Za nerozumné považujem, aj keď niekto kupuje vianočné darčeky na pôžičku a za zvrátené keď trináste dôchodky štát financuje peniazmi ktoré nemá a musí si ich požičať. Spokojných dôchodcov vôbec netrápi, že požičané peniaze bude treba aj vrátiť, pretože vracať ich nebudú oni, ale ich potomkovia. Táto sebeckosť nie je vlastná iba dôchodcom, ale významnej časti obyvateľstva pre ktorú existujú iba tri hodnoty, ktorými sú (vulgárne vyjadrené): plný bachor, prázdne gule a gágor zaliaty chľastom.

A tieto „hodnoty“ sa v krátkych obdobiach pretavia do prianí Veselých a požehnaných Vianoc, Šťastného Nového roka, úcty k ženám a matkám, veselej šibačky, tichej spomienky na zosnulých a opäť odznova. V istej a nezmenšujúcej sa časti spoločnosti okrem toho pretrvávajú aj nostalgické spomienky na prvomájové manifestácie, vojenské prehliadky, lampiónové sprievody a občasné spartakiády. Prakticky totožná časť spoločnosti potom volí tých, ktorí im sľúbia „istoty“ reprezentované najmä istotou, že ostanú iba konzumentmi toho, čo im poskytne vodca. A ten vie ako dávkovať to, čo jeho poskoci predtým odňali pracujúcim. V kultúrnom svete platí, že nie je dôležitá veľkosť daní, ale to, čo sa z nich vráti platiteľom. Preto ma zaujalo, že v Česku aj u nás sa budú v nasledujúcich rokoch prerážať podzemné rúry. Rozdiel je iba v tom, že po dokončení bude v Brne premávať metro a u nás ak vôbec, tak z rúry bude iba tunel v oboch významoch slova.  

Na záver chcem popriať k nadchádzajúcim Vianociam pokojnú atmosféru v kruhu najbližších a aspoň mierne optimistický pohľad do budúceho roka. V súčasnej situácii sa najviac hodí univerzálne prianie Stana Radiča, ktorý prial lepší Nový rok, než aký bude. Toto prianie, s ktorým sa stotožňujem, však nie je určené všetkým. Iba tomu zvyšku slušných, tvorivých, morálnych, čestných a zodpovedných ľudí, ktorí tu ešte ostali. Tým zvyšným prajem, nech sa zadávia benefitmi, ktoré získali strieľaním medveďov, drancovaním vzácnych lesov, rozkrádaním nepriklincovaného, bagatelizovaním vzdelania a likvidáciou kultúry. A istotou mnohých z nich, že ani v budúcnosti nebudú zatvorení.

Ako majiteľ 13 diagnóz si prajem, aby som sa pri ich zvládaní stretával s ústretovými a odborne fundovanými zdravotníkmi. Ako občana ma poteší, ak nevyjdú plány na prehradenie Dunaja, na vybudovanie spaľovne maďarských odpadkov pri Slovnafte, ak nebude na našom území pokračovať uskladňovanie cudzieho rádioaktívneho odpadu, impotencia pri likvidácii vrakunskej skládky a ďalšie zverstvá z kuchyne ministerstva, ktoré má zachovávať naše prírodné dedičstvo a nie spôsobovať ťažko odstrániteľné škody. A tiež ak nebudem mať príležitosť uplatniť pretrvávajúcu dobrú znalosť ruštiny.

Obrázok k predchádzajúcemu textu som hľadal o čosi dlhšie, ako obvykle. Bystrejší návštevníci poznajú svetové strany ako aj deformujúci účinok preferovania jednej z nich, takže pochopia, čo som chcel obrázkom vyjadriť. Ostatní sa potešia kráse umelohmotnej jedličky a darčekov, ktoré ešte mali za čo kúpiť.

 

 

Po irídiu platina

Celkom ma zaujal nápad priraďovať dosiahnutý vek k protónovému číslu prvkov v Mendelejevovej periodickej sústave. Je to pre mňa nové a odkazuje ma to na moju profesiu. Tento krát je to platina. Vzácny kov, s ktorým som sa v živote stretol iba dva razy. Prvý krát na laboratórnych cvičeniach, pri ktorých sme niečo tavili v platinových kelímkoch a dozorujúci učiteľ nás kontroloval tak prísne, ako keby bol ich majiteľom. Druhý a posledný krát v Slovnafte, kde sa lineárne uhľovodíky menili na aromatické, za účelom zvýšenia oktánového čísla produktu. Výdatne k tomu dopomáhal katalyzátor so zanedbateľným obsahom platiny. Preto sa ho nikto nepokúšal premiestniť, ale bolo treba dávať pozor, aby sme ho nejakým nedopatrením neotrávili sírou zo spriatelenej ropy. O platine píšem po včerajších 78. narodeninách, ku ktorým mi obvyklá zostava priateľov gratulovala a po dnešnom obede s príbuznými, ktorí priniesli aj darčeky napriek tomu, že človek v mojom veku už všetko, čo potrebuje, má a čo nemá, po tom už ani netúži.
Takže platinové narodeniny sú za mnou, ďakujem všetkým, ktorí si ich všimli a pridávam obrázok platiny, ktorú si môžete všimnúť pri prechádzkach v prírode. Tú však musíte odovzdať orgánom, lebo všetko, čo je v zemi patrí štátu, prípadne jeho predstaviteľom, demokraticky zvoleným väčšinou. Pre ilustráciu pripájam obrázok (platiny, nie tých zvolených).

 

Nečakané, ale potešujúce

Začiatok augusta ma príjemne prekvapil, keď počítadlo návštev webovej stránky prekročilo číslo 2000000. Prekvapenie spočíva najmä v tom, že na prvý milión návštevníkov som čakal 13 rokov a na druhý iba tri. Počet návštev nie je pre mňa hlavným kritériom, počítadlo má svoje "muchy" a tak na zobrazované čísla hľadím s potrebnou rezervovanosťou. Pre zdokumentovanie okamihu prekročenia dvojmilióntej hranice som chcel uverejniť obrázok počítadla, ale medzičasom som zabudol, ako ho vygenerovať a okrem toho dnes ráno bežalo tak rýchlo, že by som musel kvôli tomu obetovať raňajky a to odo mňa nikto nemôže žiadať, pretože moje priority sú nemenné. Po raňajkách sa mi vďaka dodanej energii obnovili mozgové synapsy a tak môžem pripojiť oneskorený obrázok. Možno by bolo vhodné fantazírovať o trojmiliónovej hranici, ale to je pri mojom veku a globálne zbláznenom svete nenáležité. Takže ostávam pri zaslúženej radosti z dosiahnutého a vďačnosti všetkým, ktorí bez ohľadu na motiváciu k tomu číslu prispeli.

  

Aj abiturientské stretnutia môžu byť okrúhle

Keď zmením poradie slov v názve tohto príspevku, môžem doň prepašovať aj informáciu o práve prebehnutom abiturientskom stretnutí po 60 rokoch od maturity. Nie je to problém, pretože už v okamžiku rozchodu účastníkov sa z udalosti stáva spomienka, poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa čímkoľvek zaslúžili o úspech stretnutia a prianím všetkých určite je, aby sme sa minimálne o rok, ale radšej každoročne ešte dlho také stretnutie zopakovali. Impresie z neho doplnené komentovanou fotogalériou uverejním ako pokračovanie blogu Školu nám zrušili, ale my zostávame. Ale až v dobe, keď fotografie dorazia a impresie sa mi v hlave usadia.

  

 

Nový rok 2024

Nie som si istý, či pesimizmus patrí k môjmu veku alebo je odrazom toho, čo sa okolo nás deje s neistým výhľadom do budúcnosti. Verím, že  v každom tuneli je miesto, odkiaľ už presvitá svetielko nádeje. Len tá cesta k nemu je rôzne dlhá, spravidla podľa toho, čo sme hodili do urny.  

U novoročenky určenej mojim spolužiakom zo Strednej priemyslovej školy chemickej vidím optimizmus v tom, že ešte je vzdialená doba, keď sa na abiturientské stretnutie vyberie posledný z nás.

 

Storočnica

Dnes, 1. decembra 2023, uplynulo presne 100 rokov od chvíle, keď sa chudobným rodičom v Badíne pri Banskej Bystrici narodila dcéra Mária, moja matka. Je až neuveriteľné, čo všetko dokázala prežiť v detstve i v dospelom živote. So súrodencami sme s otvorenými ústami počúvali, ako ju sekírovali bystrické „paničky“, ktorým sa pokúšala na trhu predať nazbierané lesné plody. Že tam musela ísť pešo a bosá, považovala za samozrejmosť. Jej otec, naivne veriac, že komunisti prinesú chudobe lepší život, vstúpil v roku jej narodenia do strany. V roku 1948 z nej vystúpil, pretože sa do nej hrnuli tí, ktorí na jeho dcéru roznášajúcu Pravdu chudoby huckali psov. Po potlačení Povstania ukrývali partizána, za ktorého sa neskôr vydala.

Po vojne sa presťahovali do Bratislavy, v priebehu ôsmich rokov porodila päť detí, rodina sa v tej dobe štyri krát sťahovala, až zakotvila na vtedajšej periférii Bratislavy v Ružovej doline, ktorej jedinou výhodou bolo, že do práce mala pár desiatok metrov. V najťažších dobách mávala aj dve zamestnania, ktoré boli nepomerne ťažšie, ako keď si súčasní poslanci ponechávajú funkciu starostu, či primátora. Všetky strasti dokázala zvládnuť neskutočnou pracovitosťou a vďaka jej dobrosrdečnosti, láskavosti a obetavosti sme ani nepociťovali, čím všetkým prechádzala. Nepoľavila ani po odchode do dôchodku, kedy svoju starostlivosť a lásku prenášala na vnúčatá. Konečne sa aj mohla tešiť z pestovaných kvetín a rozprávať sa s kanárikmi alebo andulkami. Jej ťažký život sa napriek nadobudnutej odolnosti nemohol neprejaviť na zhoršujúcom sa zdraví.

Mala iba toľko rokov, ako mám teraz ja, keď jej srdce nevydržalo. Veľmi často si na ňu spomínam a viackrát mi spomienka na ňu pomohla prekonať nejakú životnú prekážku. Sú ľudia, ktorí sú nezabudnuteľní a ja považujem za veľké šťastie, že takýto človek bol a je mojim najbližším.

Fotografia je z roku, v ktorom sa narodil jej mladší syn Dušan

.

 

Narodeniny 2023

Tak už to mám za sebou a ostáva mi poďakovať ešte raz všetkým gratulantom, čo si spomenuli a vyjadriť pochopenie tým, ktorí sa k tomu nedostali. Kedysi dávno som si prial mať viac rokov, ako bolo tých fyzických. Neskôr som si prial, aby to dobré obdobie pokračovalo čo najdlhšie. A v súčasnosti si prajem, aby sa to nezhoršovalo príliš rýchlo.

Spolužiak zo Švédska mi napísal, že číslovka nášho veku je totožná s atómovým číslom irídia. To je veľmi vzácny kov, ktorého vlastnosti sa niekoľko dobrákov pokúšalo pripísať nám, ktorí ešte nejakú dobu budeme mať tento dvojsedmičkový vek. Irídium je dva a pol krát cennejšie ako zlato, takže ho obľubujú boháči s menšími trezormi. Irídium je dokonca také vzácne, že mi ani priateľ Google neposkytol použiteľný obrázok a tak dnešný príspevok ilustrujem vankúšom, ku ktorému máme určite bližšie, ako k irídiu.

 

Obmena

Keď som pred mnohými rokmi zničil pri nekontrolovanom zjazde z Dunajskej hrádze svoj Favorit a ďalší mi štyri dni po kúpe ukradli počerní ladri di bicyclette, ešte som netušil, že problémy s nekontrolovaným rastom hmotnosti budem riešiť bicyklovaním. Ale stalo sa a 18.7.2011 som prešiel na veľkom, 17 kg ťažkom bicykli prvé 4 kilometre. Odvtedy som tých kilometrov prešiel 25063 a nastal čas na jeho obmenu. Pôvodný už mal toľko technických nedostatkov, ako moje telo diagnóz a tak som si 23.6.2023 kúpil o 100 eur drahší a o 3 kg ľahší krosový bicykel, ktorý mi za dva dni dopravili z Oravy až k domovým dverám. Je čistý, namastený a bezporuchový, čo sa o pôvodnom nedalo napísať ani zo žartu. Už som na ňom prešiel 248 km (k 9. júlu) a ak sa nič nestane, rád by som tento údaj do konca roka zdesaťnásobil. Prinášam zatiaľ iba jeho firemnú fotku, ktorú nahradím fotkou v dvojici so mnou, ak nájdem niekoho, kto ma vyfotí tak, aby výsledok nevzbudzoval súcit zvedavcov.

 

Veľká noc 2023

Môj rezervovaný postoj k sviatkom, výročiam a bujarým oslavám akéhokoľvek druhu mi nebráni, aby som ženám zaželal príjemné, pokojné a pohodové strávenie nadchádzajúcich sviatkov a mužov vyzval, aby sa počas nich zdržali tradíciou legalizovaného domáceho násilia. Ide to aj bez neho. Aj keď pripojený obrázok potvrdzuje, že to ešte chvíľu potrvá.

 

Posledné prianie v roku 2022

Moje posledné prianie, aby nadchádzajúci rok bol šťastnejší, než ten odchádzajúci patrí obyvateľom 141 krajín sveta, kde ešte žijú normálni a väčšinou aj dobrí ľudia. Tým zvyšným šiestim krajinám, ktoré si myslia, že s rastom veľkosti krajiny rastie aj jej právo prepadávať susedov prajem, aby si vychutnali pocit menšej krajiny v susedstve gaunera.

 

Vianoce 2022 a Nový rok 2023

Dnes, deň pred Štedrým večerom som rozposlal vianočno-novoročné prianie príbuzným, priateľom a známym zdieľajúcich so mnou Facebook, Gmail alebo ČSFD. Toto je Plán B pre prípad, že som niekoho vynechal alebo naň nebodaj zabudol. Ak zablúdi na túto stránku, nepríde o nič dôležité, nanajvýš o dobrú mienku o mne.

 

Sto rokov

Dnes, 9. októbra 2022, by sa môj otec dožil 100 rokov. Ale nedožil. Chýbalo mu deväť rokov a keby vedel aké budú tri posledné, určite by ich oželel. Lebo dĺžka života, ktorú tak pretláčajú milovníci rekordov, je pochybné kritérium, ak s ňou nie je spojená aj kvalita života. Priložená fotografia je z Piešťan, zo začiatku jeho nevyhnutného pobytu v špecializovanom ústave.

Rok pred ňou si pred fotoaparát sadol otec (87), syn (63), vnuk (33) a pravnuk (2), aby demonštrovali okienko, za ktorým beží život. Jedným smerom.

 

Narodeniny 2022

Aj keď som každému gratulantovi k môjmu jubileu poďakoval individuálne, pre istotu to dopĺňam poďakovaním kolektívnym, pretože v mojom veku patrí zabúdanie k dobrým mravom.

S tohoročnými narodeninami bolo spojené hľadanie miesta a času na oslavu pri znesiteľnej teplote, ktoré sme nakoniec vyriešili pri pečenom hejku v obľúbenom cyklistickom bufete u Flinstonov. Takmer neriešiteľný problém rodinných príslušníkov - čo mi kúpiť - vyriešili menšie kvety v kvetináči, ktoré sa budem snažiť udržať pri živote aspoň jednu sezónu. Na ukážku uverejňujem jeden z nich. Ide o guzmániu z rodu broméliovitých, ktorá nemá nič spoločné s Joaquínom Guzmánom, bývalým šéfom mexickej drogovej mafie, ale výrazne ma teší aj s ostatnými, tu neuverejnenými preto, aby som poďakovanie nepremenil botanickú záhradu.

Takže ešte raz ďakujem všetkým, osobitne jednému rovesníkovi, ktorý mi gratuloval po prvý raz v živote.

 

absentujúce veľkonočné prianie

Gepard uloví gazelu. Ostatné gazely sa pokojne pasú ďalej, pretože gepard bude nejakú dobu sýty a dá im pokoj.

... smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva: a preto sa nikdy nepýtaj komu zvonia do hrobu; zvonia Tebe. (John Donne)

Predpokladám, že každý si všimne rozdiel a pochopí, prečo v čase vojny u susedov nemám chuť posielať blízkym a známym nejaké múdrosti ilustrované kraslicami, zajačikmi, kuriatkami, korbáčmi a pod.

 

Nový rok 2022

V tomto ročnom období pociťujem nielen menej slnečného svitu, ale aj nápadov na novoročné priania. Nájdenie podobnosti koronavírusu s morským ježkom a výskyt troch rovnakých číslic v letopočte prichádzajúceho roka nie sú bohvieakými nálezmi. Ani mudrovanie nad tým, že šliapnutie na morského ježka bolí rovnako očkovaného ako neočkovaného a dokonalú imunitu zaručuje iba pobyt v rámci Slovenska. Takže sa obmedzím iba na priania obsiahnuté v obrazovej prílohe.

 

Vianoce 2021

V tomto nevľúdnom svete a nezávideniahodnom veku ma akosi nenapadajú originálne priania k Vianociam. Tak, ako vyhoretí umelci začnú vydávať The Best Of ..., aj ja som siahol sedem rokov dozadu a zistil, že vtedajšie prianie je s výnimkou roka stále platné.

Tak už víťazne ukončite maratón po obchodoch s vedomím, že úsmev a pohladenie je viac, ako darčeky, ktorých zbytočnosť sa ukáže už v januári. Aj keby to mal byť úsmev ukrytý pod rúškom a pohladenie dezinfikovanou rukou.

A pridám ešte jedno prianie z internetu, ktoré nemusí osloviť iba kolegov chemikov.

Kríženka Mariah Carey a Márie Curie-Sklodowskej si na Vianoce praje izotop uránu 235. Ja svojim spolužiakom z chemickej priemyslovky hibernujúcim medzi dvoma po sebe nasledujúcimi abiturientskými stretnutiami, ako aj ďalším blízkym, ktorí odmietajú Facebook s razanciou antivaxerov, prajem pokojné Vianoce s absenciou výkrikov typu "Preboha, zabudli sme kúpiť ...", pochmúrnych myšlienok pri sledovaní televíznych novín a tlačových besied našich akože politikov, podozrení, že coronavírus niekto potajomky prikrmuje, keď sa mu tak darí, pochmúrnych myšlienok pri pohľade do najbližšej budúcnosti a namiesto toho sa tešili z blízkosti a dobrej nálady tých, ktorí sú blízki a ktorým dobrá nálada tak svedčí.

Tento mail som poslal 38 adresátom stlačením jedinej klávesy. Predstava, že by som všetkým písal priania svojim počítačom zdevastovaným rukopisom ma chráni pred výčitkami, že zvolený spôsob je neosobný.

 

Prianie, výnimočne pre seba

Je jedenásteho jedenásty, krátko po jedenástej hodine a ja cítim potrebu uzatvoriť jedenástu cyklistickú sezónu. Celkom úspešnú sezónu, ktorej zo začiatku neprialo počasie. Napriek tomu sa mi podarilo najazdiť druhý najvyšší počet kilometrov a výnimočne ani raz nespadnúť. Aj keď v tomto príspevku priania smerujú k ľuďom, ktorých si vážim a obdivujem, tentokrát výnimočne ide o prianie smerované ku mne. Prajem si, aby mi osud doprial ešte niekoľko takýchto cyklistických sezón. Nejde mi pritom o štatistiky a už vôbec nie o rekordy, ale o púhe zdravie. Čím som starší, tým silnejšie je moje presvedčenie, že základom zdravia je pohyb a duševná pohoda. A nedá mi, aby so svoju cyklistickú "kariéru", ktorá začala vo veku, kedy ostatní s ňou končia, ilustroval aj graficky (ten prepad v roku 2017 spôsobila výmena druhého kolenného kĺbu).

 

Narodeniny 2021

Nemám Covid.

Ani 19.

Už dokonca ani 75.

Ostal mi iba dobrý pocit z toho, koľko ľudí si (s nepatrnou pomocou Facebooku) spomenulo na moje narodeniny. Medzi nimi aj tí, ktorí zatiaľ nemajú ani hrubú predstavu o tom, ako budú žiť v tomto veku. Dnes som sa zobudil s úsmevom, lebo mi jeden z rovesníkov gratuloval k meninám, aj keď nie som postavou z Cashovej pesničky A boy named Sue. Staroba nie je bohviečo, ale keď nám vezme všetko okrem humoru, tak sa s ňou dá žiť.

A aj keď ste mi gratulovali individuálne, chcem vám poďakovať kolektívne, lebo oceňujem vašu príslušnosť k skupine ľudí, ktorí aj v tejto dobe vyznávajú slušnosť, ohľaduplnosť a sú pozorní aj v prípadoch, že im to okrem dobrého pocitu nič neprináša.

Pridám ešte jeden kreslený od Renčína, aj keď vybrať z 3000 kresieb je neskutočne ťažké. Ale tento je klasický.

 

Tak som sa dočkal

To bolo radosti na Starém Bělidle, keď počet návštevníkov tejto webovej stránky po 4823 dňoch fungovania prekročil rovný milión! Neskalilo ju ani to, že iba sedem promile z nich sa unúvalo mi k stránke niečo napísať. Netrápi ma ani 13 % zastúpenie slovenčinu neovládajúcich Američanov, lebo to svedčí iba o prioritnom záujme o obrázky, ktorých je vyše 6 tisíc, sú univerzálne zrozumiteľné a iba výnimočne vzniká potreba preložiť pár sprievodných slov nejakým translatorom.

Mňa však porovnateľne s celkovým počtom návštevníkov teší najmä počet záujemcov o Priania, poďakovania a spomienky, pretože táto, takmer spoločenská rubrika, má po kreslených vtipoch Petra Urbana druhý najvyšší rast záujmu. Na jej príklade sa presviedčam, že ani pomerne stereotypný dôchodcovský život nemusí byť prekážkou pri písaní príspevkov, ktoré dokážu zaujať. Jednoduchšie by to samozrejme bolo, ak by som uverejňoval vyčačkané fotoreportáže z návštev exkluzívnych tropických destinácií. Ale tie sú mimo mojich možností a v podstate aj mimo môjho záujmu.

V mojom veku by už bolo trápnosmiešne, ak by som toto pripomenutie zakončil optimistickým výkrikom: „Hurá, do ďalšieho milióna!“ Triezvejšie vyznie snaha o bezproblémové pokračovanie v tom, čo prináša spokojnosť obom stranám.

Štatistiky

Online:	11
Celkom:	1000036
Mesiac:	22771
Deň:	598

Napriek triezvemu očakávaniu som sa dočkal veľkého prekvapenia. PageRank hodnotilo moju stránku dvoma bodmi z desiatich, čo som považoval za primerané. Hodnotenie sa rokmi nemenilo a tak som prechádzal zrakom po úvodnej stránke bez toho, aby som venoval pozornosť malému obdĺžniku. Až nedávno som si všimol, že PageRank má hodnotu 5/10. To je úžasné! Je to významnejšie ako spomenutý milión návštevníkov, pretože PageRank nie je hodnotením nejakého spoločenského časopisu. Larry Page je spoluautorom Google a jeho algoritmus hodnotenia významu webových stránok má svoj cveng. Teraz sa už iba obávam, či nešlo o nejaký omyl, skrat v prenosových cestách alebo niečo podobné.

 

Na dlhé lakte

V tomto roku ma čaká niekoľko okrúhlych jubileí, pričom nie na všetky sú môžem byť hrdý alebo aspoň byť s nimi spokojný. K nim patrí aj pokračujúci súdny spor s mojim bývalým zamestnávateľom, ktorý mi dal presne pred 20 rokmi okamžitú výpoveď. So žalobou na neplatnosť výpovede som uspel po 13 rokoch a 3 mesiacoch. Ani tá mi nezabezpečila uspokojenie všetkých zákonných nárokov a s nasledujúcou žalobou sa súd zatiaľ bezvýsledne zaoberá presne 6 rokov, takže na vyriešenie sporu čakám celkom 19 rokov a 3 mesiace. Keďže som bol u zamestnávateľa zamestnaný 21 rokov a 2 mesiace, napadá ma, že možno existuje nejaké neverejné pravidlo, podľa ktorého spor so zamestnávateľom má trvať rovnakú dobu, ako bola dĺžka zamestnania u neho. Stále dúfam, že právoplatný rozsudok nebude súčasťou pozostalostného konania a medzičasom si pozriem príbehy zo súdnych siení na západ od nás, kde medzi žalobou a konečným klepnutím kladivka plynú úplne iné doby.

Dlhšiu dobu som pracoval iba u dvoch zamestnávateľov a obaja ma po 21 resp. po 7 rokoch vyhodili. Pripomína mi to osud admirála Bensona z filmu Horúce strely, ktorý odlietal 194 akcií a pri každej z nich ho zostrelili, takže vlastne nikdy obvyklým spôsobom nepristál.

 

Na polceste rovníkom

Rovník, ako je nám zo školy známe, meria približne 40000 kilometrov. A ja, ako to takmer nikomu nie je známe, som v poslednom dni februára 2021 dosiahol na bicykli polovicu uvedenej vzdialenosti. Bicyklujem od jesene 2011, presnejšie 3513 dní. Z nich som však reálne bicykloval iba 991 krát. Tie zvyšné dve tretiny času padajú na vrub počasia, neodkladných povinností, únavy a výhovoriek. Nedeprimujú ma pohľady vyšportovaných a vyfešákovaných mladíkov na skvelých bicykloch, ktorí za deň prejdú to, čo ja za týždeň. Ja som po celoživotnom nešportovaní začal bicyklovať ako 65 ročný, spolu s bicyklom aktuálne vážim 120 kg, tepy srdca mi koriguje pacemaker a ohybnosť kolien zabezpečujú totálne endoprotézy. Za takých podmienok je namieste potešenie už zo samotného faktu, že sa ešte vôbec môžem hýbať, než nezmyselná súťaživosť.

Tento blog má názov Priania, poďakovania a spomienky. Ťažko hľadať spojitosť s oznámením o dosiahnutej okrúhlej vzdialenosti. Ponúka sa spomienka na prvú časť cesty rovníkom.

Bohužiaľ sa neponúka aktuálna fotografia, tak som si musel pomôcť fotografiou z minuloročnej jesene aj keď s tou handričkou na tvári vyzerám skôr, ako motorkár na plochej dráhe.

 

Striedanie

Ak sa nájde niekto, komu bude smutno za týmto rokom, nech sa pridá k papagájovi z videoklipu. Ten je v predstieraní smútku nenapodobiteľný. Bohužiaľ sa pár minút po jeho uverejnení na Facebooku ozval americký majiteľ autorských práv, pridal odkaz na svoju stránku a nechal ma v neistote, či to je už dostatočná satisfakcia alebo sa bude domáhať aj nejakej ďalšej. Američania majú v rebríčku obľuby súdne spory hneď na druhom mieste a ja nemám najmenší záujem sa na tom podieľať.

Preto som videoklip s nariekajúcim papagájom radšej odstránil.

Ako náhradu premiérovo uverejňujem moje prianie do Nového roku. Dúfam, že v tomto prípade bude autor krásnej fotografie tolerantnejší.

 

Vianočný darček

Vianočné darčeky bývajú rôzne. Aj ja som počas predvianočnej noci dostal taký. Moju webovú stránku navštívil 900. tisíci návštevník, čím som sa opäť o kúsok priblížil k vytúženému miliónu. Nebudem sa pri tejto príležitosti vytešovať, aký je to úspech, ani vyplakávať nad tým, že návštevníkmi sú zväčša neznámi ľudia a moji blízki si na stránku málokedy nájdu čas, aj keď som ju primárne vytváral pre nich. Zvláštne je, že napriek charakteristickému americkému izolacionizmu je až 11,3 % návštevníkov z USA. Porovnateľnou zvláštnosťou je, že tento príspevok je v raste návštevnosti piatym najúspešnejším. Vysoká návštevnosť je darčekom a darčeky sa nemajú hodnotiť, ale s vďakou prijímať.

 

Vianoce 2020

Keď Karel Kryl predpovedal bratříčkovi, že „tato noc nebude krátká“ netušil, že ani naše spolužitie s vírusom podobným bodliaku tiež nebude krátke. Postupne si zvykáme na to, že už nič nie je také, ako pred zásielkou z Wu-chanu. A zisťujeme, že čím rýchlejšie prehodíme priority správania sa, tým väčšiu nádej získame. Zabudnime na nákupné orgie a pokúsme sa dať Vianociam duchovnejší rozmer. Lebo pri zháňaní darčekov si môžeme priniesť aj jeden neželaný.

 

Meniny 2020

Väčšina ľudí pozná význam výrazu „spomienkový optimizmus“. Počas mojich menín som k nemu pridal ďalší. Môže ísť aj o radosť človeka, na ktorého si počas jeho menín si niekto spomenul. Najmä v dobe, keď väčšina na nič nemá čas, kalendárov je pomenej a tento druh spomienky je už vzácnosťou.

V čase, keď v obchodoch zúri Black Friday, má spomienka väčšiu hodnotu, ako obvyklé zľavy.

Srdečne ďakujem všetkým.

 

Narodeniny 2020

Na akciových trhoch a pri gratuláciách k životným jubileám nie je vhodné znepokojovať sa drobnými poklesmi, pretože dôležitý je iba trend, ak vôbec. Menší počet gratulantov pravdepodobne spôsobilo vyčerpávajúce teplo, trvalo prítomná corona a fakt, že gratulanti starnú so mnou. A tak ma prekvapilo iba to, že väčšina z nich mi praje ďalšie a ďalšie kilometre na bicykli. To aby som sa z neho bál aj zliezť!? Ale na druhej strane nebol problém vybrať ilustračnú fotografiu. Je už rok stará, pretože netrpím selfiefíliou. Samozrejme ďakujem všetkým zúčastneným a chápem ostatných. Nie som o nič lepší.

 

Veľká noc 2020

Počasie je krásne, magnólia na cyklotrase rozkvitnutá a predsa na tohoročnú Veľkú noc ľudia dlho nezabudnú. Väčšina nútene oželie tradičné návštevy príbuzných, šibači sa budú musieť zrieknuť svojich zábaviek i sprievodnej alkoholovej dotácie. Neprebehne ani súťaž o to, kto koľko vyšibal rúšok. Atmosféra nebude taká jarná, radostná, plná očakávaní, ako po iné roky. Väčšina ľudí už tuší, že to, čo žijeme, nie je žiadna reality show, ale realita tromi generáciami nezažitá. Realita, v ktorej falošné hrdinstvo, ale i neschopnosť budú potrestané. Túto Veľkú noc by mala charakterizovať nádej, že pandémia bude u nás aj naďalej prebiehať znesiteľne a skončí sa dobre. Musíme však pre to niečo spraviť, niečoho sa zriecť a najmä sa vyzbrojiť sa nekonečnou trpezlivosťou.

Prajem všetkým pokojné prežitie sviatočných dní, ktoré (dúfam) nebudú mať podobu priloženého obrázka.

 

MDŽ 2020

Nie som priateľ starých poriadkov a pochybujem o tom, že ženy 8. marca nostalgicky spomínajú na pripitých, obtlstnutých a upotených straníckych papalášov, ktorí im odovzdávali karafiát a froté uterák. A nie je im ľúto, ani za birkomom, ako pokračovateľom tejto zvrhlej tradície. Pred dvomi rokmi som mal zlý pocit z toho, že si ženy kupovali na MDŽ kytičky, lebo ich manželia asi mali niečo veľmi dôležité na vybavenie. Tento rok som radšej nešiel do Lidlu a iba sledujem, ako ženy gratulujú iným ženám k MDŽ. Je to svet, ktorému stále menej rozumiem. A tak ostáva mojím trvalým prianím, aby sa city k ženám koncentrované do 8. marca, rovnomerne rozložili na obdobie celého roka. Nepridávam obrázok, pretože ruža je častým používaním sprofanovaná a rafflézia je síce najväčším kvetom, ale aj dosť smrdí. Okrem toho žiaden obrázok nenahradí živé kvietky tak, ako žiaden text nenahradí úprimné slová.

 

Nový rok 2020

Moje prianie je určené všetkým návštevníkom mojej webovej stránky, ktorým som ho nemohol doručiť inými komunikačnými kanálmi. A moja vďaka všetkým, ktorých novoročné prianie už ku mne dorazilo.

 

Vianoce 2019

V ranej mladosti som letné prázdniny trávil u starých rodičov pri Banskej Bystrici. Prechádzky v Badínskom pralese patria medzi moje najkrajšie životné spomienky. Na konci svojej životnej púte, s úžasom sledujem, ako skupina neskutočných hajzlov drancuje prírodné zdroje, aby si naplnili svoje krátkodyché, primitívne túžby. Keď sledujem v televízii Matečnej "hospodárov lesa", ako stojac pred spílenými zdravými storočnými jedľami s arogantným prihlúplym úškľabkom odôvodňujú svoje zločinné skutky, je mi smutno, že deťom a vnúčatám odovzdáme rúbaniská bez zveriny, otrávené vody bez rýb a celebrity bez svedomia.

Prajem Vám nielen šťastné a veselé Vianoce, ale aj zázrak, ktorý tú skazu napraví.

 

Nie je MILAN, ako MILAN

Talianske Miláno sa v origináli nazýva Milan. Ja mám v origináli krstné meno Milan a nikto ma nenazýva Miláno. Včera som mal, ako každoročne meniny, a tí, ktorí ešte majú klasické kalendáre alebo súkromnú databázu mi k nim gratulovali. Pre nich, ale aj pre tých, ktorí zabudli alebo nemohli, som upravil fotografie z internetu, aby som sa od nich odlíšil.

Prajem vám všetko dobré. (28.11.2019)

 

Narodeniny 2019

Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že mám rád humor, vrátane humoru čierneho. Jednu ukážku pripájam a verte, že nemá najmenšiu spojitosť s počtom gratulantov k mojim včerajším narodeninám. Iba sa mi páči tá jej trpká pravdivosť. Moja matka často vravievala „kto si málo neváži, veľa nie je hoden.“ A preto tak, ako po ostatné roky, aj tentoraz srdečná vďaka tým, ktorí mi blahoželali aj tým, ktorí si spomenuli. A tým, ktorí zabudli alebo nemohli patrí moje pochopenie. Opäť ste ma mnohí veľmi potešili. (11.8.2019)

 

700.000

Pred mnohými rokmi ma zaujal bonmot: V debničke je 24 fliaš piva. Deň má 24 hodín. To nemôže byť náhoda. Podobný pocit som nadobudol, keď počas dnešnej noci počet návštevníkov mojej webovej stránky prekročil číslo 700 tisíc. Nespravil som nič výnimočné a od októbra mi mesačne na stránku prichádza nie 7, ale 12 tisíc návštevníkov. A od toho istého októbra som nefajčiarom (po polstoročí holdovania). To nemôže byť náhoda. Alebo môže?

V každom prípade ďakujem tým tisíckam neznámych, ktorí sa správajú podľa svojich záujmov a potrieb a nie podľa očakávaní iných. (10.6.2019)

 

Veľká noc 2019

Kradnúť sa nemá. Zákaz kradnutia je dokonca jedným z Božích prikázaní, na ktoré si ani za Boha nevedel spomenúť prezidentský kandidát. Ako nemilitantný ateista nepovažujem vykrádanie seba samého za krádež, takže bez hanby opätovne uverejňujem prianie k Veľkej noci, ktoré som napísal niekedy v minulosti a objavil pri veľkom upratovaní počítača. Veď je aktuálne aj teraz. Tu je:

Na dosah sa priblížili červeno označené dni v kalendári, aj keď nejde o dni víkendové. Prajem Vám, aby ich strávenie korešpondovalo s pekným počasím, ktoré predpovedá Iľko a rosničky. Mužom odporúčam (viď obrázok dole) a prežitie sviatkov bez potreby dávať voľný priechod bičovaniu a vlhčeniu ženských obetí, ktoré doplácajú na pomalší štart do bezpečia. A dámam prajem, aby to s rezignovaným nadhľadom a v zdraví strpeli. Veď je to iba raz do roka, a keď to tých veľkých chlapcov tak baví ...

 

Medzinárodný deň žien

Pred nejakým časom sa niekto začudoval, že medzi priateľmi na Facebooku mám "samé baby". Ja túto "anomáliu" považujem za príjemný benefit. Dnes majú "baby" sviatok a ja im k nemu prajem zdravie, šťastie, lásku spokojnosť a osobitne uznanie. Aby aj v prípade, že ich niekto nelichotivo nazve "babami" mali pocit, že tým iba skrýva city, o ktorých si myslí, že sa nehodia pre predstaviteľa jeho rodu. Pridávam kvietky, ktorými klívia poteší aj viackrát za rok.

 

Nový rok 2019

Nemožno odo mňa očakávať, že každý rok budem hýriť novými nápadmi, vymýšľať dômyselné novoročenky a tešiť nimi tých, ktorí sa stále častejšie stretávajú s neosobným "Všetko najlepšie, hlavne zdravíčko". Vzťah medzi prajúcim a príjemcom priania neurčuje kvetnatosť slov ani vynaliezavosť formulácií, ale nádej, že najväčšiu radosť obom urobí, ak sa časť jeho prianí splní. Tak nech sa Vám udeje to najlepšie z možného!

 

Vianoce 2018

Wirtanenova kométa môže niekomu pripomínať hviezdu nad Betlehemom. Ja viac vnímam, že k nám prilieta raz za 5 rokov a umožňuje nám uvedomiť si, ako sa svet, a v jeho rámci i vnímanie Vianoc, postupne mení. Pochutnávajúc si na sušených jablkách (myslím, že sme ich volali krúžalky), si spomeniem na jablká, ktoré nemal kto pozbierať, pretože desaťtisíce zdravých nezamestnaných sú ochotné zdvihnúť svoj zadok iba po prísľube neprimerane vysokej mzdy, úspešne som sa vyhol davom pološialených zákazníkov v obchodných reťazcoch, ktorí si kúpou nepotrebného haraburdia chcú kúpiť pozornosť a vďačnosť tých, na ktorých im počas roka neostával čas. Moje slová nemajú byť kritikou, iba tichým upozornením, že pomaly schádzame z cesty, na ktorej bolo dobre a bezpečne.

Takže pekné Vianoce všetkým.

 

Poďakovanie

Bol utorok a mal som meniny. Teda sviatok, ktorý na Západ od nás ani nepoznajú a ktorý aj u nás pomaly upadá do zabudnutia. Facebooky, Instagramy, Twittery a podobné lahôdky vytlačili klasické kalendáre z nášho života a počet tých, ktorí si pripomenú krstné meno niekoho z blízkych sa pomaly zmenšuje. Aj preto patrí veľká vďaka všetkým, ktorí si na mňa včera spomenuli vrátane tých, ktorí to nedali najavo.

 

Narodeniny 2018

Milí priatelia,

internet a v ňom najmä Facebook mi umožňujú komunikáciu s množstvom ľudí a tiež komunikáciu množstva ľudí so mnou. Ďakujem všetkým, ktorí túto možnosť využili pri mojich včerajších narodeninách. Nezáleží na tom, či ste pritom použili veršovačky, obrázky alebo vlastné slová. Dôležité a potešujúce je iba to, že sa v rôznych miestach a v jednom dni rozsvietili svetielka s odkazom: „Haló, som tu a nie si mi ľahostajný.“ V uháňajúcom čase sa prirodzene zmenšuje okruh blízkych a ich pozornosť má stále väčšiu váhu.

Pridávam fotografiu zo včerajška, na ktorej sa nepodarilo zachytiť radosť z prijímania vašich gratulácií. Ale lepšiu nemám takže naplní aspoň informačnú hodnotu.

Ďakujem vám!

 

Veľká noc 2018

V tomto roku je počasie mierne retardované a tak magnólia na mojej cyklotrase nerozkvitla a iba opatrne nasadzuje puky.

Napriek tomu Veľká noc prišla aj so svojimi sprievodnými rituálmi. Tak si ju všetci užite spôsobom, ktorý považujete za optimálny. Dievčatá a ženy nebite a ani nepolievajte ľadovou vodou. Nemajú to aj bez toho s nami ľahké.

Ale po desiatich dňoch je všetko také, aké má byť. Dôkaz prikladám.

 

Medzinárodný deň žien

Všetkým facebookovským priateľkám (a nielen im) dnes prajem, aby ich okrem prvých teplých lúčov slniečka zahriala pri srdci spomienka na to, ako im partner doniesol kvietky aj keď nemali sviatok a nebol ani MDŽ. Aby si už nikdy nemuseli kupovať kvetinky, ako som toho dnes bol svedkom v Lidli.

 

Nový rok 2018

Na Nový rok 2018 som pripravil tri obrázky. Problémy s distribúciou sa mi vyhli iba pri posielaní mailovou poštou. Vo Facebooku som sa pokúsil rozdeliť adresátov do dvoch skupín, ale nezistil som, do akej miery sa mi to podarilo. Moja vďaka patrí autorovi prostriedku, ktorý mi to mal umožniť.

Prvú novoročenku som poslal bývalým spolužiakom zo SPŠCh v Bratislave.

Druhá (dúfam) doputovala k mojim cyklistickým priateľom a známym:

A tretia všetkým ostatným.

Takže webová stránka bude asi jediným miestom, kde si môže každý overiť rozsah mojich distribučných kiksov.

 

Vianoce 2017

Krúžok na kľúče je skvelý vynález umožňujúci stratiť všetky kľúče naraz. Mail je rovnako skvelý, pretože umožňuje poslať vianočný pozdrav desiatkam adresátov bez toho, aby som mal ešte aj na Silvestra zalepené ústa od oblizovania známok na pohľadnice.

 

Po narodeninách a pred operáciou

Milí priatelia,

nezáleží na tom, či nás spája Facebook, Skype, ČSFD alebo moja webová stránka. Podstatné je, že naše virtuálne spojenia fungujú aj pri rednúcich stretnutiach osobných.

Vaše blahopriania k narodeninám ma potešili a dodali mi optimizmus pred výmenou druhého opotrebovaného kolena, ktorá ma čaká na budúci týždeň. Nepôjde síce o operáciu najvyššieho rangu, ale ani o kozmetický zákrok. Môj obľúbený Vladimír Renčín pred mnohými rokmi nakreslil predstavu takejto operácie a príliš sa od reality neodchýlil.

Priali ste mi k narodeninám a verím, že mi budete priať, aby operácia dobre dopadla, aby moja chôdza už nepripomínala Joffreya de Peyraca a aby sme sa na jar už stretali aj na cyklotrase.

Ďakujem vám!

Veľká noc 2017

Sviatky neobľubujem, súc presvedčený, že sviatočnú náladu je možné zariadiť aj bez ohľadu na údaj kalendára. Veľkonočné sviatky, ako nemilitantný ateista obľubujem najmenej, nechápajúc, prečo sa bičovanie Ježiša na jeho poslednej ceste oslavuje šibaním a oblievaním milovaných osôb. Pričom etanolom posilnení „chlapi“ to robia nesymbolicky.

Napriek môjmu rezervovanému vzťahu k Veľkonočným sviatkom prajem všetkým návštevníkom mojej webovej stránky i profilu na Facebooku, a vlastne všetkým dobrým ľuďom, aby aj tieto sviatky oslávili podľa svojich predstáv a zažili počas nich pocit radosti a uvoľnenia. Ja Veľkonočné sviatky vnímam ako obdobie medzi kvitnutím magnólie a kvitnutím orgovánu popri mojej cyklistickej trase.

 

500.000!

Tesne pred polnocou dňa 9. marca 2017 zavítal na túto stránku 500 tisíci návštevník. Mám z toho pochopiteľnú radosť, pretože je to nekomerčná stránka a návštevníka môže zaujať iba text (200 tisíc slov) alebo niektoré z takmer 4 tisíc fotografií a kresieb. Podľa webstatdomain jej patrí 83330. miesto vo svete z približne 30 miliónov posudzovaných. Za záujem a priazeň každého z Vás úprimne

ďakujem.

 

Nový rok 2017

 

Vianoce 2016

Poďakovanie gratulantom

Milí príbuzní, priatelia, exkolegovia a ďalší

Tak ako je snahou anorektičiek vrátiť sa k svojej pôrodnej váhe, je prirodzenou túžbou seniorov vrátiť sa spomienkami do detstva alebo aspoň do mladosti. Do doby, keď telo bolo funkčné, myseľ jasná, prekvapenia príjemné a očakávania bezhraničné. Nie je to však možné a preto moje poďakovanie patrí Vám, ktorí ste mi k sedemdesiatke priali všetko najlepšie z dostupného.

Oceňujem, že sa nikto nevysmieval z môjho veku, ani nevystatoval svojim, takže nápis nad vchodom do oáz zelene a spomienok („Čo ste vy, boli sme aj my a čo sme my, budete aj vy.“) ostal iba pripomenutím, že okrem spomienok je všetko ostatné pominuteľné.

Poďakovanie dopĺňam fotografiami, z ktorých prvá má asi 69 rokov, druhá zo seniorpasu tri dni. Tie rámcujú môj doterajší život. Tretia je víziou budúcnosti v primeranej farbe.

Ešte raz veľká vďaka za Vaše gratulácie, ktoré potešili mňa a tešia každého v každom veku. (10.8.2016)

 

 

Spomienka

Dnes uplynulo 15 rokov odo dňa, keď nás navždy opustila moja matka, nekonečne obetavý, láskavý a najlepší človek, ktorého som mal šťastie poznať. Na jednej z nemnohých fotografií, ktoré sa zachovali, ma dodnes fascinujú jej krásne, smutné oči a utrápená tvár tridsaťročnej ženy s piatimi deťmi na krku. Možno už iba so štyrmi, pretože práve v tom roku tragicky zomrel môj brat Petrík.

Nezvyknem chodiť na cintorín, keď všetci ostatní, nezvyknem zverejňovať svoje city, ale dnešná spomienka bola silnejšia, ako moje bariéry.

K tejto časti webovej stránky nepovoľujem pridávanie komentárov. Nezniesol by som tárania o nejakom Božom pláne, ktorému nerozumiem. Neverím, že sa s ňou ešte niekedy stretnem, aj keď naše urny budú ležať vedľa seba. Ale verím a viem, že spomienka na ňu je nezmazateľne uložená v mojom srdci i hlave. Že môj život doteraz ovplyvňuje, aj keď už nie je medzi nami. (11.3.2016)

A po ďalších piatich rokoch nepociťujem najmenšiu potrebu zmeniť čokoľvek na napísanom. (11.3.2021)

 

Vianoce 2015 a Nový rok 2016

 

Vianoce 2014 a Nový rok 2015

 

Poďakovanie gratulantom

11.8.2015

 

Vianoce 2013 a Nový rok 2014

Verím, že špecifický prístup k rodinnému rozpočtu vyvolá úsmev na Vašej/Tvojej tvári a prispeje k dobrej nálade pred blížiacimi sa Vianocami. Prajem ich pekné prežitie.

 

Nový rok 2013

Ďakujem tým, ktorí ma predbehli v prianiach do roku 2013 a všetkým prajem okrem obligátneho zdravia, šťastia a spokojnosti aj Renčínov slepačí krok, ktorý nemusí byť príliš dlhý, stačí, aby mal správne smerovanie. A teším sa na veľa príjemných stretnutí v Novom roku. Milan

 

Nový rok 2012

Na prahu nového roka prajem všetkým príbuzným a rodinným známym, priateľom, bývalým kolegom, spolužiakom, ako i ostatným osloveným veľa zdravia, šťastia a pokoja v duši.

Nech rok 2012 patrí medzi Vaše vydarené roky.

Nech v ňom zažijete niečo krásne a neočakávané.

Nech je lepší, ako bol rok 2011 a horší, ako bude rok 2013.

A ak budete mať počas neho nejaké problémy, ktoré sa Vám budú zdať nezvládnuteľné, pozrite si priložený obrázok. Pri pohľade na krásu a nekonečnosť vesmíru si uvedomíte malichernosť toho, čo Vás postihlo.

Milan Zaťko alias juglon alias nascendi

 

Poďakovanie kolegom pri vynútenom ukončení pracovného pomeru

Vážení riaditelia, vedúci a kolegovia (a ich krajšie verzie),

skôr ako mi bude zrušené užívateľské konto Vám chcem oznámiť, že vedenie Spoločnej zdravotnej poisťovne po hlbokej analýze odhalilo moju nadbytočnosť a usúdilo, že ďalšie zotrvanie v nej by bolo mrhaním prostriedkami poistencov. Je mi úprimne ľúto, že s ohľadom na náhlosť uvedeného zistenia a urgentnosť jeho riešenia som nemal možnosť sa s Vami osobne rozlúčiť.

Nakoľko Vás považujem za jedného z nemnohých zamestnancov, ktorých profesionálne i osobnostné kvality som mal možnosť počas svojho 2282 dňového pôsobenia v poisťovni spoznať a oceniť ich, dovoľte mi, aby som sa Vám aspoň touto cestou poďakoval za predchádzajúcu spoluprácu a zaželal Vám pevné zdravie, úspechy v pracovnom a šťastie a spokojnosť v osobnom živote.

Zakončím citátom, ktorý sa mi zdá príhodný napriek tomu, že pochádza z náhrobného kameňa:

"Nesmúťte za mnou. Ja som Vás neopustil. Ja som Vás iba predbehol."

Veľa šťastia (28.9.2007)