Z praveku popu
Uvedomujem si, že názov nie je celkom výstižný, ale na nič lepšie som neprišiel. Pri rozhovoroch o populárnej hudbe zisťujem, že väčšina mojich spolubesedníkov označuje termínom „oldies“ hudbu z 80-tych rokov. Takže okrem pár rovesníkov už nenachádzam nikoho, kto by pozitívne reagoval na „sixties“. Pamätám si, že aj Adela Vinczeová ma v jednom diele Chart show nepríjemne prekvapila, keď sa na adresu Roy Orbisona opýtala „A to je čo za týpek?“ Veru, veru, čas uteká rýchlejšie, než by sme si priali.
Ako som už spomenul provider mi za zvýšenie predplatného zdvojnásobil veľkosť disponibilného priestoru pre webovú stránku. To mi umožňuje využiť aspoň časť z neho na prezentáciu hudby, ktorá sa hrala pred pol storočím. Nejde o skladby, ktoré patria medzi moje najobľúbenejšie (tie mám v časti Moje topky), ani nie sú všetky (na to by mi nestačilo ani niekoľko Gb priestoru). Sú to skladby, ktoré mi niekto niekedy poslal a ja som doteraz nemal možnosť ich začleniť do stránky. Takže sú to skladby typu „Len tak prišli“, aby som sa vyjadril jazykom Radošinského naivného divadla. Zoradil som ich chronologicky, lebo tým nikoho nepobúrim.
Koncom 50-tych rokov ustupovali dovtedy kraľujúci The Platters žánrovo pestrejšiemu a výbušnejšiemu Elvisovi Presleymu. Z krásnych melódií, ktoré svojim zamatovým hlasom zaspieval Joe Williams ponúkam Only You a The Great Pretender (ktorú po rokoch prespieval Freddie Mercury). Obe sú z roku 1955.
Je pravdepodobné, že v roku 1957 Jerry Lee Lewis nahral skladby Boogie Woogie Country Girl, ku ktorej (asi?) v roku 1975 niekto pridal strihový klip z americkej revuálnej a tanečnej scény v päťdesiatych rokoch (plus, mínus). V tom čase sme to aj tak nevideli, lebo tu panovali Kalinky, Kaťuše, Podmoskovské večery a iné evergreeny.
V plodnom roku 1961 pre mňa neznámy Lawrence Welk nahral inštrumentálnu verziu aj mne známej skladby Riders in the Sky.
V tom istom roku sa už rozbiehala krátka, ale intenzívna doba twistu. V nej kraľoval Chubby Checker. A nielen on, ale nechcem z tohto robiť nejakú encyklopédiu populárnej hudby tých rokov.
Na pozadí si Ricky Nelson pospevoval svoj najznámejší hit Hello Mary Lou.
V roku 1961 tiež prišiel do kín (nie našich, samozrejme) Taurogov film s Elvisom Presleym – Blue Hawaii. Obsahoval aj skladbu No More, v ktorej každý ľahko spozná populárnu La Palomu. Viac o filme nenapíšem, pretože tak, ako obľubujem Elvisa speváka, neznášam ho ako herca.
Na raketový vzostup Elvisa Presleyho reagovali viacerí európski speváci. Cliff Richard v Británii, Johnny Hallyday vo Francúzsku a Bobby Solo v Taliansku. Od posledného poznám iba dve skladby, ale existuje množstvo spevákov, od ktorých ani jednu, takže OK.
A všetkých dovtedajších zmietol začiatkom šesťdesiatych rokov nástup štvorice Beatles, od ktorých mám v tomto výbere dve skladby z roku 1964 – And I Love Her a Can’t Buy My Love.
Dvojica Righteous Brothers si v roku 1965 strihla úspešnú verziu Unchained Melody, ktorá našla svoje uplatnenie aj vo filme Duch.
Nepatrím medzi nadšených obdivovateľov spevu Louisa Armstronga, ale u skladby What a Wonderful World ochotne urobím výnimku.
A na záver výber ukážok z vystúpení spevákov, speváčok a skupín v známej Ed Sullivan Show (alebo že by to bolo Sunday Night?). Nakoniec je to jedno. Programoví pracovníci na ÚV nám aj tak neumožňovali si pozrieť jedno ani druhé a dnes už je to pre väčšinu ľudí dávno passé.
Sunday Night som označil ako záver, ale neskôr mi v pošte pristála ešte jedna skladba, takže tú musím označiť ako prídavok. V roku 1939 naspieval Solomon Linda pieseň Mbube a narodil sa Jay Siegel. Čaro nechceného spôsobilo, že v roku 1961 Jay Siegel so skupinou The Tokens naspieval veľmi úspešnú skladbu The Lion Sleeps Tonight. Áno, dobre hádate, je to iba verzia zmienenej skladby Mbube. Nepodarilo sa mi zistiť z ktorého roku pochádza nahrávka, ale o dôchodcovskom veku Jay Siegela nie sú pochybnosti.