Nemám najmenšiu chuť opätovne vyjadrovať svoje rozhorčenie nad nezmyselným zrušením Strednej priemyslovej školy chemickej v Bratislave a jej neúctivým premenovaním na „Novú cvernovku“!!!. To by som musel akceptovať, že tí blbí úradníci z nás spravili školských bezdomovcov. Radšej sa zmienim o zriedkavom fenoméne každoročného stretávania sa jej absolventov počas posledných dvadsiatich rokov až do súčasného jubilejného. Pôvodný text som začal známou odrhovačkou Čože je to päťdesiatka?, ktorá zvykne znieť z vysvietených miestností, keď niekto zabudne zostarnúť aj po dosiahnutí prelomového veku. O desať rokov už býva spev tichší a do oslavy sa vkrádajú vážnejšie tóny. A čo už povedať o oslave, pri ktorej sa síce tiež oslavuje šesťdesiatka, ale nejde o počet rokov od narodenia, ale od zloženia maturitnej skúšky? To vôbec nie je bežné a úplne výnimočné je, že sme sa od roku 2004 nestretli iba v roku 2020, kedy nám v tom zabránil covid. Dosť rovesníkov nám to ticho závidí, lebo na zopakovanie je potrebné dožiť sa cca 78 rokov, byť mobilný a svojprávny a až po splnení uvedených podmienok sa môcť zúčastniť sa obdobného stretnutia. Nás, ktorí sme uvedené podmienky splnili, bude asi dvadsať a zídeme sa o 13:00 h. v suteréne reštaurácie Posedenie Na rohu vo Vrakuni. Zišli sme sa tam už v roku 2017 a okrem nevýraznej kritiky na menšie porcie vyvážené ich kvalitou boli všetci spokojní. Keď verbujem spolužiakov na stretnutia upozorňujem, aby ich nevynechávali z malicherných príčin, lebo nikto nevie či práve dané stretnutie nebude pre nich posledným. Práve v tom roku 2017 sme sa naposledy stretli s Lojzom a Luďom (Luďo žije, ale zdravotné problémy ho fixovali v bydlisku v ďalekom Malmö).

Pri takomto význačnom jubileu znesie pamätník a možno aj čitateľ trochu štatistiky. Zatiaľ poskytnem údaje z intervalu 2004-2024. O troch stretnutiach v rokoch 1974, 1984 a 1989 existujú iba nepresné údaje, takže ich do prehľadu nezaraďujem.

Stretnutí sa zúčastnilo 404 spolužiakov a 33 hostí, vrátane triedneho A. Romančíka. Nezúčastnili sa A. Réveszová a P. Mistrík. Na jednom stretnutí sa boli J. Kostolský, J. Selecký, J. Ivan a V. Pastýriková. Na dvoch J. Besedová a M. Deharovičová, na štyroch V. Fišerová, D. Knezlová a O. Skoumalová a na piatich A. Poliaková a V. Ďurinská. Nasleduje početný stred a na čele pelotónu bez absencie je L. Podolinský so mnou, tesne nasledovaní O. Vráblikovou. Z hostí sa na jednom stretnutí zúčastnili L. Zanzotto a M. Čierna a na 6 – 9 stretnutiach M. Reková, K. Daučík a A. Kaducová.

Najčastejšie sme sa stretávali v Jánošíkovom dvore (3x), dva krát v Apollo klube, Robertine, Hostinci u Deda, Smolenickom zámku a v Posedení Na rohu. Ale boli sme aj v Krasňanskej kúrii, Nových záhradách, Easte, Albere, Reachi, Britte 69 a v Kráľovskom dvore. Zo stretnutí sa zachovalo vyše 1900 fotografií, pár videozáznamov, ku každému som napísal „pozývací list“, blog a vybral komentované fotografie do galérie.

Okrem Agnešky Réveszovej, ktorá tragicky zahynula v emigrácii už pred prvým stretnutím, nás postupne opustilo 11 spolužiakov, čo je už významná časť z celkovo 38, ktorí s nami kratšiu, či dlhšiu dobu spoločne drali školské lavice.

Ako obvykle, aj teraz dávam do pozornosti, že tento blog je otvorený a po stretnutí ho doplním o impresie z neho a fotogalériu.

Krátko pred stretnutím mi pribudli dve starosti. Pretože sme podľa vedenia reštaurácie pomerne veľká skupina, bol by problém s individuálnym objednávaním jedla (a to ešte netušia, že ide aj o problém niektorých z nás, ktorý končí skonzumovaním cudzej porcie alebo ignorovaním čašníka prinášajúceho objednanú porciu). Keďže zisťovanie individuálneho bolo nerealizovateľné, súhlasil som s modifikovanou formou školskej jedálne, teda s tým, že ponuku pripraví reštaurácia. Navyše som sa dozvedel nové slovo – chasing, ktoré označuje jedlá ohrievané v kontajneroch, ktorých množstvo a kombináciu si namixuje stravník. Uvidím ako táto novinka dopadne. Druhým problémom je, že počas doterajších stretnutí nikdy nepršalo, a pri tomto bude. Ostáva iba ospravedlniť sa slovami docenta Chocholouška a veriť, že všetko ostatné dopadne dobre.

Pred stretnutím som avizoval dva problémy, ktoré nevznikli pretože chasingy mali úspech a pršalo iba striedavo. Objavil sa však tretí, s ktorým som nepočítal. Použijem Reaganove slová vyslovené pri inaugurácii: "Vláda nie je riešením nášho problému, vláda je problém". Takže pravdou je, že ja som sa stal problémom. Až na dvoch absentérov sme sa všetci dvadsiati načas zišli a patrilo sa, aby som povedal pár slov. Chcel som vyjadriť najmä spokojnosť s tým, ako sa každoročne schádzame a súčasne poukázať, ako nám staroba uberá síl, zdravia i pamäte. A ako dôkaz postupu uberania pamäte som nechtiac všetko pripravené zabudol, nahradil to niekoľkými organizačnými pokynmi a bol rád, že polievka je už na stole a nemusím nič viac povedať.

Najväčšiu spokojnosť mi spôsobilo, že po šesťdesiatich rokoch sme už všetci dospelí a nikoho netreba vodiť za ručičku. Prejavilo sa to vo vysokej miere samoorganizácie, k čomu prispeli chasingy aj objednávanie  bez sprostredkovateľov. Dokonca sme sa zmestili aj do vybraných eur. O našu spokojnosť sa vzorne starala pridelená čašníčka, ktorú volám Vierka, aj keď sa volá inak, ale jej skutočné meno si nedokážem zapamätať a som príliš sebavedomý na to, aby som si ho niekde zapísal. Nepostrehol som žiadny náznak nespokojnosti, výhrad alebo pocitu, že niekto bol o niečo ukrátený. Najväčší šok spôsobil svojou reinkarnáciou L.N. Tolstoja Milan. U Ľubora som zmenu imidžu pripisoval fandeniu ochrankárom, ale iba dovtedy, kým som sa nedozvedel, že sa mu v očiach vŕtali chirurgovia a k obvyklej plachosti mu pribudla aj svetloplachosť. S uspokojením som konštatoval, že okrem zákonov zachovania hmoty, energie a kadečoho iného, funguje aj zákon zachovania konštantného vzhľadu u Janka zo Žiaru n/H.

Podľa doteraz nepopísaného pravidla sa nachádzam na zostupnej trajektórii ovládania počítačového softvéru, takže bude mi trvať dlhšie, kým prepasírujem vlastné i dodané fotografie z mobilu do počítača, upravím ich, opatrím rádobyvtipným textom a pripnem vo forme fotogalérie k tomuto blogu. Ale nie som limitovaný žiadnym termínom, iba ak termínom doručenia fotografií od donórov. Fotografií, nie vyhladených portrétov, s ktorými sú spokojné iba ich klamané predlohy. Mundo vult decipi, ako vravíme my, latiníci.

Pred stretnutím mi hlavou vírili myšlienky o ukončení nášho stretávania po tomto okrúhlom jubileu. Ale priebeh stretnutia ma povzbudil a považujem za vhodné "tú káru ťahať ďalej" až do doby, keď kára ostane bez ťahačov. Ale to ešte nejakú dobu potrvá.