Názvami svojich príspevkov sa snažím prilákať čitateľov, i keď často sa mi ich namiesto toho podarí iba zmiasť. Nebude to inak ani v tomto prípade, v ktorom som si zvolil za názov blogu predchádzajúceho abiturientskému stretnutiu názov Balzacovho diela. Šagrénovú kožu som čítal pred mnohými desiatkami rokov a tak si z nej pamätám iba to, že darovaný kúsok oslej kože plnil mládencovi každé prianie, ale po každom splnenom prianí sa zmenšoval, naznačujúc tým pominuteľnosť všetkého.

Balzacov román mi prišiel na um, keď som kompletoval zostavu spolužiakov na tohoročné abiturientské stretnutie. Náš dvojsedmičkový vek sa už prejavuje stále hlasnejšie a nástojčivejšie. Z pôvodných 38 študentov C triedy chemickej  priemyslovky, ku ktorým postupne pribudla trojica z vedľajších tried, už desiati nie sú medzi nami, štyrom zdravie trvalo neumožňuje prísť, štyroch zdravie vyradilo dočasne, dve spolužiačky sa nezúčastnia z iných dôvodov a zvyšní  traja na moju výzvu nereagovali. Takže z referenčnej jedenaštyridsiatky ostalo mesiac pred stretnutím nádejných 18. Je to veľa, primerane alebo málo? Ako nemilitantný ateista hovorím: Zaplať PánBoh za nich. Lepšie to už nebude. Utešujem sa tým, že doba, keď posledný z nás bude chodiť na abiturientské stretnutia sám je ešte (dúfam) ďaleko.

Miestom stretnutia bude už po tretí krát Jánošíkov dvor, kde nás v minulom roku zradil iba silný vietor. Dôvodom nie je nedôvera v orientačné schopnosti spolužiakov, ale čiastočne moja pohodlnosť a tiež demonštrácia ústretovosti voči ostatným. V tomto roku pripravím pre záujemcov kolekciu fotografií z našich doterajších stretnutí. Bude ich vyše 1800. Keď to porovnám  s niekoľkými desiatkami fotografií, ktoré sa zachovali z môjho detstva a mladosti, tak hypertrofia zaznamenávania prchavých okamžikov života je nespochybniteľná.

Organizačné pokyny odošlem mailom, prípadne anticomputerom (podľa vzoru antiwaxer) zatelefonujem.

Opätovne upozorňujem, že k tomuto blogu uverejním poznámky zo stretnutia deň po jeho konaní. Je preto zbytočné ich hľadať na iných miestach mojej webovej stránky ktorá má 250 súborov s 300 tisíc slovami a 8 tisíc obrázkami, ktorú si okrem vás pozrelo 1,591 milióna záujemcov.

V utorok 23.5. som vedúcej Jánošíkovho dvora oznámil o aké jedlá majú účastníci záujem, rosničkári na piatok predpovedajú 22°C, slabučký vietor a 4% pravdepodobnosť dažďa. Takže prajem bezproblémový príchod, pohodu a šťastný návrat domov s príjemným pocitom z vydarenej akcie.

Je 24 hodín po začiatku včerajšieho stretnutia a po vypracovaní finančnej bilancie, výbere, úprave a okomentovaní zaujímavých snímok mi ostáva posledná povinnosť napísať pár riadkov o stretnutí. Počasie vyšlo, tí, ktorí chceli a mohli, tí aj prišli, nálada bola dobrá a väčšina sa už teší na jubilejné stretnutie po 60 rokoch. S ohľadom na moje povinnosti organizátora a oslabený pohybový aparát som zaujal pozíciu pozorovateľa, takže moje zapojenie do debát vytvorených krúžkov bolo minimálne. Výsledkom je, že nemám najčerstvejšie informácie o dianí v spolužiackej komunite a takpovediac musím variť z vody.

V Jánošíkovom dvore sme sa stretli už po tretí raz a napriek tomu sa vyskytol jeden blúdiaci Holanďan, ktorý nesprávne odbočil a potom sa to už s ním vlieklo. Aj dobrosrdečná Betka zverila svoj pohyb medzi Šaľou a Bratislavou podkapitalizovanej a rozkradnutej spoločnosti ŽSR. Nezažila síce horiaci rušeň, ani rozbitú výhybku, ale rekordné, 77-minútové meškanie, áno. V Japonsku by pri takom meškaní páchalo celé vedenie železníc harakiri.

V našom veku sa už delíme na tých, ktorí svoje zdravotné neduhy utajujú a na tých, ktorí zdravie predstierajú. Zatiaľ to obom skupinám ide celkom dobre i keď už samotný pohľad na schody v Jánošíkovom dvore im nerobí dobre. Na druhej strane je neuveriteľné, a pre mňa osobne aj nepochopiteľné, že dvaja z nás ešte pracujú!!! A za podarený vtip považujem, keď Majka oznamovala, že "Ľubor je UŽ!!! v penzii".

Po väčšine akcií urputne rozmýšľam, na čo som zabudol. Aj tentokrát som zistil, že sme zabudli na spoločnú fotografiu. No nič, to sa dá o rok napraviť, dokonca mám v úmysle ju zavesiť na Facebook, lebo stretávanie sa po 60 rokoch stojí za uverejnenie.