Dík za připomínku našeho mládí -

Co sme v zdravi prezili, to je uz nasa minulost. Nie vzdy cierna, ani neprijemna. Spomienky nam uz zostanu a zoberieme si ich so sebou. Nezabudajme vsak, ze aj na tom vtedajsom zazracnom Zapade presli skoro rovnakymi obdobiami vyvoja a spotrebneho tovaru. Len o par 10 rokov skor ...

Boli úžasný výrobok nikdy nám v nich nebolo zima a ešte dnes o nich snívam!!! Spartakiadu som cvičila aj v Prahe a bol to úžasný zážitok aj keď skladba v ktorej som cvičila sa volala Svazarmovci pripravení k obrane vlasti. Pred nami cvičili úžasné zostavy vojaci. Strahov bol úplne plný divákov a o aplauz sme nemali núdzu. Na také masove svicenie v krásnych choreografiach by sa dnešný režim nemohol a je mi ľúto,ak sa súčasní pisalkovia vyjadrujú s opovrzenim o SpartKiadach ako výsmech socializmu. Tak to nebolo

No ono je to asi tým , že tá pani už stratlila zmysel pre humor ,ktorý my žijúci v socíku sme mali nadostač ,ale niet sa čo čudovať,lebo to čo sme s humorom za komunistov preháňali a smiali sa na tom ,dnes to je ale fest tvrdá realita týrajúca súčasný život, ľudia majú ďaleko od seba, nepoznajú humor,poznajú len peniaze ,sebectvo a karieru aj cez mŕtvoly,cenzúra ako sviňa, čaká sa na zdravie každý deň v rade ráno o 5:00 a smejú sa pisálkovia ako sme za komunistov raz do roka stáli v rade na pomaranče, ale my sme sa aj tam zabávali a smiali, ale tí dnešní pacienti pred doktorom ráno o piatej každý deň sa nesmejú,.. asi preto to takto napísala.

musím reagovat..paní přece nekritizovala vás,jako tvůrce této-pro mě pěkné vzpomínkové puplikace...Já byla taky na Strahově..Byl to zážitek na celý život..Atmosféra!!!..Jen mě taky mrzí,že se "někteří"-ne vy,to tam vůbec přeci nebylo napsáno,vyjadřují,jak to bylo špatné...Ale zkuste dnes dát dohromady takovou masu lidí se zájmem o sport..Spousta dnešní mládeže by to potřebovala jak sůl...trochu pohybu..a i starší generace se těšila na každou "zkoušku"(že si párkrát v týdnu zacvičí-i muži)Ne všecko bylo špatné..Bude mi 70 let..Klidně bych uvítala opakování spartakiády někdy v televizi..A nejsem sama.

Rád som si prečítal názor o všetkých archaizmoch. Aj keď ma to pobavilo aj mne je ľúto, že dotyčný pisateľ medzi riadkami opľúva zriadenie ktoré nemalo chybu, ale ľudia na vedúcich miestach z neho spravili terč pre posmeškárov. Terajšie zriadenie má veľa chýb a znovu ho ľudia na vedúcich miestach ešte zhoršujú. Nuž, ale taký je človek - v krčme nadáva a v skutočnosti reálne nič nespraví. No Ander z Košic to povedal pekne - ale dajce mi gulomet...

Čo k tomu dodať? tak sme v mladosti žili a rozprávali nielen v Blave ale aj v Rači, vo Sv. Júr, v Pezinku ... kurník šopa! ďalej som sa nedostal. Ale čosi mi to prinieslo ... mentálne.
Obdivujem toho/tých, ktorý/í mi pripomenuli moju mladosť.
Vďaka Vám za to.

mali sme v rtiede na Budysinskej spoluziaka, ktory na pionierskom slube mal tiez prelepene oko...

Boli sme pionieri a na roznych vystupeniach obdivovani, vsetci stihli, slusni, upraveni a na pionierske satky sme boli hrdi. Ak si niekto mysli, ze dobu, v ktorej sme zili sme vela veci postradali, myli sa! Mali sme priatelov a tesili sa z malickosti a dali by sa vymenovat rozne aktivity, ktorych sme sa dobrovolne zucastnovali a rodicia vzdy vedeli kde sme a nemuseli mat
o nas strach.

Oplotenie hraníc malo svoj veľmi dôležitý význam. Slovenský národ si budoval továrne, priemysel, svoje výrobky atď. Slovenské rodiny sa množili a boli spolu každý deň alebo každý víkend. Slovensko malo na vysokej úrovni priemysel a svoje Slovenské výrobky ako nábytkársky, sklársky, výroba lustrov, kobercov, obuvi, odevný priemysel, ťažký priemysel, potravinársky priemysel a iné Všetko bolo na Slovensku a Slovenské. Matky nemuseli plakať za svojimi deťmi ako teraz a za svojimi vnúčatami. Slovensko bolo Slovenskom, Ruské vojsko chránilo mier, nemuseli sme sa báť ani vojny.

A teraz skúsme tento pohľad.Každý žije v nejakej dobe a je obkolesený technológiami
danej doby.Prispôsobuje sa životu v existujúcom politicko-spoločenskom zriadení.Niektorí
majú to šťastie,že prežili viacero zriadení a porovnávajú.
1/Brigády,spartakiáda,ťažšia manuálna práca....- štíhlejšie postavy,počatie dieťaťa
na požiadanie,dostupnosť bývania,vek dôchodcov stúpa....
2/Pokročilé technológie,počítače,sedavé zamestnania.....- zaoblené postavy,stresy,
syndróm vyhorenia,drogy,návštevy psychológov,problémy s počatím,bezdomovci,
dôchodcovský vek neistý.....
Prirodzene,každý si môže určiť priority a nakloniť misky váh na niektorú zo strán.
Nájsť však rovnováhu je v dnešnej dobe problém.
Kladiem si otázku - je to pokrokovými technológiami,ľuďmi,alebo spoločenským
zriadením ? Napreduje ľudstvo,alebo ho čaká nezvratná degenerácia?
O tridsať rokov možno podá niekto foto z dneška a bude to tiež úsmevné.

Re: pan Milan, degeneracia tu prebieha uz pomerne dlho. Pozrite sa okolo seba, co koho zaujima, cim sa zaobera. Cestovala som 1 hodinu autobusom a skoro som "odpadla": asi 12-rocna dievcinka si citala KNIHU!
Boze, kde to zijeme? Ved dnesna mladez nemoze bez mobilu existovat! Nevedia komunikovat a kazdemu je to fuk! Smutny svet okolo nas!

Nie všetko bolo tak, ako je to okomentované. Asi ten kto to uverejnil to nezažil. Ja som to prežil a nespomínam na to v zlom. Bolo menej, ale sa nerozhadzovalo a neplytvalo ako dnes. každý ma na tu dobu, pokiaľ to zažil, iný názor. Ten čo to nezažili nech veľa nevymýšľa....

Re: pan Milan suhlas!

Školskí zubári zadarmo ošetrujúci zuby žiakom, lacné mlieko s 2 cm smotanou na povrchu, učebnice a všetky školské potreby zadarmo, pionierske tábory - polovica prázdnin vyriešená, výborná ruská zmrzlina, trinásťkorunové víno (+ mamine mäso zapustené v masti) - študentská pochúťka na internátoch, mliečny bar nezapáchal spáleným olejom, ako dnes, šťavnatý jablčný mušt bez E-čiek, atď, atď. Ja mám pekné spomienky!!!

To Vám závidim, za to, že som nemala pekné detstvo, za to “ komunistický štát nemôže, ale za to, že som bola na odevnej priemyslovke v Trenčíne šikanovaná a pred celou triedou zosmiešňovaná za obliekanie mojou triednou profesorkou matikárkou…. Na stretnutnutí po 10 rokoch, keď som ako jediná nielen z triedy, ale v tom čase z celej skoly robila môdnu návrhárku a vyhrávala v Prahe všetky ceny pýtala prečo…???
Jarmila ty si moc vytŕčala z radu… Vo výrobnom družstve ÚSVIT v Bratislave, kde som bola zo 4 žien v modelárni suverejne najlepšia, mojich modelov sa predávalo 50 % …. Mala som najmenší plat a to až o 300 Eur… Čo myslíte prečo ??? Môj brat, ktorý študoval v Prahe počítače( v tom čase, nikto netušil co to je a cez prázdniny pracoval ( brigádoval)
v televízii na SNP v Bratislave, keď uložil drahe prístroje po práci, vybehol na korzo a tam mlátili študentov, aj jeho obuškami hodili do Antonkov a odtiaľ do skladov na zem pri Dunaji, kde ich vypočúvali 3 dni a keď zistili, že pracuje v telke, navádzali na spolupracu UDAVAČA, bol vystrašený, lebo mu “ JEMNE” naznačili, že sa inak nedostane na vyskokú školu, ani sa so mnou ako 14 ročnou nerozlúčil a v 68 zdrhol do Nemecka…
Samozrejme ten devízový prísľub do Juhoslávie som nikdy nedostala a zato ako suverejne najlepšia modelárka za 15 rokov som mala najmensí plat. NA VPN, keď som to kritizovala som dostala okamžitú výpoveď vraj z nadbytočnosti… Modeláreň do roka padla na hubu !!!
Mohla by som pokračovať, ale slzy sa mi tlačia do očí…

viete, co boli cholerabaraky? lezala som tam s infekcnou zltackou ako ziacka 2.rocnika gymnazia. to bolo vtedajsie infekcne oddelenie. papundeklove montovane dvojpodlazne baraky, so spolocnymi veckami a sprchami pre obidve pohlavia, pre rozny vek a vierovyznanie. a este k tomu na haspru, ktora sa vylomila. na izbach boli male piecky na uhlie. lezali sme spolu mlade dievcata s jednou babickou, ktora pri nas omladla. napriek utrpeniu, bolesti, injekciam, boli sme vesela kopa a vela sme sa nasmiali. vzdy je vsetko o ludoch ako dokazu spolu drzat a prekonavat tazkosti