10 a zopár ďalších pozývacích listov
Na rozdiel od paleokomunistov, ktorí pozývacím listom privolali kamošov v železných maringotkách na záchranu režimu a dočasný pobyt, ja pozývacími listami verbujem svojich spolužiakov z bratislavskej chemickej priemyslovky
na každoročné abiturientské stretnutie po maturite v roku 1964.
Priestoru na webovej stránke mám ešte dosť, tak prečo si nepripomenúť, aké argumenty a úskoky som používal v snahe dotiahnuť na stretnutia aj tých lenivejších a nerozhodnutých. Tu sú tie listy (z ktorých som odstránil identifikačné údaje) v chronologickom poradí.
––––––––––––––––––2004––––––––––––––––––
Pred mnohými a mnohými rokmi, keď v týchto končinách prekvital reálny socializmus, lialo sa mlieko po 1.90 Kčs a sypal sa piesok z nepodarených panelov chodili sme do jednej školy, dokonca do jednej triedy priemyslovky na Februárke. Od tej doby uplynulo 40 rokov, v týchto končinách prekvitá iracionálny kapitalizmus, za 1.90 Sk nám nalejú poldecák mlieka, panely sa nevyrábajú a z Februárky je Račianska. Akurát my občas podliehame ilúzii, že sa toho až tak mnoho nezmenilo. Preto je potrebné stretnúť sa a v rámci zoznamovacieho večierka to všetko poriadne prediskutovať.
Stretnutie po 40 rokoch považujeme za celkom dobrý nápad, vhodné miesto sme už našli, vhodným dňom by mohol byť piatok, takže ostáva doriešiť iba termín stretnutia. Obávame sa, že ak budeme demokraticky voliť termín stretnutia, stretneme sa najskôr na geriatrii. Preto sme sa uchýlili k negatívnemu vymedzeniu termínu a žiadame oznámiť obratom termíny alebo intervaly v rámci mája a júna, v ktorých sa z objektívnych dôvodov nebudeš môcť stretnutia zúčastniť. Nebolo by vhodné, aby nám "chlapci" písali, že oni už nemôžu takmer nikdy.
Termíny alebo intervaly zašli do konca apríla ktorýmkoľvek z uvedených komunikačných kanálov. Použitie poštových holubov neodporúčame. Odkedy im Kaník zrušil rýchlostný príplatok je doručovanie ohrozené. Flákajú sa.
Veľkosť písma je zvolená pre prípad, že by (ako obvykle) neboli poruke okuliare.
14.4.2004
Tak nejako sa vyhrážal Ján Sladkokyslý Kozina svojmu pohlavnému nepriateľovi Lomikarovi, keď ho pozýval na rande. Ja som si ten výkrik vypožičal nie snáď preto, aby som sa Vám tiež vyhrážal (nie je dôvod a ani ten účinok nie je zaručený), ale preto, aby som Vás tiež pozval na rande a len tak mimochodom sa zmienil o tom, že zasa je jeden rok (však viete kde). A boli to fukoty. Tiež ste si všimli, že každý ďalší rok plynie rýchlejšie, než ten predchádzajúci? Asi sa tým budem musieť zaoberať podrobnejšie v tom mojom nekončiacom blogu s názvom Last minute.
Ale teraz nie je čas, ani príležitosť na filozofovanie. Ideme sa opäť stretať. Bude to po roku (24. júna 2005 o 16.00 h.) na zatiaľ nespresnenom mieste.
Bude to na Jána. Opijeme sa nielen za peniaze oboch našich Janov, ale aj za peniaze Feniho a v krajnom prípade aj za svoje.
Bude nás menej. Nie iba preto, že Jožko už nepríde, ale aj preto, že neprídu tí, ktorí sa minule iba prišli pozrieť, či aj ostatní tak zostarli.
„Nevadí“, tak vrieskajú aj fanúšikovia, keď náš dream team prehráva. „Nevadí“ môžeme vrieskať aj my a tešiť sa, že prídu iní (Jožko z Nitry a Anka z Trenčína) a hlavne, že prídu tí, ktorí budú chcieť a môcť. Čo, keby ste sa k nim pridali? Ja som pre to spravil maximum. Teda hlavne som zväčšil písmo, aby ste nemuseli hľadať okuliare. Normálne je to 12, minule to bola 13, dnes 14. Ak to takto pôjde ďalej, o pár rokov bude na každom liste jedno písmeno. Ale, čo by človek pre Vás neurobil.
A čo máte urobiť Vy? Iba potvrdiť príjem tohto avíza a nezáväzne sa vyjadriť o účasti. To by mal zvládnuť aj človek na prahu šesťdesiatky.
Do skorého videnia, 12.5.2005
„Pane Donutil, kam jdete?“
„Dovnitř, já tam mám sraz“.
„Nechoďte tam, my je viděly ...“
Už po štvrtýkrát mi Laco prischol nevďačnú úlohu nalákať vás na každoročné stretnutie. V predchádzajúcich príhovoroch som pritom vyčerpal prakticky všetky použiteľné argumenty. Výsledkom bolo, že kto chcel, mohol a trafil, ten sa zúčastnil. Ostatní vedia alebo ku svojej vlastnej škode ani netušia, o čo svojou neúčasťou prichádzajú. Tentoraz už nemienim vymýšľať nové dôvody, pre ktoré by ste sa mali stretnutia zúčastniť. Po troch úspešných stretnutiach by malo stačiť ubezpečenie „Príďte, bude to prinajmenšom také dobré, ako minule“.
S využitím GPS navigátora a telefónneho zoznamu sme našli nové miesto stretnutia. Trojnásobnú návštevu Robertina by pravdepodobne nerozchodili ani tí, ktorí majú nutkanie vracať sa na miesto činu. I keď pre takého švajčiarskeho Jožka, Škela, rozhlasovú Vierku a ďalších by to mohol byť úplne nový zážitok. Takže, miesto stretnutia sme zmenili a na vás je, aby sa nezmenilo jeho obsadenie. Stretnutie, ako už iste viete, sa uskutoční v reštaurácii Krasňanská kúria. Najprv som bol v pomykove, čo to je? Veď Krasňanská kúria, to vyzerá ako otázka pre pani Krasňanskú, či tam bude dostatočne teplo. A pritom je to názov. Ale všemocný internet a jeho wikipédia ma poučili, že kúria nie je len sloveso kúriť v tretej osobe množného čísla, ale aj sídlo nižšej šľachty, najčastejšie zemanov. Takže pre nás, spoločnosťou neobľúbených laborantov, to bude ideálne miesto. Aj tak nie je dôležité, ako nás vníma verejnosť, ale ako sa vnímame navzájom, čím sme jeden pre druhého. Veď s postupujúcim vekom máme stále menej príležitostí ocitnúť sa v spoločnosti, kde napriek dôchodcovskému veku si všetci tykajú, považujú sa za chlapcov a dievčatá a na pripomenutie spoločných zážitkov nepotrebujú siahodlhé vysvetľovanie, stačí iba ťuknúť.
A nakoniec otázka z Milionára: „Kto príde posledný?“ Pretože každý z nás má vyše 30 priateľov na telefóne, nebude nikomu robiť problémy odpovedať správne. A traja žolíci vám ostanú na stretnutie. Jedného, pomoc publika, odporúčam využiť na usporiadanie búrlivých ovácií tradičným oneskorencom.
Milí mítingofili,
dnes má meniny Jozef a do nášho summitu ostáva sto dní. To je obdobie, v ktorom Laco začína rekonštruovať zanedbávanú webovú stránku a pripomínať mi, že som ešte nenapísal príhovor. Tak teda píšem, v poradí už piaty, príhovor a Laco meniac(i) farby a nadpisy tvrdí, že rekonštruuje. V apríli odštartujeme hľadanie miesta stretnutia, dohodneme čas jeho začiatku a menu. Potom už iba dobijeme batérie vo fotoaparátoch, vyvetráme naftalín z odevov a budeme čakať, kto na stretnutie príde a ako to tentoraz dopadne. Minulý rok spôsobili choroby, že sa nás zišlo len čosi vyše dvadsiatky. Napriek tomu bolo dobre. Ak nebudeme prehnane nároční, môžeme už dnes tvrdiť, že bude dobre aj tentoraz. Veď na získanie tohto kvalifikovaného odhadu stačí informovať sa, ako často sa stretávajú spolužiaci z okolitých tried. Alebo, koľko z nich si môže prezrieť triednu stránku. Tá je aj v rámci školy zúfalo ojedinelá napriek tomu, že dnešná mlaď už surfuje po internete skôr, ako prestane používať pampersky.
K dnešným meninám prajem obom oslávencom všetko najlepšie. Súčasne chcem vyjadriť nádej, že po iných našich dvoch Jozefoch už nikto nezopakuje tú ich nešťastnú verziu veni, vidi, vici v podobe Prišiel som, videl som ... a už nikdy neprídem.
Tak príďte! Stretnutie bude krátko pred valorizáciou dôchodkov, takže nebude chýbať dobrá nálada, ktorú nenarušia botoxom nevyhladiteľné vrásky, nedopnuteľný odev, ani zrkadlo, ktoré nás namiesto očakávanej odpovede vyzýva, aby ste uhli, pretože nevidí. Príďte! Keď pre nič iné, aspoň budete môcť machrovať pred vnúčatami. A vy, ktorí nad každoročným stretávaním sa ohŕňate nos, ostaňte doma. Máte na to plné právo. Nemusíte si vymýšľať výhovorky, a ani, ako Ezopova líška tvrdiť, že stretnutie je kyslé. Stačí neprísť. Je to ako s televízorom. Ten tiež stačí vypnúť bez sprievodného nadávania na program.
19.3.2008
Milí spolupoberatelia starobných dôchodkov, blíži sa posledný júnový piatok, kedy sa niekoľko, tukom, machom a lišajníkmi obrastených spolužiakov, stretáva na vybranom odľahlom mieste. Takom odľahlom, že minule takmer zmarilo pokus Škela a Jana „Mercury“ o zápis v triednej prezenčke. Tentoraz vyberieme lepšie miesto. Veď nejde o orientačné preteky.
Ani pri polookrúhlych 45 rokoch od maturity nechystáme žiadne prevratné novoty, i keď nápady boli. Laca nadchla myšlienka zorganizovať celoročníkové stretnutie, ja som navrhol presunúť stretnutia o mesiac dopredu, aby sme sa vyhli nielen globálnemu, ale aj lokálnemu otepľovaniu. Len sme akosi zaspali pri realizácii návrhov a využívať na ich legalizáciu skrátené legislatívne konanie sa predsa nepatrí. Nie sme predsa poslanci. Sme slušní ľudia.
Keď som pred štyrmi rokmi nazval jeden zo svojich blogov A určite príde Monika netušil som, že teraz by som mohol iný nazvať Monika určite nepríde. Monika už nemôže, vy ostatní zatiaľ môžete. Tak to využite! Veď okrem lenivosti, liknavosti, lajdáckosti, lakomosti a iných zlých vlastností začínajúcich rovnakou literou nemáte relevantný dôvod na vyhýbanie sa stretnutiu. Ešte neviem, kde stretnutie bude, ani prisľúbiť, že bude niečím výnimočné. Nakoniec o to ani nejde. V našom veku už skôr inklinujeme k bezporuchovému priebehu udalostí, než k pachteniu sa za úžasnými, veľkolepými a nezabudnuteľnými zážitkami. Preto by vám mal na záver stačiť jeden čiernučký, takmer aktuálny, vtip, ktorý som už síce uverejnil, ale moje blogy, okrem Luďa, aj tak nikto nečíta, takže ho môžem zopakovať:
Vo vlakovom kupé je usadená partia mladých ľudí, v kúte starček. „A vy, kamže ste sa vybrali, deduško“ pýta sa jeden z mladíkov.
„Ale, idem na abiturientské stretnutie“ odpovedá starček.
„Vo vašom veku?“ čuduje sa mladík. „A koľkí sa tam schádzate?“
„Ako kedy. Pravdu povediac posledných šesť rokov tam chodím iba sám.“
19.3.2009
S Lacom každoročne pripravujeme pomaturitné stretnutie. Zatiaľ sme sa vždy dohodli, že bude v Jánošíkovom dvore. Iba dôvody sa postupne menili:
Po 10 rokoch: Sú tam prsnaté servírky.
Po 20 rokoch: Čapujú tam výborné pivo.
Po 30 rokoch: Vierke pripravia aj diétnu stravu.
Po 40 rokoch: Majú tam pre mňa bezbariérový prístup.
Po 50 rokoch: Ešte sme tam neboli.
Z úvodného vtipu, je po miernej úprave všetko jasné. 50 rokov po prijímaní na chemickú priemyslovku sa stretneme v reštaurácii Jánošíkov dvor. Je to, čo by kameňom von z mesta dohodil od Nových záhrad, kde sme sa stretli predvlani. Že je to oproti Ružinovskému cintorínu a personál je zvyknutý skôr na kary, než na abiturientské stretnutia, považujte za čaro nechceného.
Stretneme sa posledný májový piatok (28.) už o 13.00 h., pretože sme väčšinou dôchodcovia a voľného času máme viac, ako voľných odevov. Výhodou je, že bojazlivejší môžu zo stretnutia odísť ešte za svetla, čím znížia pravdepodobnosť, že ich niekto po rúškom noci prepadne a oberie o mince a tabletky. A dievčatám nebodaj aj zotrie peľ ich nevinnosti. Začneme obedom, takže nie je potrebné, ako obvykle, si so sebou brať vyprážané rezne s chlebom a kvasenými uhorkami. Dokonca nie je tentoraz potrebné ani vláčiť vzorky zlacnených liehovín, pretože ceny sú tam prijateľné aj pre poberateľov Vianočného príspevku k dôchodku. I keď je Jánošíkov dvor nefajčiarskou reštauráciou, fajčiari určite osvedčia svoju kreatívnosť pri hľadaní vhodného kútika.
Stretneme sa v obvyklom počte, tzn. 22, najviac však 30. Určite neprídu Fišerovci, pretože to z Talianska majú od ruky, Zuzka bude dovolenkovať, Magda sa príliš silno pripútala k Česku a rozhlasová pani Vierka si výslovne praje, aby sme jej všetci dali svätý pokoj. Laco, Draža a Špafi mi zatiaľ neodpovedali na e-mail, Vierku z Blízkeho Východu neviem zohnať, Feniho, Lojza, Anku z USS a triedneho som ešte nevolal a repetenta Paľa ani nebudem. To je všetko, ďalšie informácie o stretnutí prídu včas a priechodnými kanálmi.
27.2.2010
Najprv odpovedajte na otázky nenáročného vstupného testu:
1. Pamätáte si na označovanie mesiacov rímskymi číslicami?
2. Vykopávajú archeológovia predmety, na ktoré si pamätáte z detstva?
3. Pamätáte si na časy, keď sa obraz čiernobieleho televízora vylepšoval buchnutím do jeho bočnej steny?
4. Sú vaše obľúbené piesne dostupné už iba na gramofónových platniach?
5. Aj neznámi ľudia vás na ulici oslovujú dedko (babka)?
6. Pýtajú sa vás malé deti, či ste mali doma dinosaura namiesto psíka?
Ak ste aspoň na polovicu otázok odpovedali kladne, ste vítaní na XI. abiturientskom stretnutí študentov zo IV. C Strednej priemyselnej školy chemickej. Po priaznivom minuloročnom ohlase sa stretnutie uskutoční 3. júna 2011 o 14. hodine v salóniku reštaurácie East. Zvedavci si môžu obzrieť jej interiér a porovnať ceny s obsahom peňaženky na príslušnej webovej stránke. Vojenskí prieskumníci v zálohe tiež osobnou návštevou.
Väčšina z nás v tomto roku 65. krát oslávi svoje narodeniny. Sme už v pokročilom veku, ktorého (údajne) jedinou výhodou je, že už nemôžeme zomrieť predčasne. Na druhej strane odkladanie účasti na stretnutí z dôvodov, ktoré sa až ex post ukážu byť malichernými, môže spôsobiť, že neskôr už nebude dosť ochotných rúk, ktoré by Vás s invalidným vozíkom teperili do akejkoľvek reštaurácie.
Minuloročné stretnutie možno priradiť k tým vydareným. Napriek náznakom, že v budúcnosti by nám dobrú náladu mohli pokaziť nejasnosti okolo mizerných pár eur. V našom veku by už každému malo byť zrejmé, že preplatky sa vracajú bez predchádzajúceho skúmania, či ich platiaci nutne potrebuje a že v slušnej spoločnosti platí ten, ktorý pozýva alebo objednáva a nie ten, ktorý odchádza posledný. Ten zhasína.
7.3.2011
Už je to dojednané, už je to hotové!
Minulý týždeň sme s Lacom rezervovali terasu (poschodie) reštaurácie Albero na Bosákovej ul. v Petržalke a uhradili zálohu. Dá sa teda konštatovať, že oficiálna časť abiturientského stretnutia sa uskutoční dňa 1. júna 2012 od 14.00 h. do 19.00 h. V rámci uplatňovania priamej demokracie privítamnázor na výber iba 15 € na osobu a zostavený návrh menu z možností, ktorý poskytuje jedálny lístok reštaurácie na jej webovej stránke. Výsledky tohto prieskumu, o ktorom po predošlých skúsenostiach nemám žiadne ilúzie, Vám zašlem začiatkom mája.
Pre extrémne zvedavých mimobratislavských účastníkov uvádzam, že na miesto stretnutia sa dá dostať z Hlavnej stanice trolejbusom č. 210, ktorým sa odveziete na Autobusovú stanicu. Tam sa zvítate so spolužiakmi, ktorí prišli autobusom a vedno s nimi sa vyberiete autobusom č. 88 do Petržalky, kde vystúpite na zastávke Šustekova. Odtiaľ by to zdraví a zdatní spolužiaci mohli zvládnuť aj pešo, ale ostatní si radšej počkajú na autobus č. 99 a odvezú sa ním dve zastávky. Zastávka Mlynarovičova je na znamenie a ak sa Vám podarí šoféra donútiť, aby zastavil, čaká Vás už iba posledných 50 metrov do reštaurácie. Pozor! ešte nemáte 70 rokov, takže si musíte kúpiť hodinový zľavnený prestupný lístok a v prvom prostriedku MHD ho označiť. Pozor! Albero je predovšetkým obchodný dom na predaj nábytku. Ak si vyberiete nesprávny vchod, môžete si síce kúpiť napríklad obývaciu stenu, ale Vaše cinzano a obed s kávou prepadnú v prospech spolužiakov a o stretnutí sa dočítate iba v mojom blogu.
Porovnaním dátumov vzniku predchádzajúcich listov som zistil, že som asi o mesiac oneskorený. Najprv ma to mrzelo, ale poznanie, že výraznejšie retardovaní jedinci sú volení do nášho zákonodarného orgánu a s pomocou zriadenca sú schopní nielen zaujať vyhradené miesto v sále, ale z času na čas aj podľa pokynov straníckeho ceremoniára stlačiť správne tlačidlo na hlasovacom zariadení, ma uspokojilo. Takže na komplexy priskoro, na pozvánku akurát.
Pred 14. abiturientským stretnutím buď nie je nič nové alebo o tom neviem. So železnou pravidelnosťou sa opakuje staronový scenár. Spolužiaci sa týždeň – dva pred stretnutím prebudia, prídu na stretnutie, porozprávajú sa, všetko pekne spapajú a vypijú, rozídu sa, fotografi z posledných síl ešte pošlú svoje produkty a všetci opätovne upadnú do hibernovaného stavu. Vzdal som sa nádeje na zmenu a tak jediné, čo by mohlo oživiť naše stretnutia bude súťaž o najnenahraditeľnejšieho spolužiaka (spolužiačku). Každého v tejto spojitosti napadne bonmot, že nenahraditeľných sú plné cintoríny, ale mne ide o toho NAJ. Okrem mladistvej Z. máme všetci 67 rokov. Milan Lasica o niekom povedal, že je vo veku, keď umrieť je už prejavom slušnosti. Môžem to aplikovať tak, že v našom veku je slušné odísť do penzie. Väčšina z nás aj tak urobila, zopár má ešte pocit, že to bez nich nepôjde. Všetko samozrejme mienim žartom, aby sa niekto neurážal.
Termínom a miestom stretnutia je 31. máj 2013 od 15. h. v Reach restaurant. Viem, že žiadna informácia nezabezpečí, aby si niekto nenaplánoval rekreáciu práve v tomto termíne a je mi to ganz egál, pretože tak, ako každý časom zistí, že to na jeho bývalom pracovisku ide aj bez neho, tak aj na stretnutí zistíme, že stretnutie bezproblémovo prebehne aj bez rekreantov.
Benefitom pozývacích listov bolo overenie funkčnosti mailových adries. Aj tu platí, že ak sa niekto odstrihne od spojenia, bude to považované za jeho právo a prianie a žiadna pátracia akcia sa nerozbehne. Columbo je mŕtvy a Laco má splnený plán. Na účastníkov sa teší
22.3.2013
Nenašiel som nič vhodnejšie pre motto 11. pozývacieho listu, ako citát z úspešného televízneho filmu, ktorého námetom bolo stretnutie maturantov osemročného reálneho gymnázia z českého mestečka po 50 rokoch.
Áno, bude to už neuveriteľných 50 rokov, ktoré uplynuli od chvíle, keď sme stáli pred maturitnou komisiou a v pamäti lovili vedomosti, umožňujúce zaradiť sa nielen fyzickými atribútmi, ale aj úradnou listinou do kategórie dospelých. Bude to už neuveriteľných 50 rokov, počas ktorých sme utvárali svoj život a svoju budúcnosť s nádejou, že pri obzretí sa dozadu nebudeme mať pocit, že sme niečo premrhali, zmeškali, nedokončili. Počas tých 50 rokov sme mali toľko práce, záujmov a radostí, že abiturientské stretnutia s bývalými spolužiakmi zaujímali v rebríčku našich priorít pomerne nelichotivé miesto. Ale deti nám vyrástli, pracovné povinnosti skončili a nastala vhodná chvíľa na návrat kzačiatkom. Od roku 2004 sa stretávame každoročne a tieto stretnutia už majú úplne iný charakter, ako obvyklé abiturientské stretnutia, kde sa spolužiaci chvália dosiahnutým alebo zháňajú sprostredkovateľov na dosiahnutie nedosiahnuteľného.
Ale 50 rokov je 50 rokov. To nebude stretnutie, na ktoré si iba tak odskočíme (i keď odskočenie je výrazom, ktorý naše ošúchané kĺby už neradi počujú). To bude stretnutie, na ktoré sa nezabúda. Preto sa jeho príprave venujeme už teraz. Veľká vďaka patrí „atómovému“ Jankovi, ktorý pre nás na 30. – 31. mája 2014 rezervoval priestory v Smolenickom zámku. A rovnaká vďaka bude patriť Vám všetkým, ktorí na stretnutie prídete a pomôžete vytvoriť jeho skvelú atmosféru. Organizačné pokyny Vám budem posielať mailami a SMS. Prvým pokynom, vlastne prianím je, aby ste pocítili potrebu zúčastniť sa na tomto jubilejnom a neopakovateľnom stretnutí.
20.9.2013
––––––––––––––––––2015–––––––––––––––––
Paradoxom je, že po dosiahnutí méty prichádza depresia.
neznámy starý autor, teda ja
Britt 69 sebe skrýva názov reštaurácie, kde sa 29. mája 2015 odohrá ďalšie zo seriálu našich abiturientských stretnutí a číslovka za ním bohužiaľ neoznačuje jednu z foriem erotických zábaviek, ale vek väčšiny z nás. Pri troche fantázie môže pripomínať aj symboly Jing a Jang, ale cieľom tohto textu je navnadiť Vás na účasť a nie mudrovať o symboloch. Takže ostaneme pri tom, že to pre väčšinu zo zúčastnených bude posledné stretnutie šesťdesiatnikov. Nič sa však nedeje, sme plní optimizmu a elánu a náš vek môže spôsobovať vrásky na čele iba ministrovi práce a sociálnych vecí, ale iba v prípade, že ho disproporcia medzi zdrojmi a počtom seniorov zaujíma.
Už v mailovom avíze som sa zmienil o tom, aké ťažké bude nadviazať na úspech, ktorý malo naše jubilejné stretnutie v Smoleniciach. Preto to improvizované motto k tomuto listu. Napriek množstvu reštauračných zariadení stačí zadať pár neopomenuteľných kritérií a počet prstov na ruke bude postačujúci pre vymenovanie vhodných. Pôvodne som uvažoval s Jánošíkovým dvorom, ale Lacovi sa zdal stiesnený a skromný. Ani návrh opakovanej návštevy Reach restaurantu sa u neho nestretol s pochopením. Tak sme našli na Hraničnej podnik Britt, ktorý je dostupný, dostatočne veľký, má krytú letnú záhradu, slušný výber jedál a nápojov a iba jednu, ale prirodzenú nevýhodu, ktorou sú ceny. Okrem uvedených výhod má veľké akvárium, do ktorého sa účastníci stretnutia môžu pozerať, keď ich prestanú baviť reči spolužiakov o úspechoch potomkov a stave riešenia ich zdravotných problémov. Je tam i malé jazierko s vetchým mostíkom, z ktorého sa dá capnúť do nehlbokej vody, ak to niekto preženie s etanolovými koncentrátmi. Pri tých cenách to však nie je príliš pravdepodobné. Keby predsa, tak je výhodou, že na začiatku Hraničnej je Centrum pre liečbu drogových závislostí, kde radi prijmú každého nového záujemcu.
Do objednávky som zadal 20 účastníkov, zatiaľ sa prihlásilo 16, čo je v poriadku, lebo každoročne sa zvyšuje počet tých, ktorí sa spoliehajú, že si spomenú, aj keď to odložia na neskôr. A nespomenú. Organizačné pokyny pošlem mailom (SMS pre nepripojených) tak, aby si ich všimli aj tí, ktorí sa kvôli chronickej zaneprázdnenosti dostanú k PC alebo k mobilu maximálne raz týždenne.
Teším sa na stretnutie s Vami a dúfam, že nám to opäť vyjde skvele, teda tak, ako po každý krát.
––––––––––––––––––2016–––––––––––––––––
Milí sedemdesiatnici,
sedemdesiatka je vek, v ktorom končí každá sranda. Keď sme si pred rokmi dokázali pri oslave narodenín zanôtiť „čože je to päťdesiatka?“ a o desať rokov menej presvedčivým hlasom „čože je to šesťdesiatka?“, toho roku, okrem iného, zisťujeme, že sa tento populárny popevok v sedemdesiatke už nerýmuje. Keby len to. Začínajú starnúť aj veční optimisti. Našťastie nás nikto neopustil, ale minimálne štyria sa pre zdravotné problémy nebudú môcť zúčastniť.
A prečo som zvolil ten nadpis? Nuž stretnutie je trinásteho mája. V piatok! To je po Reachi už druhý krát, že sa schádzame v piatok trinásteho. Možno sa dokonca podarí dohovoriť začiatok stretnutia na trinástu hodinu. Je to trináste stretnutie od roku 2004, kedy sme sa dohodli na každoročných stretnutiach (celkove šestnáste, ale to sa mi nehodí do krámu). Ale potešujúce je, že sa nezídeme trinásti (teda o jedného viac ako sokolov v známej básničke), ale minimálne dvadsiati. Síce s nezanedbateľnou podporou spolužiakov odvedľa, ale stále to nie je také zlé, ako vravela pani Zanzottová, že príde čas, keď sa spolužiaci z celého ročníka pomestia do prvých lavíc v triede, či v starom vtipe, v ktorom starček už roky chodí na abiturientské stretnutia sám.
Som, ako aj väčšina z vás, presvedčený, že sa stretnutie vydarí, že stretnutiam so spolužiakmi, rovesníkmi a priateľmi sa oplatí venovať trochu námahy, peniažkov a vybočenia z dôchodcovského stereotypu. Nechystajú sa žiadne prekvapenia, očakáva sa tradične dobrá nálada počas stretnutia a všeobecná spokojnosť pri odchode zo Smolenického zámku, v ktorom sa spoločne zídeme naposledy.
Detaily stretnutia pôjdeme dohodnúť koncom apríla, tak nech nikoho neznepokojuje, že má málo informácií a stretnutie je pritom na spadnutie. Pri postupnej strate pamäte je rizikové posielať informácie s veľkým predstihom.
Teším sa na stretnutie s vami
––––––––––––––––––2017–––––––––––––––––
Tak ako Woody Allen každoročne nakrúti ďalší film, tak sa i my od roku 2004 každoročne stretávame. Woody Allen zatiaľ nakrútil 57 filmov, z ktorých som videl 20 a páčil sa mi jediný (asi preto, že v ňom nehral). Stretnutí sme mali 13 a páčili sa mi všetky. Na jednej strane je príjemné sledovať, ako sa každoročne zíde dvadsiatka bývalých spolužiakov, ktorí už ukrajujú z ôsmeho decénia, ale na druhej strane so znepokojením sledujem rastúci počet tých, ktorým zdravotný stav účasť neumožňuje. Na nejaký čas sme to zakamuflovali pozvaním spriatelených spolužiakov z vedľajších tried, ale dvadsiatka účastníkov je do budúcnosti objektívne neudržateľná. Aj preto som rád, že iba ojedinele niekto „blicuje“, teda ospravedlní svoju neúčasť z dôvodov nehodných zreteľa, neuvedomujúc si, že nikto z nás nevie, ktorého stretnutia sa zúčastňuje naposledy. Štatistiky nepustia. Ale koniec pochmúrnym úvahám. Veď našou maturitnou piesňou bola Gaudeaumus igitur, juvenes dum sumus (Radujme sa teda, pokiaľ sme mladí) a necítim potrebu aktualizovať jej text na Gaudeamus igitur, juvenes dum vivimus (Radujme sa teda, pokiaľ žijeme).
Do abiturientského stretnutia chýbajú presne dva mesiace. Stretneme sa, teda tí, ktorí sa stretnúť chcú a môžu, v reštaurácii Posedenie na rohu. Je to dobrá, zrekonštruovaná reštaurácia, dostupná zo železničnej i autobusovej stanice. Oslavoval som tam sedemdesiatku a bol som spokojný. Samozrejme, že sa ojedinele ozve niekto, v ktorom ožije permanentný kritik, ale to už neberiem do úvahy. Blúznenia o stretnutí sa vo vychytenej reštaurácii v strede mesta, o poskytnutí výraznej zľavy a vyhovení aj tým najabsurdnejším požiadavkám na nápoje a stravu vyvolávajú na mojej tvári iba pobavený úsmev. Najmä preto, že ich autori neponúkli pomoc ani sa sami nechopili možnosti stretnutie zorganizovať a pripomínajú mi tak jedného pražského šéfa, ktorý rád vyhlasoval: „Dělejte, dělejte, já to pak náročně zkritizuju.“ A na záver mi ostáva iba zopakovať, že cieľom našich stretnutí nie sú exkurzie po zaujímavých bratislavských reštauráciách, ale príjemné posedenie s ľuďmi, s ktorými sme štyri roky drali školské lavice a s ktorými si aj po rokoch máme čo povedať.
Tak nech sa nám aj stretnutie po 53 rokoch od maturity vydarí prinajmenšom tak, ako stretnutia predchádzajúce.
26.3.2017
––––––––––––––––––2018–––––––––––––––––
K Dedovi môžu i babky
Predvčerom som ľahkovážne objednal miestnosť na tohoročné abiturientské stretnutie a dnes som zistil, že do neho zostáva iba 78 dní. Takže zopár základných informácií a jedna úloha na záver.
Miestom stretnutia bude Hostinec u Deda na Zálužickej ulici 49, čas príchodu účastníkov 14:00 h. Chápem, že názov ulice je málokomu známy, ale dá sa tam dostať aj bez použitia GPS. Nachádza sa v mestskej časti Ružinov a zo zastávky autobusu 78 (Solivarská) je to k hostincu 220 – 250 m, pričom na autobus 78 je možné nastúpiť po 5 min. chôdzi z autobusovej stanice.
Hostinec som vybral predovšetkým preto, že na rozdiel od kritizovaných malých porcií na minuloročnom stretnutí v reštaurácii Na rohu, tunajšie porcie sú nekritizovateľné. Celý interiér je ladený v štýle retro, čo zodpovedá našej vekovej hladine.
Úloha je jednoduchá a stereotypná: Napíšte mi (najlepšie obratom), či máte záujem (vôľu) sa stretnutia zúčastniť. Nebránim sa prípadným návrhom, vysvetleniam a pod. Ide o nezáväzné vyjadrenie, ktoré súčasne slúži na verifikáciu vašej mailovej adresy.
P.S. A nemôžem opomenúť pozdraviť naše dievčatá k dnešnému Medzinárodnému dňu žien.
8.3.2018
––––––––––––––––––2019–––––––––––––––––
V noci z 20. na 21. augusta 1968 nás napadli Rusi. V noci z 20. na 21. marca 2019 ma napadlo, že je už najvyšší čas začať preberať z komunikačnej hibernácie svojich spolužiakov a orientačne zistiť koľkí z nich majú záujem a možnosť zúčastniť sa 16. každoročného abiturientského stretnutia.
Tí, ktorým ešte slúži pamäť, si vedia podľa známeho algoritmu zistiť, že posledný piatok v máji pripadá na 31. a tým je určené, že tento deň bude dňom stretnutia. Začiatok približne o 14 h. miesto ste určili aklamačne, teda Hostinec U Deda oproti budove Ministerstva vnútra SR na Drieňovej ulici. Ak by mal niekto aj napriek orientačným behom absolvovaným v mladosti problémy trafiť do hostinca, môže mu pomôcť mapka v záhlaví.
Podrobnosti včas oznámim. V rámci prvej informácie mi išlo iba o nezáväzný, počet účastníkov pre objednanie miestnosti. Očakával som, že ma prekvapíte dobrými správami, ale všetko ide po starom. Odpovedala iba tretina oslovených a tak som začiatkom apríla v spravodlivom rozhorčení omylom nabrýzgal aj Hrčovi, hoci ten mi odpovedal medzi prvými.
Napriek všetkému je miesto objednané, i keď nie presne v tej lokalite, ako minule, pretože sa z neho stal komunikačný priestor pre čašníkov vychádzajúcich na terasu i pre močeniachtivých zákazníkov ponáhľajúcich sa do toaliet.
––––––––––––––––––2021–––––––––––––––––
Minulý rok nám abiturientské stretnutie prekazil koronavírus. V tomto roku existuje reálna nádej, že by sme sa mohli v prestávke medzi druhou a treťou vlnou opätovne stretnúť. Predpokladal som, že očkovanie už absolvoval každý s výnimkou zarytých antivaxerov alebo rusofilov čakajúcich na Sputnik. Nie je to úplná pravda, i keď dôvody sú odlišné od uvedených. Antivaxer je iba Karol odvedľa a ten nepríde, lebo sa na lazoch cíti bezpečnejšie, ako v Bratislave. Zaočkovaní síce nie sú imúnni, iba rezistentní, ale prípadná nákaza by im spôsobila iba mierny, takmer nepostrehnuteľný priebeh ochorenia. A to je možné považovať za kalkulovateľné riziko. Uvedomujem si, že medzi nami sú aj takí, ktorých covid obišiel a napriek tomu sa nebudú môcť stretnutia zúčastniť pre iné zdravotné, či technické prekážky. Bohužiaľ u Vierky Pastýrikovej a Ivana Jána tie prekážky neboli zdravotné, ani technické, ale neprekonateľné. Ďalší dvaja, na ktorých už budeme môcť iba spomínať.
Na konci apríla som sa všetkých vlastníkov mailovej adresy alebo aspoň telefónu opýtal, či majú záujem zúčastniť sa stretnutia. Záujem potvrdilo neuveriteľných 23 spolužiakov. Po 57 rokoch od maturity je to závideniahodné číslo. Tak som v eufórii objednal miesto, aj keď sa personál zdráhal, nevediac, aká situácia v tom čase bude. Ako keby som ja vedel?!
Takže, pokiaľ všetko vyjde podľa predpokladov, tak sa stretneme
25. júna 2021 o 13:00 h.
v reštaurácii Kráľovský dvor v Bratislave-Vrakuni, Dvojkrížna 1/A.
Nájsť miesto konania bude hračkou aj pre užívateľov hromadnej dopravy. Stačí nastúpiť na trolejbus 201 (od Hlavnej stanice) alebo 202 (prechádza okolo autobusovej stanice) a odviesť sa na konečnú. Od konečnej zastávky je vchod do Kráľovského dvora 83 metrov v smere jazdy. Pred stretnutím pošlem spresnenie alebo potvrdenie miesta a času stretnutia. Po dobrých skúsenostiach z Hostinca U deda si každý bude jedlo a pitie objednávať samostatne.
Ostáva iba dúfať, že sa na svojich spolužiakov tešíte aspoň tak, ako ja na vás.
––––––––––––––––––2022–––––––––––––––––
Vážení a milé,
ako písaval Luďo. Čas sa nebezpečne nachýlil a pomaly začnete trpieť informačnými suchotami. Zatiaľ viete, že stretnutie sa uskutoční 27. mája 2022 so začiatkom o 13 hodine. Dnes už je k dispozícii aj miesto konania, ktorým je terasa na prízemí Jánošíkovho dvora, kde sme mali stretnutie v roku 2010. Z vlakovej stanice vás dovezie trolejbusom 71, z autobusovej stanice trolejbus 72. Vystupuje sa na zastávke Cintorín Vrakuňa. Počasie má byť vľúdne, podľa predpovede polojasno s teplotou 26 °C.
Po pestrých skúsenostiach so zaisťovaním občerstvenia navrhujem kompromis medzi závodnou jedálňou a reštauráciou. Menu pozostáva z domáceho vývaru, kuracieho steaku s grilovanou zeleninou alebo bravčovej panenky na dubákovej omáčke alebo divinového guľášu s karlovarským knedlíkom, prípadne zeleninového šalátu s grilovaným kuracím mäsom. K tomu dva druhy piva, z vín rulandské šedé a modrý portugal, pre abstinentov podľa výberu Bonaqua, Cappy alebo káva.
Celý tento špás vyjde na necelých 20 €, pričom sa započítajú preplatky z minuloročného stretnutia.
Uvedomte si, že zaisťovanie našich stretnutí nie je mojim hobby, ani príležitosťou na privyrobenie a vynasnažte sa mi to nekomplikovať.
20.5.2022
Komentáre
Prehľad komentárov
Ahoj Milan,maturovala som na SPŠCH,vtedy ul.Februárového víťazstva v r. 1966,odbor všeobecná technológia,triedny profeso Antonín Nosáľ,učili nás profesori pp.Monko,Chrobák...,je to tak dávno.Nenašla som nič o histórii školy a mrzí ma to.My sme sa určite nestretli,ale želám Vám všetkým veľa stretávok.Júlia
Re: Rok 1966
(Milan, 14. 4. 2016 15:43)
Ahoj Júlia,
nie je slušné, ani pre mňa typické odpovedať takmer po roku. Tvoj príspevok som si všimol až keď som vkladal tohoročný príhovor. Potešil ma záujem o naše každoročné stretávky, ktoré sú naozaj atypické, aspoň pokiaľ viem. Je možné, že sme sa vedome nestretli, ale práve včera som sa stretol s cyklistami, ktorí ma utvrdili v pocite, že Bratislava je bez Východniarov malé mesto, v ktorom síce každý nepozná každého, ale nájsť spoločných známych nie je žiaden problém. Nosáľ nás učil CO, ktorej som venoval väčšinu pracovného života, Chrobák ma mlátil celuloidovým pravítkom (čo je pre dnešnú mlaď nepredstaviteľné, ale často by to iba prospelo) a Momka poznám z jeho osobitého akcentu. Ešte raz ďakujem a prajem veľa pekných dní.
Rok 1966
(Júlia Minkovičová, 30. 7. 2015 20:54)