10.2.2024 Chinatown 1974 Čínska štvrť

K filmom Romana Polanského mám pomerne rezervovaný postoj. Videl som z nich desť od Noža vo vode až po Muža v tieni, ale plný počet hviezdičiek a miesto v mojej Top100 som doprial iba Čínskej štvrti. Samozrejme, že som sa ani pri opakovaných zhliadnutiach nezamýšľal nad tým, či je film predstaviteľom neo-noiru, či Jack Nicholson je dôstojným nástupcom Hupreyho Bogarta, čo vo filme chýbalo a čo bolo navyše a nad množstvom ďalších pohľadov, ktoré rád prenechávam filmovým kritikom a historikom. Mňa vo filme fascinovala jeho atmosféra, ten temný podtón, ktorý sa ním tiahol, výborne vybraní herci, ktorí svojimi výkonmi nesklamali, záver, ktorý dlho ostáva v pamäti a dokonca aj hudba Jerryho Goldsmitha, ktorá zo začiatku pôsobila rušivo. A bez ohľadu na dobu, v ktorej sa príbeh odohráva, platí, že ak sú niekde dosiahnuteľné peniaze, vždy sa nájde jednotlivec alebo skupina, ktorí spravia všetko na svete, aby sa k nim dostali. Vtedy i dnes a určite aj v budúcnosti. Netreba zabúdať ani na presné dialógy, precízne vytvorenie dobovej atmosféry, ktorá bola naviac veľmi umne nasnímaná. A i keď som si prečítal vyjadrenia nervóznych mladíkov, ktorým sa tempo filmu zdal byť pomalé až nudné, ich pocit som nezdieľal.

30.3.2024 Meet Joe Black 1998 Zoznámte sa, Joe Black

Sú filmy, ku ktorým sa kedykoľvek a pri akejkoľvek príležitosti vraciam. Asi nie sú najlepšie a ani nepatria k mojim najobľúbenejším. Ale skrývajú v sebe niečo opojné, čo ma vždy k obrazovke pritiahne. A takým je aj tento opisovaný film. Mám v knižnici aj jeho literárnu predlohu, ktorú pod mierne zmeneným názvom Šesť dní Kondora napísal James Grady. Réžie sa ujal Martin Brest, ktorý zaujal komerčne úspešným Policajtom v Beverly Hills, pokračoval remakeom Vône ženy a úspešnú trojicu zavŕšil filmom Zoznámte sa, Joe Black. Potom už od veku 52 rokov žiaden ďalší film nenakrútil. Ale tento sa mu naozaj podaril. Trojica hercov bola skvelá (Pitt vizuálom, Forlani krehkosťou a Hopkins, pretože iný ani nedokáže byť), dej plynul svojim pomalým tempom, ale nenudil, hudba Thomasa Newmana napomáhala romantickému ladeniu filmu. Videl som ho už mnohokrát, dnes naozaj naposledy, takže je aj posledná príležitosť zmieniť sa o menších nedostatkoch. Dnes som mierne znervóznel pri mimike Claire Forlani, ktorá mi nepripadala autentická. V celom filme mi prekážali mi neodôdniteľšné zámlky medzi jednotlivými slovami a vetami. A tradične mi prekážalo, že slovenské televízie z úsporných dôvodov vynechávajú záverečné titulky. Niežeby som na nich ľpel, ale počas nich Louise Armstrong spieval What´s a Wonderful World, čo ospravedlňuje akékoľvek množstvo titulkov.

7.4.2024 Jungfrukällan 1960 Prameň panny

Viaceré z filmov Ingmara Bergmana sú pre mňa orieškom, ktorého tvrdosť znásobuje môj ateizmus, resp. moje svojské vnímanie málo pochopiteľného a nepoznateľného. Pre mňa je pomerne náročné vcítiť sa do Bergmanovej tvorivej mysle, v ktorej Boh a vzťah k nemu tvoria kľúč k pochopeniu. Napriek tomuto úvodu považujem Prameň panny za jeden z jeho najlepších filmov. Dej je pomerne jednoduchý s atribútmi antickej tragédie, v ktorej napriek nepoľavujúcemu napätiu nie je ťažké uhádnuť kam dospeje. Aj keď už na filme badať dobu, ktorá uplynula od jeho nakrútenia, nepôsobí rušivo. Stredoveké reálie boli zobrazené vierohodne, atmosféra je majestátna, medzi hercami dominuje Max von Sydow a jeho majstrovské stvárnenie rozporu medzi nábožensky neprípustným zabitím a prirodzenou potrebou potrestať zločin spáchaný na jeho jedinej dcére. Sú Bergmanove filmy, ku ktorým sa postupne mení môj vzťah k nim, ale Prameň panny k nim nepatrí.

8.4.2024 Apocalypse Now 1979 Apokalypsa

Vojnové konflikty sú častým námetom spisovateľov, scenáristov a filmárov. Dochádza pri nich k neopakovateľnému vzopätiu všetkých síl a prostriedkov na oboch bojujúcich stranách a to poskytuje vhodný materiál na zobrazenie. Na vojnový konflikt je možné nahliadať z najrôznejších hľadísk o čom svedčia dejiny kinematografie.

Keď sa Francis Ford Coppola sa po dlhej príprave odhodlal nakrútiť Apokalypsu trvalo mu to tri a pol roka a vojnu v nej stvárnil ako šialenstvo. Bolo to jeho majstrovské dielo a ako mnohokrát predtým sa jeho poňatie nestretlo okamžite s masovým pochopením a uznaním. Apokalypsa síce získala dvoch Oscarov, ale vložené prostriedky sa producentom vrátili až po piatich rokoch. Pred nakrúcaním a najmä počas neho sa režisér stretával s množstvom prekážok najrôznejšieho druhu. Slávni herci mu odmietali hrať vo významných úlohách, výroba trpela chronickým nedostatkom financií, počas hektického nakrúcania sa narušovali osobné, rodinné i umelecké vzťahy.

Moje dojmy z prvého stretnutia s filmom sa dajú vyjadriť slovami: chladné uznanie. Ani pri reprízach som nenachádzal viac pochopenia. Stále viac mi prekážalo, že pyrotechnické, svetlené, zvukové a iné efekty nemajú iný význam, ako prekvapiť a ohúriť diváka. Takže aj po tomto poslednom návrate uznávam, že Apokalypsa je výnimočné, veľkolepé dielo, ale to, čo mi na nej prekáža, vôbec nie je zanedbateľné.

13.4.2024 Misery 1990 Misery nechce zomrieť

Výborný horor Roba Reinera podľa knihy Stephena Kinga začína scénou, v ktorej Annie Wilkis (Cathy Bates) vyťahuje z havarovaného auta zraneného spisovateľa Paula Sheldona (James Caan), ktorého je fanúšičkou č. 1. Vlastne počas celého filmu sú na scéne iba títo dvaja herci, ktorí medzi sebou rozohrávajú sériu dramatických scén, v ktorých sa nadšená fanúšička postupne mení na chladnú manipulátorku, ktorá je ochotná vykonať čokoľvek, čo by udržalo jej nedobrovoľného nájomníka pri sebe až do doby, keď sa naplnia jej zvrátené predstavy. Cathy Bates si vo filme zahrala svoju životnú úlohu a nečudo, že za ňu okrem Oscara dostala rad ďalších ocenení. Stephen King bol jej výkonom taký nadšený, že pre ňu napísal hlavnú úlohu pre ďalší úspešný film Dolores Claiborne. Nemožno sa čudovať, že James Caan sa pri nej trochu strácal. Aj keď som viackrát uviedol, že ma horory neoslovujú, tak Misery a Osvietenie patria medzi najsvetlejšie výnimky z tohto môjho nezáujmu. Zasvätení kingológovia síce s nevôľou vnímajú, že v oboch uvedených filmoch sa oproti knihe stratila mystika prítomná v knižných predlohách, ale ja to naopak považujem za prednosť. Videl som aj chválenú Zelenú míľu a tam mi prítomná mystika výrazne prekážala. Pri tomto poslednom návrate som si uvedomil, že Misery je popri Fargu, Wind River a pod. ďalším filmom, ktorý sa prakticky celý čas odohráva v zimnej krajine.

26.5.2024 Shawshank Redemption, The 1994 Vykúpenie z väznice Shawshank

Na programe Markízy bol Shawshank, tak som využil poslednú príležitosť vidieť opäť film, ktorý som videl mnohokrát. Film má osobitné miesto v najrôznejších prehľadoch a tabuľkách. Minimálne v ČSFD a v IMDb tróni dlhodobo na 1. mieste. Ťažko voči tomu niečo namietať, i keď ja by som ľahko našiel desiatku filmov, ktoré považujem za lepšie. Ale priazeň a hlasy odborníkov i divákov rozhodli. Pritom to nie je až také významné, pretože rozhodujúci je dojem, ktorý film vyvolá v ktoromkoľvek jednotlivcovi. Ja som bol pri poslednej projekcii spokojný. Naďalej mám pochybnosti, ako pri mizerných dôkazoch a porotnom systéme je možné nevinného bez akejkoľvek pochybnosti uznať vinným a odsúdiť na dve doživotia. To je tiež riadny nezmysel odsúdiť niekoho, kto nemá inú šancu, ako skončiť v rámci jedného doživotia na dve. Ale možno múdri právnici nájdu vysvetlenie aj na to. Veď my tiež poznáme 13. i 14. plat a 13. dôchodok napriek tomu, že máme rok o dvanástich mesiacoch. Film má pokojné tempo, prakticky celý je vyrozprávaný jedným z dvojice hlavných hrdinov a keď si odmyslím epizódy, pri ktorých som dvihol obočie (napr. provokatívna prehrávka operného spevu pre zločincov), tak vôbec neľutujem, že som pri poslednej revízii desiatky najobľúbenejších filmov nahradil Perinbabu Vykúpením z väznice Shawshank.

10.7.2024 Amadeus 1984

V Amadeovi dokázal Miloš Forman vo veľkolepej výprave skĺbiť postavu a život geniálneho skladateľa, rozohrať v dobových reáliách osudové súperenie Mozarta so Salierim a to všetko naplniť úžasnou hudbou. Jeho film niektorí zvyknú  redukovať na súperenie génia so závistlivým a neschopným rivalom. Je to však iba čiastočná pravda neobmedzujúca sa iba na hudbu. Akékoľvek vzopätie jedinca aktivuje množstvo iných, ktorým chýba všetko potrebné, ale majú nesmierny apetít na delenie sa s úspešným. Niekedy k rojeniu potenciálnych príživníkov stačí zhoršenie celkovej životnej situácie. I keď osud vynikajúcich jedincov býva málokedy šťastný, ich dielo pretrváva omnoho dlhšie, ako životy parazitov. Preto je tento film aktuálny a potrebný aj po štyridsiatich rokoch od jeho nakrútenia a nielen iba na Slovensku. Filmov a iných umeleckých diel s námetom obdivuhodného jedinca, ktorý väčšinu svojej energie spotrebováva na zbavovanie sa bahna, do ktorého je neprajníkmi vťahovaný, som videl množstvo. Myslím, že prvý krát v Bergmanovom filme Tancovala jedno leto, ale Amadeus ostáva aj v spracovaní tejto tematiky neprekonateľný. V posledných návratoch sa snažím na týchto vynikajúcich dielach nájsť štipku toho, čo ma neoslovilo. A tak ako cisár hľadajúc priestor pre kritiku prijal za svoju myšlienku, že tam bolo veľa nôt, ja  môžem nadviazať výrokom, že tam bolo veľa opery. Opery, ktorú príliš neobľubujem napriek tomu, že Mozartovu hudbu áno.

16.8.2024 The French Connection 1971 Francúzska spojka

Druhýkrát v čase tvorby bloku Posledných návratov som dospel k názoru, že niektorý film nepatrí do mojej Top100 a tým pádom ani do Posledných návratov. Tentokrát na to doplatil Dobrý Will Hunting. Ďalším filmom, ktorý ponúkli televízne kanály bola viac ako päťdesiatročná päťoscarová Francúzska spojka. V sedemdesiatych rokoch pôsobila ako zjavenie, i keď odkazy na francúzske a talianske kriminálky z toho obdobia boli neprehliadnuteľné. Jej najväčším prínosom bola ukážka reálnej policajnej práce na jednom z jej najťažších úsekov. Celkom chápem súčasných mladíkov, ktorí ohŕňajú nos nad údajne nudným dejom, nad chybami, ktorých sa dopúšťajú hrdinovia filmu a nad všetkým tým, čo odlišuje tento film od súčasných akčňákov, ktoré pri sledovaní vyžadujú vypnutie minimálne jednej hemisféry. Film je vynikajúco obsadený, Hackman hrá ako o život a iba v tomto filme je vidno, aké problémy majú dvojmetroví chlapi s pohybmi. Vynikajúco je stvárnená odlišnosť sveta policajtov a sveta gangstrov, záverečné titulky potom demonštrujú, že štátna moc úsilie policajtov nijako zvlášť nepodporuje. Tak, ako z Frajera Luka nie je vhodné zdôrazňovať iba zjedenie 50 vajec, ani z tohto filmu nie je potrebné vyzdvihovať iba divokú jazdu pod dráhou metra. Veď vychutnať je možné aj to zdanlivo nudné sledovanie. Film má vyše päťdesiat rokov a vychutnal som si ho už po niekoľký krát. V tom istom dni som si pozrel pár minút z paškvilu Zatiaľ spolu, zatiaľ nažive, aby som sa znovu presvedčil, že pre moje duševné zdravie je najlepšie, ak sa obmedzím na filmografiu 20. storočia.

11.9.2024 A chacun son enfer 1977 Prežiť si svoje peklo

Po necelých siedmich rokoch som si túto nervy drásajúcu drámu pozrel naposledy. Možno by sa zdalo, že keď poznám rozuzlenie príbehu, pominie pôvodné napätie. Možno by to takto fungovalo u iného filmu, u tohto nie. U tohto filmu nakrúteného pred takmer 50 rokmi všetko istila Annie Girardot. Vynikajúca herečka vo svojom pravdepodobne najlepšom výkone. Vo všetkých scénach bola autentická a dnes som si osobitne všimol ako úžasne stvárnila postupné poznanie vraha. Tiež necitlivý postup polície a hyenizmus reportérov a spoluobčanov v dobe nakrúcania ešte nemal rozmery, ktoré má v súčasnosti. Snažím sa pri týchto posledných návratoch nájsť nejaký nedostatok, ktorý som si predtým nevšimol. André Cayatte je známy svojimi ťažko uveriteľnými komplikovanými prípadmi, ale touto cestou som sa nechcel vydať. Mne viac prekážali psychopatické črty ich syna na konci filmu, ktoré sa zjavili ako deus ex machina. Možno nebol priestor na pozvoľnejšie odhaľovanie čo sa v ňom skrývalo pred rodičmi a okolím.