Choď na obsah Choď na menu
 


Posledné návraty Časť VII. (11.2024 -

9. 11. 2024

13.11.2024 Nighteen Eighty-Four 1984 1984

Existuje niekoľko filmov, na ktorých spočítanie mi našťastie postačujú prsty rúk, u ktorých neviem pochopiť, prečo je moje hodnotenie minimálne o hviezdičku vyššie, než hodnotenie väčšiny z hodnotiacich užívateľov ČSFD. Radfordov film je jedným z nich. V snahe zistiť príčinu som prečítal viacero komentárov s dôrazom na najnižšie hodnotenia. Okrem mládeže, ktorej prekáža pomalé plynutie deja, málo farieb a dej, ktorému nerozumejú je dominantnou výčitkou, že film nedosahuje úroveň knižnej predlohy. Považujem za významnú chybu, keď sa porovnáva film s knihou. Ide predsa o dve samostatné a rozdielne formy umeleckého vyjadrenia. Ja v súlade s jedným komentátorom považujem film za audiovizuálne doplnenie knižnej predlohy. Doplnenie, voči ktorému nemám najmenšie výhrady. Predsa aj vo filme zaznie, že: Nevedomosť je sila-Moc nie je prostriedok, ale cieľ-Hierarchická spoločnosť môže existovať iba na báze chudoby a nevedomosti. Čo viac slovenský divák potrebuje, aby si uvedomil, že to, čo opísal vizionár Orwell pred 75 rokmi, sfilmoval Radford pred 40 rokmi je to, čo sa plazivo stáva realitou v súčasnosti? Stačí knihu i film nebrať doslova, neposmievať sa čudným obrazovkám a ľuďom zmagoreným propagandou a vydeseným strachom, lebo to, čo ešte nefunguje u nás už spoľahlivo funguje v Severnej Kórei. A keď budeme mať smolu a uprednostníme pokoj a plné bruchá pred obranou dosiahnutého, potom sa môže ľahko stať, že nám svoju predstavu dodajú naši tradiční "osloboditelia". Zatiaľ nás nikto nenúti, aby sme ukázané štyri prsty považovali za päť, resp. tri prsty, ale už tu máme bláznov, ktorí pripúšťajú plochosť Zeme.

nighteen-eighty-four.jpg

 

28.12.2024 United 93 2006 Let číslo 93

Paul Greengrass je jeden z desiatky mojich najobľúbenejších filmových režisérov. Nemal som preto žiadne obavy z výsledku, keď som sa dozvedel, že sa podujal nakrútiť rekonštrukciu jedného zo štyroch letov, ktoré 11. septembra vydesili Ameriku. Greengrass obľubuje dokumentárny štýl nakrúcania, čo sa v tomto prípade veľmi hodilo. Pri povrchnom pohľade by sa mohlo zdať, že film nedokáže sprostredkovať napätie a postupné uvedomenie si bezvýchodiskovosti situácie, keď vieme ako skončila. Lenže to by sme museli pripustiť, že kriminálne filmy na rozdiel od detektívok nemôžu byť napínavé a tiež pochybovať o majstrovstve Paula Greengrassa.. Začiatok filmu ukázal bežný ruch v strediskách riadenia letov, do ktorého prenikali neoverené informácie o možnom únose jedného, neskôr dvoch lietadiel. Úvodná časť filmu potvrdila, že teroristi načapali Ameriku "so stiahnutými nohavicami". Väčšina pozemného personálu, vrátane vojenského, bola pripravená skôr na presné vypĺňanie nacvičených postupov, než na adekvátnu reakciu na novú, nepredvídanú situáciu. Ale v každej situácii sa nájde minimálne jedna osoba s vodcovskými génmi, racionálnym uvažovaním a orientáciou v situácii. Tým vďačím za to, že situácia nedopadla omnoho horšie. Pozastavovať sa nad súkromnými telefonátmi a iracionálnym konaním niektorých pasažierov je nevhodné, pretože nikto nemôže mať istotu, že by sa správal inak. Greengrass pre maximálnu autenticitu využil všetky dostupné telefonáty pasažierov i písomné materiály leteckých orgánov. A svoje majstrovstvo ukázal pri neuveriteľne nakrútenom závere filmu počas ktorého dochádza divákom k zástave dychu. Symbióza šialených dokumentárnych záverov s burcujúcou hudbou náhle prejde do ticha a záverečných titulkov. Takto si predstavujem obraz záveru veľkého filmového eposu, ktorý vytvorili bežní pasažieri, keď sa dozvedeli, že cieľom ich letu nie je pristátie na letisku. Lebo je potrebné pokúsiť sa, aj keď sú šance na úspech promilové.

united-93.jpg

 

1.1.2025 One Flew over the Cuckoo’s Nest 1975 Prelet nad kukučím hniezdom

S Českou televíziou to ešte nie je také zlé, keď na ČT2 zaradila do večerného programu v prvom dni roku 2025 práve tento famózny film. Keseyho predlohu som si obľúbil už z jej prvého vydania (ktoré mi nevďačný vypožičiavateľ nevrátil). Neveril som, že niekto dokáže román sfilmovať bez vážneho ublíženia pôvodine. A Miloš Forman to dokázal. Vynikajúce filmy málokedy vzniknú adaptáciou vynikajúceho románu. Ale Formanovi sa to po trojici výborných domácich filmov a adaptačnom Taking Off podarilo. Mal výborných hercov a aj ostatné profesie boli dobre zastúpené. Veď päť Oscarov v hlavných kategóriách získalo minimum filmov. Predsa len, nakrútiť film odohrávajúci sa v niekoľkých miestnostiach blázinca tak, aby bol divácky príťažlivý, mal gradáciu i záver bez happy endu, to sa hneď tak niekomu nepodarí. A žiadnej z veľkých humanistických myšlienok Keseyho románu sa nemusel vzdať. Nečudo, že aj v rebríčku ČSFD, ktorej mladí užívatelia si väčšinou vystačia s filmami nakrútenými v 21. storočí, zotrváva na 5. mieste. Niekoľko rokov som Prelet nevidel a aj dnes na mňa pôsobil občerstvujúcim dojmom. U kvalitných filmov ani  opakovaná projekcia nepôsobí dojmom strateného času tak, ako pôsobí mnoho filmov už pri ich premiérovom zhliadnutí. Nemôžem opomenúť Jacka Nicholsona. U Miloša Formana som presvedčený, že Prelet je jeho najlepším filmom. U Nicholsona by som sa ťažko rozhodoval medzi Preletom a Osvietením, aj keď na výsledku nezáleží, lebo v oboch podal neopakovateľný výkon. Je dobrý pocit, že existuje mnoho filmov, pri ktorých ani pri poslednom návrate nepochybujem o ich kvalite a hodnote pre moje duševno.

one-flew-over-the-cockoo--s-nest.jpg

 

28.1.2025 Jagten 2012 Hon

Pred desiatimi rokmi ma Hon ohromil. Filmy zobrazujúce správanie jednoduchých komunít sú pomerne časté a nemusia ako v Amerike končiť lynčom. Mňa na nich zaujíma, že fungujú ako sekta. Majú v sebe mnoho zadržiavaného, skrývaného a väčšinou stačí minimálny podnet a reakcia sa šíri ako lesný požiar alebo ako sa vraví v súčasnosti virálne. Stačia teda dve podmienky - vnútorná tenzia a imunita proti hoaxom na úrovni ich poznania. Z filmu som mal aj po desaťročí veľmi dobrý pocit. Všetky ingrediencie boli správne namiešané, z hercov vyčnieval iba Madd Mikkelsen a to sa od neho vlastne očakávalo. Napriek pár poznámkam v komentároch si nemyslím, že v scenári boli chyby a nelogickosti, ktoré by stáli za zmienku. Bol som spokojný a pridám iba poznámku, že sa mi vybavil americký film Detská hodinka s Audrey Hepburn a Shirley McLaine.

jagten.jpg

 

29.3.2025 Patton 1970 Generál Patton

Keď som v programovej ponuke českej TV2 zazrel film o štvorhviezdičkovom generálovi Pattonovi prišli mi okrem prirodzenej potreby pozrieť si film po štyroch rokoch znovu na um aj dva nápady: zaradiť ho do stovky mojich najobľúbenejších zahraničných filmov a napísať k nemu pár slov do posledných návratov. Generál Patton bol výnimočný človek a výnimočný vojak. Preto ani film o ňom nemohol byť zlý, dokonca ani priemerný. Obzvlášť keď sa jeho réžie ujal Franklin J. Schaffner a do hlavnej úlohy obsadil Georgea C. Scotta (ktorý sa zaskvel v Dr. Divnoláskovi ...). Úvodnú scénu tvorí prejav generála Pattona pred obrovskou americkou zástavou, v ktorom odznejú tieto slová: "Žiaden bastard ešte nevyhral vojnu tým, že by zomrel pre svoju zem. Vyhral ju tak, že donútil iného hlupáka, aby on zomrel pre tú  svoju". To sú slová, ktoré charakterizujú myšlienkový svet generála, ktorý nepotreboval, aby ho vojaci milovali, ale aby preňho bojovali. Film je veľkolepý, postavy nie sú jednoznačne kladné, ani záporné, vojnové scény sú trochu schematické, ale v roku 1970 sa nakrúcali tak. Okrem scén, kde Patton s takmer patologickou dravosťou ženie svojich vojakov dopredu je kľúčovou scénou prefackanie zbabelca, ktorý už nechce bojovať. Zásluhou politikov a médií sa všetko obráti a zo slávneho generála je obeť čakajúca na to, kto jej dá posledný úder. Aké súčasné! A životným paradoxom generála Pattona je, že po tom, ako tiahol Afrikou i Európou zvíťazil v nespočetných bojoch, zahynul pri dopravnej nehode.

patton.jpg

 

9.6.2025 Butch Cassidy and the Sundance Kid 1969 Butch Cassidy a Sundance Kid

Keď ide o film, ktorého hlavnými predstaviteľmi sú dvaja mimoriadne sympatickí mladí muži, divák čoskoro prestane vnímať, že ide o vlakových lupičov, teda zločincov. A keď je ten film pretkaný napätím a nevynúteným vtipom, potom sa aj jeho záver znáša ľahšie. Dočítal som sa, že film vychádza zo skutočných príbehov dvoch zločincov, ktorí neboli zďaleka takí sympatickí a preto je fajn, že sa odchýlil od predlohy. George Roy Hill mal šťastnú ruku, keď do hlavných postáv obsadil Paula Newmana a Roberta Redforda, oboch v najlepšom veku a na vrchole ich kariéry. Asi to nestačí, pretože v nasledujúcom filme Podraz ich obsadil tiež a výsledok bol zreteľne slabší (aspoň v mojom ponímaní). Okrem týchto dvoch skvelých hercov vo filme kúzlil kameraman, nestratila sa ani Katharina Ross a keď B.J. Thomas spieval Raindrops Keep Fallin´ on My Head, tak jazde Newmana na bicykli s pasažierkou fandili aj nebicyklisti. Pretože sympatickí lupiči neodhadli realisticky frekvenciu prepadnutí, pustili sa za nimi Pinkertoni s indiánskym stopárom a nervydrásajúcemu prenasledovaniu urobil koniec až výkrik: „Ideme do Bolívie.“ Bohužiaľ ani tento nápad im nepriniesol očakávaný zvrat v ich zločineckej kariére. Niekto nemá rád, keď sa westerny a vo všeobecnosti kriminálna tematika premiešava s vtipom. Ja si to naopak vychutnávam, ak vtip neskĺzava do trápnosti. Tento film priraďujem k tým, pri ktorých po záverečných titulkoch odchádzajú diváci z kina s úsmevom a výbornou náladou.

butch-cassidy-and-the-sundance-kid.jpg

 

14.6.2025 Judgement at Nuremberg 1961 Norimberský proces

Ďalší z nedotknuteľných filmov. O jeho kvalitách najlepšie vypovedá jeho porovnanie s ďalšími filmami, ktoré boli o norimberskom procese nakrútené. Chcem sa pozastaviť pri dvoch kľúčových oblastiach, ktoré prispeli k úspechu filmu, aj keď k úspechu oneskorenému, lebo časti divákov tam chýbala streľba a choreograficky dokonalé bitky. Za prvý zdroj úspechu považujem obsadenie sedmičkou slávnych a kvalitných hercov (Richarda Widmarka som z nej vynechal). Ide predovšetkým o Spencera Tracyho (diváci si ho pamätajú skôr z filmu Starec a more, ale neprávom), Burta Lancastera (v úlohe pre neho netypickej, v ktorej prehovorí až 2:15 h. po začiatku, ale jeho záverečná reč to vynahradí), Marlene Dietrich (lepšiu predstaviteľku porazeného, ale nepokoreného Nemecka si ťažko predstaviť), Maximiliana Schella (v titulkoch ho síce uviedli na štvrtom mieste, ale patrí mu prvé, čo nakoniec dokázala aj Akadémia udelením Oscara), Judy Garland a Montgomeryho Clifta (obete, bez ktorých by príbeh nebol plastický). Druhou oblasťou je problém, ktorý je viac problémom morálnym, ako právnym. Za všetky zločiny, ktoré sa udiali je zodpovedný iba Hitler, Stalin a ich mnohí nasledovníci? Alebo aj ich anonymní podporovatelia a prisluhovači? Film na to dáva jednoznačnú odpoveď, aj keď sa už do posudzovania vkráda zmenená politická situácia a "geopolitické" dôvody. Tie sa medzičasom vďaka neuzavretej kapitole studenej vojny dostali opäť do popredia.

judgement-at-nuremberg.jpg

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.