9.11.2024 Das Leben der Anderen 2006 Životy tých druhých

Som rád, že po nejakom čase zaradila televízia tento film do programu. Asi preto, že sa blíži výročie 17. novembra. Je veľká škoda, že filmy tohto typu majú v spoločnosti stále menšiu odozvu. Pamätníci už majú problémy s pamäťou a často tvrdia, že ich sa to netýka. Pritom chodia vedľa bývalých príslušníkov tajnej polície, ktorí poberajú výrazne vyššie dôchodky nielen ako ich obete, ale aj ako priemerní dôchodcovia. A títo bývalí príslušníci určite nekončili svoju pracovnú kariéru ako filmový Gerd Wieser, teda roznášaním tlače do poštových schránok. A omnoho horší je takmer absolútny nezáujem mladých ľudí, ktorým táto ignorancia môže v budúcnosti uštedriť nepríjemné rany. Pri tomto filme som si výrazne uvedomil rozdiel medzi Nemeckom s Poľskom a Českom so Slovenskom v reflektovaní nedávnej minulosti. Je pravda, že nemáme skúsenosť s denacifikáciou, ale na druhej strane Donnersmarck a napr. Hřebejk sú takmer rovesníci, ktorí by mali o porovnateľných udalostiach nakrúcať porovnateľné diela. Pritom tie české a slovenské ani neprekročia bývalé hranice, zatiaľ čo nemecké Životy sú zrozumiteľné a oceňované v celom svete. K samotnému filmu sa mi ťažko píše niečo, čo už nebolo napísané. Okrem úžasného výkonu Ulricha Müheho a profesionálne odvedených výkonov ostatných ma zaujala nemecká pedantnosť pri stvárnení dederónskej reality, tá všadeprítomná šeď, strnulosť, bezútešnosť a všetko to ostatné, vďaka čomu mi tento film vždy ostáva v hlave mnoho dní a namiesto odpovedí na otázky mi kladie stále nové. Takých filmov nie je veľa.

13.11.2024 Nighteen Eighty-Four 1984 1984

Existuje niekoľko filmov, na ktorých spočítanie mi našťastie postačujú prsty rúk, u ktorých neviem pochopiť, prečo je moje hodnotenie minimálne o hviezdičku vyššie, než hodnotenie väčšiny z hodnotiacich užívateľov ČSFD. Radfordov film je jedným z nich. V snahe zistiť príčinu som prečítal viacero komentárov s dôrazom na najnižšie hodnotenia. Okrem mládeže, ktorej prekáža pomalé plynutie deja, málo farieb a dej, ktorému nerozumejú je dominantnou výčitkou, že film nedosahuje úroveň knižnej predlohy. Považujem za významnú chybu, keď sa porovnáva film s knihou. Ide predsa o dve samostatné a rozdielne formy umeleckého vyjadrenia. Ja v súlade s jedným komentátorom považujem film za audiovizuálne doplnenie knižnej predlohy. Doplnenie, voči ktorému nemám najmenšie výhrady. Predsa aj vo filme zaznie, že: Nevedomosť je sila-Moc nie je prostriedok, ale cieľ-Hierarchická spoločnosť môže existovať iba na báze chudoby a nevedomosti. Čo viac slovenský divák potrebuje, aby si uvedomil, že to, čo opísal vizionár Orwell pred 75 rokmi, sfilmoval Radford pred 40 rokmi je to, čo sa plazivo stáva realitou v súčasnosti? Stačí knihu i film nebrať doslova, neposmievať sa čudným obrazovkám a ľuďom zmagoreným propagandou a vydeseným strachom, lebo to, čo ešte nefunguje u nás už spoľahlivo funguje v Severnej Kórei. A keď budeme mať smolu a uprednostníme pokoj a plné bruchá pred obranou dosiahnutého, potom sa môže ľahko stať, že nám svoju predstavu dodajú naši tradiční "osloboditelia". Zatiaľ nás nikto nenúti, aby sme ukázané štyri prsty považovali za päť, resp. tri prsty, ale už tu máme bláznov, ktorí pripúšťajú plochosť Zeme.

28.12.2024 United 93 2006 Let číslo 93

Paul Greengrass je jeden z desiatky mojich najobľúbenejších filmových režisérov. Nemal som preto žiadne obavy z výsledku, keď som sa dozvedel, že sa podujal nakrútiť rekonštrukciu jedného zo štyroch letov, ktoré 11. septembra vydesili Ameriku. Greengrass obľubuje dokumentárny štýl nakrúcania, čo sa v tomto prípade veľmi hodilo. Pri povrchnom pohľade by sa mohlo zdať, že film nedokáže sprostredkovať napätie a postupné uvedomenie si bezvýchodiskovosti situácie, keď vieme ako skončila. Lenže to by sme museli pripustiť, že kriminálne filmy na rozdiel od detektívok nemôžu byť napínavé a tiež pochybovať o majstrovstve Paula Greengrassa.. Začiatok filmu ukázal bežný ruch v strediskách riadenia letov, do ktorého prenikali neoverené informácie o možnom únose jedného, neskôr dvoch lietadiel. Úvodná časť filmu potvrdila, že teroristi načapali Ameriku "so stiahnutými nohavicami". Väčšina pozemného personálu, vrátane vojenského, bola pripravená skôr na presné vypĺňanie nacvičených postupov, než na adekvátnu reakciu na novú, nepredvídanú situáciu. Ale v každej situácii sa nájde minimálne jedna osoba s vodcovskými génmi, racionálnym uvažovaním a orientáciou v situácii. Tým vďačím za to, že situácia nedopadla omnoho horšie. Pozastavovať sa nad súkromnými telefonátmi a iracionálnym konaním niektorých pasažierov je nevhodné, pretože nikto nemôže mať istotu, že by sa správal inak. Greengrass pre maximálnu autenticitu využil všetky dostupné telefonáty pasažierov i písomné materiály leteckých orgánov. A svoje majstrovstvo ukázal pri neuveriteľne nakrútenom závere filmu počas ktorého dochádza divákom k zástave dychu. Symbióza šialených dokumentárnych záverov s burcujúcou hudbou náhle prejde do ticha a záverečných titulkov. Takto si predstavujem obraz záveru veľkého filmového eposu, ktorý vytvorili bežní pasažieri, keď sa dozvedeli, že cieľom ich letu nie je pristátie na letisku. Lebo je potrebné pokúsiť sa, aj keď sú šance na úspech promilové.

1.1.2025 One Flew over the Cuckoo’s Nest 1975 Prelet nad kukučím hniezdom

S Českou televíziou to ešte nie je také zlé, keď na ČT2 zaradila do večerného programu v prvom dni roku 2025 práve tento famózny film. Keseyho predlohu som si obľúbil už z jej prvého vydania (ktoré mi nevďačný vypožičiavateľ nevrátil). Neveril som, že niekto dokáže román sfilmovať bez vážneho ublíženia pôvodine. A Miloš Forman to dokázal. Vynikajúce filmy málokedy vzniknú adaptáciou vynikajúceho románu. Ale Formanovi sa to po trojici výborných domácich filmov a adaptačnom Taking Off podarilo. Mal výborných hercov a aj ostatné profesie boli dobre zastúpené. Veď päť Oscarov v hlavných kategóriách získalo minimum filmov. Predsa len, nakrútiť film odohrávajúci sa v niekoľkých miestnostiach blázinca tak, aby bol divácky príťažlivý, mal gradáciu i záver bez happy endu, to sa hneď tak niekomu nepodarí. A žiadnej z veľkých humanistických myšlienok Keseyho románu sa nemusel vzdať. Nečudo, že aj v rebríčku ČSFD, ktorej mladí užívatelia si väčšinou vystačia s filmami nakrútenými v 21. storočí, zotrváva na 5. mieste. Niekoľko rokov som Prelet nevidel a aj dnes na mňa pôsobil občerstvujúcim dojmom. U kvalitných filmov ani opakovaná projekcia nepôsobí dojmom strateného času tak, ako pôsobí mnoho filmov už pri ich premiérovom zhliadnutí. Nemôžem opomenúť Jacka Nicholsona. U Miloša Formana som presvedčený, že Prelet je jeho najlepším filmom. U Nicholsona by som sa ťažko rozhodoval medzi Preletom a Osvietením, aj keď na výsledku nezáleží, lebo v oboch podal neopakovateľný výkon. Je dobrý pocit, že existuje mnoho filmov, pri ktorých ani pri poslednom návrate nepochybujem o ich kvalite a hodnote pre moje duševno.