Choď na obsah Choď na menu
 


Posledné návraty Časť III. (12.2022 - 01.2023)

13. 12. 2022

13.12.2022 Some Like It Hot 1959 Niekto to rád horúce

Nedokážem zistiť, koľko krát som túto Wilderovu komédiu videl a nechcem ho ani odhadovať. Ten počet spôsobuje iba to, že každé ďalšie sledovanie je menej pozorné, že miest na ktoré sa sústredím je menej, pretože celý film si už pamätám takmer od slova do slova. Pri včerajšom sledovaní som sa skôr zamýšľal nad tým, aké množstvo hodnotiteľov považuje túto komédiu za najlepšiu komédiu všetkých čias a iní za najlepší film Gene Wildera. Ja som pri všetkých „naj“ veľmi opatrný. Nedokážem označiť jeden z videných 3 tisíc filmov za absolútne najlepší. Pri hodnotení umeleckých diel dochádza k interakcii medzi dielom a hodnotiteľom. A i keď dielo ostáva v podstate nemenné, o hodnotiteľovi sa to povedať nedá. Mám množstvo príkladov, ktorými môžem potvrdiť, že filmy, ktoré som hodnotil ako mladík spravidla úplne odlišne ako senior. Pri hodnotení tohto filmu ma najviac zaujali negatívne hodnotenia. Takmer bez výnimky sa netýkajú samotného filmu, ale znevažovaniu Marilyn Monroe, čo vypovedá viac o hodnotiteľoch, než o hodnotenom filme. Ja aj po množstve repríz oceňujem, že základná idea spočívajúca v záchrane prostredníctvom prezlečenia za ženy bola využitá dokonalo. I kontrapunkt medzi komediálnym ladením a krutou vojnou medzi mafiánmi prispel k tomu, že film nebol jednoduchý. A samozrejme sa nedá nespomenúť prínos Marilyn Monroe k úspechu filmu. Je známe, že v tej dobe už trpela rôznymi problémami i maniérmi, ale ťažko by sa v hotovom filme našli ich výraznejšie prejavy, ktoré nakrúcanie vďaka nej sprevádzali. A tak ostáva tento film aj po vyše 60 rokoch jedným z pilierov filmovej komédie.

some-like-it-hot.jpg

 

17.12.2022 Tengoku to jigoku 1963 Nebo a peklo

Už si nepamätám, kedy som tento výnimočný film videl, ale v pamäti mi utkvelo, ako silno a mnohostranne na mňa zapôsobil. V prvom rade tým, že od môjho obľúbeného režiséra Akiru Kurosawu som podobný žáner neočakával. Myslím si, že neskúsenosť Kurosawu v neobvyklom žánre sa prejavila v miernom poklese úrovne počas záverečnej „policajnej“ pasáže prenasledovania a dolapenia páchateľa. Odlišný žáner filmu je dôsledkom toho, že jeho predlohou bola kniha amerického spisovateľa detektívok a ďalšieho môjho obľúbenca Ed McBaina. V samotnom filme žiarili herci Toširó Mifune a Tacuja Nakadai a hudbu, i keď tú som príliš nevnímal dodal Kurosawov dvorný skladateľ Masaru Sató. Na viac ako dvojhodinovú dĺžku japonských filmov som zvyknutý a u tohto ubiehala veľmi svižne. Odlišný spôsob rozprávania a neobvyklé nonverbálne prejavy (najviac u Gondovho šoféra) som pretrpel bez úhony. Výborná bola celá časť rozhodovania sa hlavného hrdinu, či zaplatí výkupné aj po tom, ako sa ukázalo, že únoscu pomýlilo vymenené oblečenie chlapcov. Nebo a peklo určite nie je dokonalým filmom, ale je filmom, ktorý si divák akým som ja, pamätá aj pol storočia napriek tomu, že ho televízia ponúka iba výnimočne.

tengoku-to-jigoku.jpg

 

18.12.2022 Roman Holiday 1953 Prázdniny v Ríme

Myslím, že sa zhodnem s väčšinou v tom, že Prázdniny v Ríme sú skvelou rozprávkou pre dospelých. Rozprávkou, ktorá už má úctyhodných takmer 70 rokov, je čiernobiela a napriek tomu dokáže oslovovať aj mladšiu generáciu. Keď ju prirovnám k dvom megaúspešným českým rozprávkam (Byl jednou jeden král ... a Tři oříšky pro Popelku), okamžite sa vynoria ich spoločné znaky. Neopomenuteľnou podmienkou úspešnej rozprávky je predovšetkým rozprávkovo pekná princezná. A tou boli nielen Milena Dvorská a Libuška Šafránková, ale najmä Audrey Hepburn, ktorej milý úsmev patrí do Guinessovej knihy rekordov. K rozprávkovo krásnej princeznej patrí sympatický, galantný muž, ktorý už nutne nemusí byť katalógovým krásavcom, ani dokonca vyloženým mladíkom tak, ako ním nebol Gregory Peck, ktorý sa napriek tomu do príbehu hodil ukážkovo. Do rozprávky obdivovanej všetkými generáciami ešte patrí pekný príbeh a kvalitný režisér, ktorý tie kvalitné ingrediencie spojí dohromady. To všetko sa v Prázdninách v Ríme dokonalo podarilo a nečudo, že v predvianočnom čase mnohé televízie po nich siahnu a nebývajú sklamané záujmom divákov. Nakoniec pridám spomínaný bezkonkurenčný úsmev Audrey.

roman-holiday.jpg

 

19.12.2022 Blue Velvet 1986 Modrý zamat

Dosiaľ som videl osem filmov, ktoré režíroval David Lynch. Zaujal ma iba Modrý zamat, ostatným som nerozumel, a to aj napriek tomu, že Lynch je môj rovesník (o pol roka starší) a teda boli isté predpoklady, že mu budem generačne rozumieť. Lynch je však podľa mňa psychicky narušený človek a v tom prípade je akákoľvek generačná zhoda bezvýznamná. Modrý zamat je aj napriek množstvu drobných chýb a ťažko vysvetliteľných symbolov úžasný film. Má vynikajúcu atmosféru, ktorú významne dotvára hudba Angela Badalamentiho. Tohto skladateľa so zvukomalebným menom som si všimol až nedávno, pretože skladal, hudbu k filmom, ktoré som neobľuboval, prípadne až neznášal. Okrem hudby k atmosfére prispel asi najlepší herecký výkon v kariére Dennisa Hoppera. Možno prehrával, ale neprekážalo mi to, pretože David Lynch koncipoval film ako vlnenie, keď chvíľu napätia striedala pokojná časť, aby je opäť vystriedala dramatická epizóda. Psychologicky zaujímavú a dobre vykreslenú postavu vytvorila Isabella Rossellini, čo nemôžem tvrdiť o ústrednej dvojici mladých ľudí. A nemôžem opomenúť moje dve obľúbené skladby, ktoré vo filme zazneli – Blue Velvet s Bobby Vintonom a In Dreams s Roy Orbisonom. A na úplny záver musím vyjadriť, že úspech Modrého zamatu v mojom hodnotovom rebríčku bude ojedinelý, pretože mystické filmy a filmy s ťažko dešifrovateľným odkazmi a symbolmi nemám rád.

blue-velvet.jpg

 

21.12.2022 The Good, the Bad and the Ugly 1966 Dobrý, zlý a škaredý

Týmto filmom vrcholí Leoneho „dolárová trilógia“. Jej piliermi boli Sergio Leone, Clint Eastwood a Ennio Morricone. V druhej časti k nim pribudol Lee Van Cleef a v tretej aj Eli Wallach. Aj keď štýlom všetky predstavujú tzv. „spaghetti western“ a námetom praktiky lovcov zločincov, v dokonalosti konečného výsledku ich úroveň každým filmom stúpa. Dobrý, zlý a škaredý predstavujú jednoznačný vrchol, ktorí dokonca niektorí tvrdia, že je lepší, ako Vtedy na Západe, čo je pre mňa neprijateľné. Film má rozkošatený dej, množstvo dramatických obratov a vynikajúcu výpravu. O herectve troch predstaviteľov je zbytočné písať, pretože je vynikajúce. A úplne mimo konkurencie je hudba Ennia Morriconeho, ktorá v tomto filme zohráva ešte väčšiu úlohu, než v ostatných. Jej kvílivý zvuk alebo rytmus cválajúcich koní umocňujú vizuálnu stránku, o čom sa môže každý presvedčiť, keď si pri premietaní na chvíľu stiahne zvuk. Ani v tomto filme sa Leone nevyhol nepravdepodobným streleckým výkonom, ale je mu odpustené, pretože to tak nejako už k westernu patrí. V tomto filme, viac ako v predchádzajúcich, Leone využil svoju fascináciu širokouhlým formátom na zobrazenie dovtedy nevídaných detailov tvárí, ktoré prispievali k zvýšeniu dramatickosti situácie. Aj keď je ťažké vyhľadávať a nachádzať nedokonalosti tohto filmu, musím opätovne konštatovať, že na Vtedy na Západe nedosiahol.

the-good-the-bad-and-the-ugly.jpg

 

26.12.2022 Das Leben der Anderen 2006 Životy tých druhých

Tento film vystriedal v mojej Top 100 zahraničných filmov My Fair Lady, ktorú som si pozrel deň predtým. Rozdiely medzi špičkovými filmami sú minimálne, takže nahradzovanie jedných inými je zložitejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. U My Fair Lady som si všimol slabšiu úvodnú časť, nevýrazný dej, papundeklové dekorácie a neúmernú dĺžku. Zachraňovala to hudobná a kostýmová časť, ale z Top 100 sa musela aj tak porúčať. Vysporiadavanie sa s ťaživou minulosťou je problémom každého totalitného režimu. Nemeckým filmárom sa to darí znateľne lepšie, ako napr. našim. V čase, keď som si po mnohých rokoch pozrel Životy tých druhých, môžem v našej RTVS sledovať slabučký seriál ŠTB: Prísne tajné. Keď dvaja nakrúcajú o tom istom, nie je to to isté. Životy tých druhých plynú pokojne, bez akčných scén a napriek tomu divák, ktorý to obdobie zažil, veľmi citlivo vníma spoľahlivý chod strojovo presného, personálne, materiálovo i finančne zabezpečeného mechanizmu chrániaceho pokojný spánok straníckych papalášov. A mrazivá atmosféra, ktorá filmom prestupuje, dotvára celkový dojem, čo sa nedá napísať o hudobnom podklade, ktorý ten dojem narúša. Záver filmu ilustruje v čom sa Nemecko líši od nás. Zatiaľ čo v Nemecku bývalí príslušníci Stasi roznášajú noviny do poštových schránok, u nás sú uprataní na teplých miestečkách a užívajú si vysoké penzie.

das-leben-der-anderen.jpg

 

30.12.2022 Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb 1964 Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu

Po takmer 60 rokoch od nakrútenia tohto filmu v časoch studenej vojny by sa mohlo zdať, že je už neaktuálny a má význam iba pre filmovú históriu. Zdanie klame. Presviedčajú ma o tom takmer každodenne prejavy Putina, Medvedeva, Lavrova a ich mediálnych krikľúňov Solovjova, Simonjanovej, Zacharovovej a ďalších. Jadrová vojna už nie je v prejavoch „verchušky“ tabuizovaná a v televíznych programoch sa otvorene hovorí o tom, že Ukrajina je iba etapou, pretože skutočným cieľom je nastolenie nového svetového poriadku a v rámci toho je možná premena Európy na prach. Je desivé opäť počúvať jazyk studenej vojny, počas ktorej chýba tak málo, aby sa premenila na poslednú vojnu v dejinách našej planéty. Putinove slová: „Načo je nám svet, v ktorom Rusko nebude?“ majú veľkú výpovednú hodnotu. Keď som si včera pozrel Kubrickov film, užasol som, ako blízke boli dialógy, ktoré v ňom odzneli s tým, čo čítam v súčasnosti ako aktualitu. Stanley Kubrick je nepochybne geniálny režisér aj keď podľa mňa mierne vyšinutý. Nemám ho medzi desiatkou najobľúbenejších, čo však vôbec neznamená, že si ho vďaka Divnoláskovi, Cestám slávy a Osvieteniu vážim menej, ako tých, ktorí sa do desiatky dostali. Vo všeobecnosti je oceňovaná trojúloha Petra Sellersa, ale na mňa najviac zapôsobil Georg C. Scott, ktorý je aj na priloženom obrázku. Divnolásku som zaradil do mojej Top 100 iba nedávno. Je dôkazom jej dynamickosti, i keď ma vôbec neteší, že svet zažíva udalosti, ktoré aktuálnosť Divnolásku po dlhých rokoch opäť zvyšujú.

dr.-strangelove--or-....jpg

 

2.1.2023 Once Upon a Time in America 1984 Vtedy v Amerike

Vo svojich komentároch pomerne často spomínam absenciu nožničiek, ktoré by skvalitnili výsledný produkt. Veľa režisérov trpí Sofiinou voľbou, keď sa nevedia rozhodnúť čo vyhodiť a čo nechať a spravidla to končí tým, že nechajú takmer všetko, čo bolo nakrútené. U Leoneho filmu Vtedy v Amerike je to presne naopak. Tak, ako u nás diletant učil infektológov ako bojovať proti pandémii, aj Leoneho terorizovali distribútori a nútili ho k mrzačiacim zásahom. Viem si predstaviť jeho pocity, keď z práce, nad ktorou strávil 12 rokov a ktorá mala byť jeho režisérskym pomníkom, vznikali torzá, ktoré sa líšili iba počtom odňatých končatín. Včera som si pozrel televíznu verziu, ktorá mala asi 230 minút. Aj pri nej som mal pocit neukončenosti niektorých epizód, porúch pri nadväznosti deja a výslednej nižšej zrozumiteľnosti. Pri tejto dĺžke filmu, pri jeho zaľudnenosti množstvom postáv a ich vzťahov je náročné sa zorientovať, takže je evidentné, že každým ďalším strihačským zásahom sa pozícia diváka iba zhoršuje. Pretože nemám k dispozícii hodiny času na to, aby som si film pozrel v neskrátenej verzii, zmieril som sa aj s jeho zmrzačenou podobou. Neviem, či Leone považoval tento film aj po dokončení za vrchol svojho snaženia. Ja som bezvýhradne prijal iba jeho film Vtedy na Západe a vyhradil mu trvalé miesto v mojej Top 10. Vtedy v Amerike sa tam nedostal, ale nie je to žiadna tragédia, pretože sa tam nedostal Krstný otec, Kasíno, Mafiáni a ani ďalšie filmy tohto žánru.

once-upon-a-time-in-america.jpg

 

6.1.2023 Dances with Wolves 1990 Tanec s vlkmi

Ako to už pri Posledných návratoch býva, aj tento Costnerov meisterstück som si pozrel až po 14 rokoch. Predtým som sa zabavil na komentároch trpiteľov, ktorí sa nesmierne nudia pri každom druhom filme a pri Tanci s vlkmi osobitne. Samozrejme, že existujú filmy, pri ktorých sa nudím aj ja, ale paradoxne to často býva pri filmoch preplnených akciou, kde síce jedna akcia strieda druhú, ale problémom je, že jedna akcia ako keby z oka vypadla druhej. Pretože nuda nezávisí od miery naplnenosti filmu akciou, ale od nezáujmu diváka o dianie na plátne, či obrazovke. Rád konštatujem, že nuda mi ani po 14 rokoch pri tomto trojhodinovom diele nehrozila, i keď by vystrihnutie dvadsiatich minút filmu iba prospelo. Okrem trpiteľov ma v spojitosti s Kevinom Costnerom prekvapuje pomerne rozšírená averzia divákov k nemu. Dosť to nechápem. Ako každý tvorca má množstvo „slabých chvíľok“, ale okrem Tanca s vlkmi nakrútil J.F.K. a páčili sa mi aj Osobný strážca a Správa vo fľaši. Dalo by sa tiež namietať, že zatiaľ čo prvé, klasické westerny stvárňovali Indiánov ako primitívnych, krutých a zákerných divochov, ktorých jediným záujmom bolo získanie skalpu, Costnerovi Siouxovia boli ušľachtilé bytosti, ktoré sa výrazne odlišovali napr. od kavaleristov. Ale to je záležitosť žánru. Tak ako v rozprávke bojuje dobro so zlom a dobro povinne víťazí, tak aj vo westernoch, ktoré sú akousi formou rozprávky pre dospelých, sú postavy polarizované, aby divák mohol fandiť, prípadne sa až stotožniť s jednou z nich. Takže „ať si kdo chce, co chce říká“ aj po 14 rokoch považujem Tanec s vlkmi za výnimočné dielo nielen v tvorbe Kevina Costnera, ale aj svetového filmu, ktoré má nespochybniteľné miesto v mojej Top 100.

dances-with-wolves.jpg

 

9.1.2023 Heat 1995 Neľútostný súboj

Robert De Niro s Al Pacinom, istení ešte Val Kilmerom, Jonom Voightom a Tomom Sizemorom vytvárajú dostatočný základ pre vznik kvalitného filmu. A Heat kvalitným filmom (nielen podľa mojej mienky) určite je. Výdatne k tomu prispel aj Michael Mann, ktorý využil príležitosť poskytnutú scenárom, hercami a rozpočtom. Nakrútil čistokrvnú gangsterku s prvkami westernu, teda s bojom dobra a zla, ktorej dominujú dve silné osobnosti, ktoré pre svoj úspech obetujú nielen manželstvo, ale aj všetko ostatné. Všimol som si, že Al Pacino mal pri prenasledovaní gangstrov v očiach výraz šialenca a pri výnimočnom rozhovore s Robertom De Nirom obaja priznali, že nemôžu robiť nič iné než robia, pretože iné ani robiť nedokážu. Ale nech sú osobnosti akokoľvek silné, vždy sa musí nájsť nejaký zmrd alebo drobný detail, ktorý perfektne vystavaný plán lúpeže nakoniec pochová. Lebo väčšina gangsteriek nemôže skončiť tak, že si gangstri svoje poctivo ulúpené peniaze budú užívať niekde v Karibiku, i keď aj taký film som už niekedy videl. Heat je výnimočným filmom, ktorému k dokonalosti chýba iba málo, takže nedostatky odhalia iba ich notorickí hľadači.

heat.jpg