Choď na obsah Choď na menu
 


Posledné návraty Časť II. (11.2022 - 12.2022)

16. 11. 2022

16.11.2022 Seppuku 1962 Harakiri

Dnes som si opätovne pozrel Kobajašiho Harakiri, od premiéry ktorého práve uplynulo 60 rokov. Radšej budem používať jeho japonský názov (Seppuku), pretože som sa dozvedel, že pojem harakiri je neúctivým, takmer vulgárnym označením rezania brucha. Seppuku i kamikaze sú všeobecne známe pojmy z japončiny, ktoré symbolizujú hlbokú náboženskú vieru, ktorá dokáže prekonať i strach zo smrti. Seppuku je okrem toho výrazom zmyslu samuraja pre česť a jeho vykonanie je za určitých okolností povinnosťou. Film Seppuku je časovo lokalizovaný do 17. storočia, kedy lokálne vojny medzi jednotlivými klanmi načas ustali a tisícky samurajov sa v krátkom čase stali zbytočnými. Technicky by bolo možné tento stav označiť za problém s demobilizáciou. Stávali sa róninmi a obživu si zháňali rôznymi, často i ponižujúcimi spôsobmi. V chudobnom Japonsku tej doby ich zúfalá situácia nútila uchyľovať sa k seppuku v priestoroch nejakého panského dvora. Občas sa stávalo, že sa niektorý z pánov zľutoval nad osudom rónina a ponúkol mu prácu v jeho službách. To ale vyvolalo príval ďalších róninov, pokúšajúcich sa zopakovať jeho úspech. O tom je aj Kobajašiho film. Ten je obzvlášť krutý v tom, že samuraj prichádzajúci na panský dvor už predal aj svoj meč a v jeho pošve má iba bambusovú náhradu. Keď zistí, že mu nebude ponúknutá žiadna práca a bude musieť vykonať seppuku, pokúsi sa neúspešne uniknúť. Vynútené vykonanie seppuku bambusovým mečom patrí medzi najdrastickejšie pasáže filmu. Celý film je o príbuznom rónina, ktorý odhalil pokrytectvo pánov a ich prisluhovačov a prišiel pod rovnakou zámienkou pomstiť svojho zaťa. Pripadalo mi až neskutočné, aký dramatický dokáže byť film odohrávajúci sa takmer celý v interiéri. Kobajaši to dokázal vsúvaním flashbackov a akčných scén do zdanlivo jednotvárneho rozprávania. Málokedy ubehnú dve hodiny premietania nejakého filmu ázijského pôvodu tak rýchlo, ako sa mi to stalo pri Seppuku. Na pripojenom obrázku je časť záverečnej scény filmu.

seppuku.jpg

 

19.11.2022 Casino 1995 Kasíno

Martin Scorsese nakrúca filmy, pri sledovaní ktorých má divák pocit, že mu je ľúto vyhodiť čokoľvek z nakrúteného materiálu. Nie je jediným v brandži, ale ako potvrdzuje aj Kasíno, sú to filmy dobre pozerateľné aj napriek ich dĺžke. Kasíno nie je nezvyčajné svojim námetom. Takých filmov som už videl viacero. Jeho prednosťou je autenticita a komplexnosť. Divák má možnosť zoznámiť sa s fungovaním kasín v období ich najväčšieho rozkvetu v Las Vegas. A súčasne aj s plejádou ľudí, ktorý zabezpečovali plynulý prísun dolárov od naivných návštevníkov kasín k hlavám biznisu sídliacim ďaleko od Vegas. Film nevynecháva, aj keď nezdôrazňuje, trpezlivú prácu všetkých policajných zložiek, ktorí zhromažďujú také dôkazy proti všetkým, ktorí prežijú vnútornú vojnu o prežitie, ktoré nespochybnia ani najdrahší advokáti. Úspechu Kasína hodne pomohlo, že do hlavných úloh bola obsadená hviezdna trojka  Robert De Niro, Sharon Stone a Joe Pesci, ktorá navyše podala jeden z najlepších výkonov v ich kariére. Príjemne ma prekvapila najmä Sharon Stone, pretože vyvrátila mýtus, že krásne herečky sú poväčšine hlúpe a ak ide o blondíny, tak je to istota. Film netrpel škodlivým zlozvykom charakteristickým pre väčšinu mafiánskych filmov, totiž tým, že mafiáni sú vykresľovaní, ako dobrí a starostliví otcovia rodín, ktorí riadne podnikajú a iba v prípade nutnosti sa uchyľujú k násilnostiam. Celým filmom sa tiahne neúspešné snaženie sa Sama Rothsteina o zachovanie obrazu podnikateľa neprepojeného s mafiou a nečestnými praktikami. A celým filmom znie hudba, ktorá mi znela počas mojej mladosti. Kasíno je zaslúžene v stovke mojich najobľúbenejších filmov a som presvedčený, že ta aj ostane.

Casino var.jpg

 

21.11.2022 JFK 1991

Atentát na J.F. Kennedyho ma zastihol, ako 17-ročného študenta priemyslovky. A nielen zastihol, ale aj výrazne zasiahol. Kennedy v tej prevratnej dobe na začiatku šesťdesiatych rokov predstavoval pre naše spolužiačky fešáckeho prezidenta a pre nás imponujúceho vodcu, ktorý zastavil raketovú expanziu neúspešného pestovateľa kukurice. Pamätám si na chvíle v škole, keď sme s napätím odpočítavali čas do vypršania ultimáta a tešili sa, že nezahynieme pred maturitou v plameňoch termonukleárnej vojny. A potom prišiel ten atentát, ktorý nás zbavil väčšiny ilúzií o vtedajšom svete a posunul hranicu nemožného. Od zastrelenia L.H. Oswalda som si začal všímať koľko čudných vecí sa od vraždy deje a začal som sa nimi zaoberať cielene. Dodnes, a je to už 59 rokov, mám dva zošity A4 plné výstrižkov z dennej tlače, ktoré sa prípadu venovali. Po ukončení vyšetrovania Warrenovej komisie, počas činnosti ktorej zomieral každý, kto sa sebamenším spôsobom obtrel o atentát a s ním spojené udalosti, som sa zmieril s tým, že sa pravdu nikdy nedozviem. Dokumenty o nej sú uložené na 75 rokov, takže sa ich zverejnenia dožije málokto a kto sa aj dožije bude mať iné starosti, ako zvolať: „Aha, tak takto to bolo!“ Je nepochybné, že išlo o sprisahanie. Tomu zodpovedajú všetky udalosti, ktoré po vražde nasledovali. V USA sa záležitosti „v najvyššom štátnom záujme“ riešia s inou dôslednosťou a inou razanciou, ako napr. u nás po únose prezidentovho syna. Tento úvod bol nutný, aby som mohol vysloviť uznanie Stoneovmu filmu aj s vedomím, že sa ním nič nezmení. Jim Garrison ako zmes odhodlanosti a naivity načas rozbúril hladinu verejného záujmu a potom sa zasa všetko, ako obyčajne, upokojilo, lebo na programe dňa boli iné udalosti a iné záujmy. A tak je to doteraz, keď sa atentát pripomína so slabnúcou intenzitou iba na jeho výročia. Neviem si predstaviť, že by atentátu, jeho vyšetrovaniu a aktivite Jima Garrisona venoval zvýšenú pozornosť nejaký mladík, pre ktorého je to vzdialená história. Pre mňa osobne tento atentát a útok na dvojičky predstavujú dva silné a dlhodobé otrasy.  A dôvodom pre sledovanie filmu sú najmä dve scény – rozhovor Costnera so Sutherlandom a záverečná reč Costnera v súdnej sieni.

j.f.k..jpg

 

23.11.2022 Before Sunset 2004 Pred súmrakom

Richard Linklater nám trilógiu o živote, vzťahoch a rozhovoroch podával v 9-ročných intervaloch. Nie je veľa režisérov, ktorí pri dokončovaní filmu už majú v hlave predstavu o jeho pokračovaní, ktoré nakrútia po deviatich rokoch a niekde v zákutiach mozgu im už drieme nápad, že po ďalších deviatich rokoch by mohli trilógiu uzavrieť. Namiesto klasického poradia 123 som ju videl v poradí 213, čoho neľutujem, pretože pri niektorých trilógiách nemá divák chuť po prvej časti si pozrieť aj ďalšie, spravidla horšie. Ja som videl ako prvú špičkovú strednú časť trilógie. Bolo to pred 13 rokmi a na dnešnú reprízu som sa primerane tešil očakávajúc, že mi prinesie porovnateľne príjemný zážitok, aký som mal v čase premiérového zhliadnutia. Pred súmrakom je zvláštny film. Ide o mimoriadne vydarenú konverzáciu dvojice, ktorá pred desiatimi rokmi prežila 12 hodinový vzťah a k jeho dohodnutému pokračovaniu po šiestich mesiacoch už nedošlo. Uvedomujem si, že existuje niekoľko pozerateľných filmov, v ktorých hrá iba jeden herec, ale je mimoriadne ťažké napísať dialógy aj pre dvojicu také dialógy, ktoré diváka nenudia ani minútu z celkových osemdesiatich. K príjemného pocitu zo sledovania filmu prispieva Linklater pokojnou réžiou, herci prirodzeným prejavom a Paríž vhodnou lokáciou. Po 13 rokoch bolo sledovanie filmu rovnako zaujímavé, aj keď mi v jednej pasáži (od kníhkupectva po park) prekážal neurotický prejav Jesseho. Ale odvtedy to bolo všetko v poriadku a aj keď film nebol antickou tragédiou, ani akčným thrillerom, páčilo sa mi, ako pomaly a nezadržateľne spel k neodletu.

before-sunset.jpg

 

26.11.2022 The Godfather 1972 Krstný otec

Dobre si spomínam, aký rozruch spôsobila Puzov román, keď ho Tatran v roku 1974 vydal v edícii bestsellerov. Bolo to niečo, s čím sme sa dovtedy v takom rozsahu nestretávali. S chirurgickou presnosťou opísal vznik mafie, podmienky pre jej šírenie a bezmocnosť polície po prerastení mafie do štátnych štruktúr. Už pri čítaní knihy a neskôr v jej filmovej podobe, ako aj v ostatných „mafiánskych“ filmoch mi prekážala relativizácia zločinu, vykresľovanie jeho aktérov, ako rodinne založených ľudí, so zvláštnym zmyslom pre česť a spravodlivosť, ktorí sa iba v nevyhnutných prípadoch uchyľujú k násiliu, aby zabezpečili živobytie. Je to mimoriadne škodlivá tendencia, ktorá pokračuje dodnes. Iba ojedinele je možné vidieť film, v ktorom sú mafiáni bezohľadní, krutí a zákerní zločinci, ktorí dlho neváhajú pred stlačením kohútiku alebo pred iným odstránením toho, kto im stojí v ceste. Okrem tejto výhrady som s ostatnými divákmi v zhode v tom, že ide o mimoriadne kvalitný film, v ktorom majú všetky jeho zložky svoje miesto a ťažko nájsť pasáže, ktoré mohli byť nakrútené lepšie. Od samotného začiatku pri ktorom znie krásna melódia Nina Rotu až po prejav následníctva v závere. Aj dnes som si všimol, ako pozorne boli z typologického hľadiska vybraní predstavitelia úloh. Samozrejme najväčšia pozornosť sa sústreďuje na Vita Corleoneho a Marlon Brando nenecháva nikoho na pochybnostiach, že bol vybraný dobre. Ocenil som jeho šeptavý hlas, gestikuláciu rúk, mimiku tváre a už mi toľko neprekážali tie vložky v lícach, ktoré mu deformovali tvár. Rovnako zaujímavú postavu stvárnil Al Pacino, ktorého Michael Corleone prešiel najvýraznejším vývojom. Môj celkový dojem som už charakterizoval slovami – z mojej Top100 ho nikto nedostane, ale v Top10 nikdy nebude.

the-godfather.jpg

 

27.11.2022 L.A. Confidential 1997 L.A. Utajené skutočnosti

Trochu som podcenil skutočnosť, že môjmu zámeru opätovne si pozrieť všetkých 100 najobľúbenejších filmov vyjdú v predvianočnom období v ústrety všetky televízie a takmer každodenne uvedú niektorý z dotknutých filmov. Ale nebude to trvať dlho. Jednak príde aj doba po Vianociach a jednak sa im minú všeobecne obľúbené filmy a ja si po zvyšných budem musieť siahnuť k nahrávkam. Tentoraz som si pozrel L.A. Utajené skutočnosti. Je to rozkošatený príbeh o fungovaní skorumpovaného policajného oddelenia v Los Angeles, kde sa okuliarmi ozdobený Guy Pearce pokúšal nekompromisným ťahom na bránku získať miesto poručíka u detektívov, Russel Crowe stvárnil netypickú úlohu jednoduchého mlátiča, Danny De Vito mi pripadal ešte menší, než v skutočnosti je a Kim Basingerová bola napriek vyššiemu veku stále krásna. Vo filme bolo príliš veľa postáv, veľa vzájomných vzťahov, ktoré sa preplietali, rozchádzali alebo mizli, najčastejšie guľkou medzi oči. To preľudnenie filmu bolo také náročné na pozornosť a pamäť, že som si film vychutnal až pri opakovanom zhliadnutí. Okrem toho ma chvíľu miatlo, že Ron Rifkin a Kevin Spacey stvárnili úlohy policajtov už vo Vyjednávačovi. Ťažko by som na tomto viac ako dvojhodinovom policajno-zločineckom panoptiku hľadal nejaké nedostatky. A tiež neviem prečo by som to robil. Veď režisér Curtis Hanson do neho vložil celý svoj um a dosiahnutý výsledok už nikdy nezopakoval. Aj tak vďaka zaň.

l.a.-confidential.jpg

 

2.12.2022 The Matrix 1999 Matrix

Desať rokov ubehlo ako nič a opäť mám príležitosť pokochať sa jedným z najosobitejších a najlepších predstaviteľov žánru sci-fi vo filme. Tých predstaviteľov je žalostne málo a veľa z nich, ktorí vsadili na techniku alebo na zelených mužíčkov už dnes vyvoláva iba smiech a pocit trápnosti. Štvoroscarový Matrix priniesol do žánru svieži vietor. Nápady jeho tvorcov ostávajú v hlave ešte dlho po záverečných titulkoch a nútia nás zamýšľať sa nad otázkami, ktoré si kladieme veľmi zriedka, prípadne vôbec. Prípadne si spomínať na veci, ktoré sa nestali, ako vraví jedna z postáv filmu. Okrem základnej myšlienky, že naše vnímanie reálneho sveta je ilúziou vytvorenou umelou inteligenciou, ktorá sa rýchlym vývojom zbavila závislosti na ľuďoch a využíva ich na svoje potreby, je vo filme rozohraná celá plejáda myšlienok, nápadov a fantázií. Osobitné miesto má vizuálna a triková stránka, ktoré sú dovedené na úroveň prekonávajúcu všetko dovtedy vytvorené. Nie som nadšencom bojových umení a strieľačiek, ale chápem, že ich významné miesto vo filme slúžilo iba podpore idei, že Neo je naozaj Vyvolený. Herecké trio sa v krátkom čase stalo legendou a mená Keanu Reeves, Laurence Fishburne a Carrie-Anne Moss patria k hereckej špičke nielen v žánri sci-fi. Za zmienku stoja technické zázraky v kontrapunkte s ošarpaným a nevľúdnym prostredím zaplneným technikou z dávnych čias. Neviem, ktorá zložka filmu natoľko oslovila užívateľov ČSFD, že ho vyniesli až na 20. miesto v rebríčku, ani či som stotožnený s tak vysokým hodnotením. Ja som rád, že Matrix bol nakrútený, že som sa mohol viackrát dobre cítiť pri jeho sledovaní a môj dojem nijako neznižujú jeho nasledovníci pokúšajúci sa priživiť na úspechu pôvodiny.

the-matrix.jpg

 

4.12.2022 The Godfather: Part II 1974 Krstný otec II

Otázkou nie je, či je možné po úvodnej časti Krstného otca nakrútiť ďalšiu a dokonca ešte lepšiu. Francis Ford Coppola dal jednoznačnú odpoveď: je to možné, ale na otázku, ktorá časť je lepšia si musí odpovedať každý divák sám. Režijný nápad s nenásilným prelínaním dvoch období pôsobenia rodiny Corleonovcov je porovnateľný s epickým rozprávaním v prvej časti. Pôsobivému hereckému výkonu Marlona Branda v prvej časti zdatne sekundujú herecké výkony Roberta DeNira a predovšetkým Al Pacina, ktorého vývoj od študenta a úspešného vojaka k pokračovateľovi dona stvárneného Marlonom Brandom je pôsobivý. Dokonca si dovolím tvrdiť, že mrazivý pohľad Al Pacina prekoná aj temnú silu Marlona Branda. A v dôslednosti odstraňovania svojich reálnych i potenciálnych nepriateľov v ničom nezaostáva za Marlonom Brandom. V konečnom dôsledku nie je vôbec podstatné, ktorá z dvoch častí corleonovskej ságy je lepšia. Obe sú vynikajúce a jediné, čo sa dá konštatovať, že tretia už nedosiahla kvalitu prvých dvoch. Nemôžem u druhej časti zabudnúť na hlavnú výhradu, ktorú som spomenul už u prvej časti, že nedostatkom Puzovej knihy i filmov, ktorým slúžila ako predloha je bagatelizácia a relativizácia zločinu. Tá sa v neskoršom období lavínovito rozšírila a mládeži tak vytvárala skreslený obraz skutočnosti a pokrivené osobnostné vzory. Nič na to nemení skutočnosť, že z filmového hľadiska ide v oboch prípadoch o dokonalý produkt.

the-godfather-part-ii.jpg

 

7.12.2022 Rain Man 1988

Rain Man bol asi prvým filmom, ktorý divákov zoznámil s autizmom, teda podľa mojej interpretácie s komunikačnou a vzťahovou poruchou, ktorá býva zriedkakedy vyvážená mimoriadnymi schopnosťami v inej oblasti. Odvtedy som videl viacero filmov, v ktorých hrali dominantnú úlohu psychicky narušené osoby, ale Rain Man bol prelomový. Už keď som ho videl prvý krát mi trochu prekážalo, že si mnohí diváci z filmu odnesú zjednodušenú a skreslenú predstavu o autistoch, ako o osobách, ktoré sa čudne správajú, ale dokážu v sekunde spočítať počet rozsypaných špáradiel. Možno je to je to tak správne. Diváci nie sú lekári (väčšinou) a tak ako Charlie Babbitt nie sú schopní obsiahnuť túto poruchu v celej šírke. Ak by som chcel vyhľadať nejaké drobné chyby , napríklad v scenári, dalo by sa poukázať na nájdenie brata – stratu brata, stratu peňazí – získanie peňazí. Ale s tým sa dá existovať najmä ak protiváhu tvoril obdivuhodný herecký výkon Dustina Hoffmana. Pravdepodobne najlepší v jeho kariére. Rain Man je nielen filmom, ktorý videlo veľké množstvo divákov, ale aj filmom, ktorý ostal dlhú dobu v hlavách divákov.

rain-man.jpg

 

11.12.2022 Saving Private Ryan 1998 Zachráňte vojaka Ryana

Prvú desiatku filmov končím Spielbergovým filmom. Súčasne sa mi v mysli uzatvára obraz Stevena Spielberga. Považujem ho za režiséra, ktorý má vyvinutý inštinkt na námety filmov, ktoré majú mimoriadnu šancu stať sa filmovými trhákmi. Rovnako ho považujem za vynikajúceho režiséra, dokonale zvládajúceho svoje remeslo. Ale nik nie je dokonalý, ani Spielberg. Je to rozprávkar, ktorý pre atraktívnosť filmu a pre jeho úspech u divákov je schopný potlačiť nielen úctu k historickej pravde, ale aj ku všetkému, čo by mu mohlo stáť v ceste. Takže aj keď obdivujem väčšinu jeho filmov, vždy mi niekde vzadu ostáva niečo, čo mi bráni k absolútnemu uznaniu, niečo, čo tam nemalo byť. Konkrétne u tohto filmu nemôžem dopustiť na scénu vylodenia. Neviem, či boli v niektorom inom filme tak sugestívne nakrútené bojové scény. Zvyšok filmu by bol nekritizovateľný, pokiaľ by v ňom rušivo nepôsobil americký pátos a sem-tam citové vydieranie. Mám pocit, že po miernom prestrihaní by to bol skvelý film, v ktorom by divák trochu dvíhal obočie nad rozkazom veliaceho generála nájsť a priviesť vojaka Ryana.

saving-private-ryan.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.