Choď na obsah Choď na menu
 


Top divadelné záznamy

1. 8. 2019

clovecina.jpg

Človečina, 1973, r: Stanislav Štepka, h: Katarína Kolníková, Oľga Hájovská, Iveta Miffeková, Milan Markovič, Miroslav Siget

Taká milá babička. Prečo si ju do toho domova nevezmú?... V jednej obyčajnej slovenskej domácnosti žijú rodičia s dvomi deťmi a predovšetkým s babičkou. Všetci ju majú radi, aspoň to tak babičke hovoria. Zároveň však robia všetko pre to, aby ju čo najskôr dostali do domova dôchodcov. Babička odjakživa túžila byť herečkou, a tak jej rodina nahovorí, že pre ňu majú angažmán v divadle. A zatiaľ čo sa babička teší a predstavuje si ako zažiari, vodič zo starobinca stále niekde väzí ...

 

alzbeta-hrozna.jpg

Alžbeta Hrozná, 1978, Pavel Povoda ml., Stanislav Štepka, h: Katarína Kolníková, Gita Povodová, Mária Daubnerová, Stanislav Štepka, Milan Markovič, Jozef Sloboda

Záznam predstavenia Radošinského naivného divadla na čele so Stanislavom Štepkom a Milanom Markovičom. Krw story, čiže veselý príbeh v podobe smutnej frašky o Báthoryčke a jej tíme.

 

s-usmevem-idiota.jpg

S úsměvem idiota, 1999, r: Petr Skoumal, h: Jan Vodňanský, Petr Skoumal, Táňa Fischerová

Predstavenie S úsměvem idiota autorskej dvojice Vodňanský-Skoumal bolo komponované pre scénu Činoherného klubu a malo premiéru v máji 1969. Hralo sa s veľkým úspechom až do roku 1973, kedy bolo dvojici znemožnené vystupovať. Predstavenie nebolo v celom rozsahu nikdy zaznamenané. To sa podarilo až po tridsiatich rokoch, kedy sa dvojica do Činoherného klubu s predstavením vrátila. Záznam je selekciou toho najlepšieho z pera autorskej dvojice.

 
 
navstevni-den.jpg

Návštevní den Miloslava Šimka a Jiřího Grossmanna, 1970, r: Ján Roháč, h: Jiří Grossmann, Miloslav Šimek, Naďa Urbánková, Pavel Bobek, František Ringo Čech, Michael Janík

Návštevné dni boli zárukou kvality a ťažko by som aj dnes jednotlivé časti zoraďoval do nejakého rebríčka. K ich popularite prispeli záznamy na gramofónových platniach. Divadelný záznam môže priniesť nostalgickú spomienku účastníkom týchto predstavení. Ostatní majú k dispozícii vizualizovanú verziu toho, čo počúvali z LP.

 
 
dlouhy--siroky-a-kratkozraky.jpg

Dlouhý, široký a krátkozraký, 2006, r: Ladislav Smoljak, h: Petr Bruckner, Jan Hraběta, Miloň Čepelka, Jan Kašpar, Zdeněk Svěrák, Václav Kotek

Ako väčšina predstavení DJC aj Dlouhý, Široký a Krátkozraký pozostáva z odbornej časti, ktorou je prednáška „Cimrmanova cesta za českou pohádkou“ a vlastnej divadelnej hry. Vlastná divadelná hra pojednáva o strastiplnom putovaní, ktorého cieľom je vrátiť princeznej Zlatovláske, ktorá bola očarovaná zlým obrom Kolodejom jej ženskou krásu. Podarí sa to vďaka Dedovi Vševedovi, ktorý napriek pokročilej skleróze poradí, aby Kolodejovi vzali jeho čarovný prsteň. To sa použitím ľsti podarí a Zlatovláske je vrátená jej ženská krása.

 

 

posel-z-liptakova.jpgPosel z Liptákova, 1997, r: Ladislav Smoljak, h: Jaroslav Weigel, Miloň Čepelka, Ladislav Smoljak, Petr Bruckner, Václav Kotek, Michal Weigel

Tím pražských cimrmanológov sa vydal do Liptákova v Jizerských horách. Cieľom bolo preskúmať drsný kraj Cimrmanovej staroby. Už samotná cesta bola dobrodružstvom a výsledok stál za to.

 

 

 

 

dobyti-severniho-polu.jpgDobytí severního pólu, 2006, r: Ladislav Smoljak, h: Ladislav Smoljak, Petr Bruckner, Zdeněk Svěrák, Bořivoj Penc, Genadij Rumlena, Marek Šimon, Petr Reidinger

V pražskej reštaurácii „Pod Vyšehradem” si k Cimrmanovi prisadol majiteľ hostinca a opýtal sa ho, či by pre budúci ples ľadárov braníckeho pivovaru nezostavil živý obraz „Češi na severním pólu”. Cimrman ponuku prijal a rozhodol sa, že preštuduje polárnu tematiku priamo na mieste. Najcennejším prínosom jeho cesty do Arktídy bol jeho objav snežného človeka. Po návrate napísal hru Dobytí severního pólu Čechem Karlem Němcem. Z nej sa svet – bohužiaľ neskoro – dozvedá, že štvorica pražských otužilcov dosiahla nejsevernejší bod našej planéty o celý deň skôr než Američan R. E. Peary.

 

vysetrovani-ztraty-tridni-knihy.jpg

Vyšetřování ztráty třídní knihy, 1997, r: Ladislav Smoljak, h: Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak, Jaroslav Weigel, Miloň Čepelka

Cimrman bol požiadaný, aby do Príručnej učebnice c. k. poddôstojníckeho zboru spracoval heslo Země česká. Napísal: "Zemi českou co do jejího povrchu lze charakterizovati jako hory, doly, černý les. Mezi Sušicí a Pískem je poušť. Severně od města Kouřim táhnou se rozsáhlé tabákové plantáže až ke kuřácké metropoli Šluknov. Zkamenělé výměšky vyhynulých mamutů dolují pilní Čechové v okolí Veltrus. Za zmínku stojí též okultistické doupě Duchcov a letovisko jihočeských zbohatlíků Prachatice. Léčbou štítné žlázy jsou známy lázně Volary. Český ráj je krajem nudistů. Zdejší adamité a evité chodí zde, jak je Pánbůh stvořil, oděni jen tu a tam, nedbajíce církevních pohrůžek z Mnichova Hradiště. Své centrum, památný to hrad, pojmenovali si nudisté českým názvem pro krásnou ženu: Kost. "Ostáva dodnes tajomstvom, či Jára Cimrman prispel takto do príručky iba z nevedomosti, alebo či bol vedený úmyslom rozložiť poddôstojnícky zbor a znemožniť mu prípadné operácie na českom území.

 

hra-o-laske.jpgHra o láske, 2011, r: Ondrej Spišák, h: Soňa Norisová, Stanislav Štepka, Maruška Nedomová, René Štúr, Csongor Kassai

V Štepkovej Hre o láske, ktorá má vari najbližšie k poetickej komédii, hovoríme o láske v tých najrôznejších podobách. Vyrozprávame životné príbehy troch dôchodcovských manželských párov: dvojice rozhlasových pracovníkov a ich syna, trpko-smiešne osudy hluchej krajčírky a jachtavého drevorubača. Osudy nebudeme rozprávať chronologicky, ale od dôchodkového veku až po roky detstva a života rodičov. Životnými príbehmi, v ktorých kľúčovú úlohu hrá láska, chceme hovoriť o tom, že svet sa mení, ale láska, chvalabohu, pretrváva a stále je tou najdôležitejšou a najvyššou ľudskou métou a hodnotou. Samozrejme, v našom poetickom a humornom rozprávaní o láske bude reč aj o neláske, ktorá lásku tak často a trpko sprevádza.

 

sasek-a-kralovna.jpgŠašek a královna, 1985, r: Bolek Polívka, Jiří Bělka, h: Bolek Polívka, Chantal Poulain-Polívková

Záznam predstavenia Divadla Husa na provázku z Braníckého divadla pantomímy v Prahe v roku 1984 je prvou "historickou" Polívkovou hrou. Hrou, ktorá evokuje osud stredovekého šaška na kráľovskom dvore. Šašo tu zabáva svoju kráľovnú - unudenú aj despotickú - a musí vymýšľať stále nové a nové veci, aby odvrátil jej hnev z nudy. Je to však aj hra o divadle a jeho možnostiach a premenách.