Kde udělali soudruzi chybu?

S postupujúcim vekom klesala aj moja schopnosť chôdze na dlhšie vzdialenosti. Gonartróza tento proces urýchlila a kovové náhrady oboch kolien mi definitívne ohraničili "dobehovú" vzdialenosť, ktorá dosahuje k mojim obvykle navštevovaným obchodom. Identifikovaná medzera na trhu dala vzniknúť neprebernému množstvu eShopov, ktoré zaplavujú internet reklamami na svoje produkty. Po počiatočných omyloch, pri ktorých sme zisťovali, že farby produktu sa líšia od farieb prezentovaných, kvalita textílie prekonáva naše najhoršie obavy a veľkostné tabuľky demonštrujú odlišnosť telesných rozmerov v každej krajine, sa väčšina spotrebiteľov obmedzila na sortiment nepostihovaný uvedenými odchýlkami. Počas pandémie nastal prirodzený rozmach nakupovania prostredníctvom eShopov a s ním vzrástlo aj sebavedomie kuriérskych spoločností. Okrem ekonomicky neodôvodniteľných poplatkov, si zvykli bez predchádzajúceho avíza telefonicky oznámiť, že už čakajú pred vchodom. Iba výnimočne oznámovali aspoň štvorhodinový interval, počas ktorého mienia zásielku doručiť. Väčšinou sa obmedzili iba na dátumový oznam. Asi predpokladali, že adresát strávi deň čakaním na chodníku, v jednej ruke zvierajúc presne odpočítanú sumu, v druhej pero na podpis a na tvári šťastný úsmev, že sa dočkali. Mladší mi asi nebudú veriť, ale pamätám si na doby, keď nám pošta doručovala balíky pred bytové dvere a za symbolické poplatky.

Prostredníctvom eShopov a kuriérskych služieb som okrem zážitkov najrôznejšieho druhu nadobudol aj množstvo tovarov medzi ktorými sa vyskytlo určité percento takých, na ktoré výrobcovia nemôžu byť hrdí. Vybral som tri produkty, ktoré ma sklamali, niektoré až do tej miery, že ich nepoužívam. Nebudem uvádzať výrobcov, lebo by to bolo nepoctivé voči ďalším, na ktorých výrobky som našťastie nenaďabil. A okrem toho pri arogancii podnikateľov karpatského typu by sa mohlo stať, že by ma zažalovali za poškodzovanie dobrého mena napriek tomu, že ho nikdy nemali.

Prvým výrobkom, ktorý ma sklamal bola batériová zváračka fólií. Bolo mojou chybou, že som na tento výrobok naletel. Mohol a mal som vedieť, že batériový zdroj nedokáže vytvoriť dostatočný a stabilný zdroj tepla, ktorý bude fólie spoľahlivo zvárať alebo oddeľovať. Zistenie, že na úspešné manipulácie s fóliami v reklamnom šote boli potrebné akési špeciálne fólie i špeciálne zručnosti, bolo pre mňa úspešným vyliečením z očakávaní.

Klamavá reklama ma pomýlila aj pri ďalšom výrobku. Bol ním odšťavovač ovocia. V reklame hravo premieňa štvrtky pomarančov, či iného ovocia na číru, okamžite konzumovateľnú, šťavu. Radosť sledovať. Bohužiaľ, v reálnej praxi v reálnej praxi sa značná časť ovocia dostávala cez zbytočnú medzeru medzi lopatkou stláčajúcou ovocie a priestorom na vloženie ovocia. Odhadujem, že jediným ovocím, ktoré by bolo možné úspešne zlisovať by bola napr. dužina vodového melóna, jednotlivé bobule hrozna a aj pri tom mi chýba istota, či by sa to podarilo, ako i dôvod, pre ktorý by som to robil.

Počas mojej mladosti sme v domácnosti používali odšťavovač zobrazený na nasledujúcom obrázku. Nanešťastie sa počas viacerých sťahovaní niekde zapatrošil a ten nový zázrak ho ani náhodou nedokáže nahradiť.

Posledným, včera doručeným výrobkom, bola zaujímavá drevorezba milencov. V tomto prípade nejde o nefunkčnosť, iba o nedokončenosť, čo ma znechutilo rovnako. Na reklamnom obrázku je povrch skulptúry namorený a nalakovaný, červené srdce je vytvarované a nie iba vyrezané z nejakej doštičky. Dodaný tovar je nenamorený, nenalakovaný a rezbársky neukončený, takže budí dojem, že výrobcovia sú s ohľadom na množstvo objednávok v značnom strese a nestíhajú dokončovacie práce. Absurdnou možnosťou je, že pobádajú zákazníkov, aby ten nedorobok dokončili vo vlastnej réžii a mali príjemný pocit spoluautorstva.

Uvedené tri príklady demonštrujú potrebu dávať si pozor na klamavé reklamy. Ak by tento blog vyvolal otázky prečo som nevyužil možnosť reklamácie, resp. vrátenia výrobku, tak odpoveďou sú skúsenosti, že s výrobcom, ktorý svoju energiu a prostriedky vynakladá na reklamu a nie do výrobnej sféry, sa neoplatí doťahovať o pár eur. Stačí súkromná čierna listina a informovanie prípadných ďalších záujemcov o výrobok.

Boom

Sledovanie počtu návštevníkov webovej stránky je významný, i keď nie najdôležitejší parameter. Pred niekoľkými rokmi plnil moje očakávania v tejto oblasti Monitoring návštevnosti. Ukazoval mi, z ktorej IP adresy a kedy sa návštevník prihlásil, čo si pozrel a ako dlho zotrval. Po čase Monitoring skončil svoju činnosť, pravdepodobne preto, že darmožráčom „chrániacim“ naše osobné údaje sa nepozdávalo, koľko osobných údajov poskytuje. I keď si myslím, že inštitúcie tohto druhu chránia nanajvýš svoje teplé miesta. Vtipy na ich činnosť sú celkom trefné.

Ale aj jednoduché sledovanie návštevnosti jednotlivých príspevkov prinesie občas prekvapujúci výsledok. V roku 2022 sa tak stalo u príspevku Archaizmy. Ten som vytvoril ako medzigeneračný slovník výrazov, s ktorými som vyrastal a žil, a ktoré mojej vnučke už nič nehovoria. A tiež pre rovesníkov, ktorým som chcel zozbieranými dobovými predmetmi a výrazmi pripomenúť niečo z minulosti. Od roku 2008 do roku 2021 si príspevok pozrelo celkom 8500 záujemcov. A počas roku 2022 ich počet vyletel na takmer 50000. A nebola to nejaká komsomolská úderka hackerov, ale prejavený záujem (asi) rovesníkov, ktorí sa jednak slabšie orientujú v surfovaní po internete a jednak málokto vytvára príspevky, ktoré by túto komunitu mohli zaujať. Takže sa dá konštatovať, že som čiastočne zaplnil „dieru na trhu“.

O reálnych návštevníkoch svedčí aj veľký počet reakcií, ktorých sa nazbieralo dvakrát toľko, čo na všetky ostatné príspevky počas celej doby trvania webovej stránky. Je iba prirodzené, že okrem vďaky a spokojnosti sa ozvali aj priatelia starých poriadkov, ktorí moje komentovanie udalostí a predmetov z minulosti označovali za znevažovanie doby, v ktorej bolo všetko fajn a oni boli mladí, krásni a potentní. Zurvalci anonymizovaní internetom mi nadávali do idiotov a vyhrážali sa mi prefackovaním, ale to už tak na internetových diskusiách chodí. Predpokladal som, že sa po prevažujúcej spokojnosti vlna záujmu presunie do príbuzných príspevkov, ktorých je pomerne hodne. Ale nestalo sa a ja verím, že to je viac problémami pri surfovaní, ako vyčerpaným záujmom.

Ráčte si vybrať

Do predčasných parlamentných volieb ostáva mesiac
a ľudia nariekajú, že si nemajú z koho vybrať. Radiť im, by bolo iba prejavom mojej pýchy. Ja im namiesto toho potvrdím, koho nevoliť. Vychádzam aj z toho, že strana,
ktorá nevie ani pripraviť kvalitný bilboard si nezaslúži našu pozornosť.
Možno bude niekomu v prehľade chýbať prieskumovo najúspešnejší Smer a ministrany.
Ale voliči Smeru majú Fica a kto má Fica, ten žiadne bilboardy nepotrebuje.
Ministrany sú deviáciou politického systému a najlepšie, čo môžu urobiť bude,
týždeň pred voľbami čestne prehrať odstúpením z vopred prehratej súťaže.

Politici majú slúžiť ľuďom je obľúbená téza, ktorá platí vo všetkých demokratických krajinách okrem Slovenska, pretože my máme demokraciu karpatského typu. V demokraciách sa politici združujú v politických stranách a svoju činnosť financujú prevažne z členských príspevkov a darov. U nás nie. U nás máme iba strany jedného muža a ministrany, ktoré by na členskom nevybrali ani na tlač členských známok. Iba u nás mohlo donedávna existovať a do parlamentu sa dostať zoskupenie štyroch osôb, doplnené náhodnými okoloidúcimi. Aj po zákonnej úprave naďalej existujú úspešné strany, ktoré počtom pripomínajú predsedníctvo alebo nanajvýš ústredný výbor za komunistov. Príčinou je jeden volebný obvod vykšeftovaný v dávnej minulosti za Vatikánsku zmluvu. Pri ňom nevzniká potreba vytvárania regionálnych  štruktúr a po tom, ako si poslanci potichu zvýšili príspevok zo štátneho rozpočtu za odovzdané volebné hlasy na dvojnásobok odchádza pojem členských príspevkov do zabudnutia. Politici sa stali žoldniermi spoločnosti. A to máme ešte šťastie, pretože po schválení šialeného nápadu vyplácať voličom za účasť 500 € by sa z nich stali priam prostitútky.

Jeden volebný obvod natoľko zdeformoval politický život, že strany sa už ani nesnažia zvyšovať počet svojich členov, pred voľbami sa neobťažujú tvorbou nejakých programov a  vrásky na čele z nesplnenia sľubov im vyhladzuje amnézia voličov. Politické diskusie, ktoré boli po roku 1989 mimoriadne sledované sa zmenili na nenávistné, vulgárne súboje, pri ktorých už iba chýba, aby sa ich aktéri pobili. Na úspech vo voľbách spravidla stačí príťažlivý predseda, zopár nereálnych sľubov v podobe krátkych, zapamätateľných hesiel a Slovensko oblepené bilboardami. Pretože vyhnúť sa predvolebným bilboardom nie je možné, vybral som z nich 5+1 a pridávam k nim to, čo ma napadlo po tom, ako som ich prečítal. Preto 5+1, lebo ten prvý ani nie je bilboardom, ale urážkou voliča.

Po tom, čo tu tento spolok napáchal za púhe tri roky je neuveriteľné, že nezaliezli do kanálov a namiesto toho sľubujú že nás nepredajú mafii. Veď to ani nejde, keď nás mafii odovzdali  zadarmo na striebornom podnose.

Prvý bilboard, ktorý ma zaujal, pretože okolo neho bicyklujem, je od polepšených kotlebovcov. Mám pocit, že napĺňa ducha trestného činu nebezpečného vyhrážania.

Ani polepšení smeráci sa nevyznamenali, pretože k rečníckej otázke mali pridať aj zdroj prostriedkov, z ktorých sa to bude financovať. Ale to ich bude trápiť oveľa menej ako obava z trestu, ktorý ich čaká po návrate do košiara.

Pozriem na bilboard a priam počujem štrnganie kľúčov šťastných nájomníkov 20000 bytov, ktoré nám multiotecko s partiou niekde pripravili (?). Že namiesto toho podľa svojej potreby zmenili stavebný zákon, zablokovali  množstvo užitočných noviel a dali niektorým paragrafom nový rozmer, to sú iba také collateral damage.

Nielen Fico a Matovič sa vyhrabali z prepadliska dejín. Aj rétor Andrjuša, ktorý nenahliadol do slovníka cudzích slov, kde by zistil, že ide zastavovať slobodu a zodpovednosť, čo je najstručnejšia definícia liberalizmu. "Nevedia, čo činia", to už tu niekedy bolo.

Dlhodobo ma udivuje nepomer medzi počtom kresťanov a volebnými výsledkami KDH. Ale keďže KDH dlhodobo disponuje najnudnejšími predsedami, už mi to také čudné nepripadá. Aj na konštatovanie pána Majerského môžem reagovať iba otázkou: "No dobre, a čo ďalej?"

Ak niekomu v prehľade chýba modrá retrostranička, mám k dispozícii iba vtip, ktorý ju vystihuje: Mikuláš Dzurinda znovu naskočil na bicykel, akurát si nevšimol, že na stacionárny.

Zúčastnil som sa na všetkých doterajších parlamentných voľbách. Je pravdou, že tentokrát bude voľba ťažšia, nejednoznačná, ale stále možná. Keď budeme voliť zle, možno sa dožijeme ďalších volieb, pri ktorých bude účasť aj hlasy pre jednotnú kandidátku nejakej obdoby Národného frontu vysoko nad 90 %. Najhoršie, čo môžu voliči v tejto situácii robiť je nevoliť, pretože tým dávame šialencom do ruky odistený granát. Ak voľby dopadnú zle aj pri vysokej volebnej účasti, bude ich jediným prínosom koniec ilúzií o krajine, v ktorej žijeme a tie sprostosti o bohabojnom, pracovitom, srdečnom a  pohostinnom národe, ktorý sa dokáže v kritických dobách vzopnúť a vrátiť sa na správnu cestu si môžeme dať za klobúk. A spomenúť si na Satinského slová, že na Slovensku sú iba komunisti a fašisti.

Epilóg:

Ukazuje sa, že ak dáte otrokom demokratické práva, zvolia si otroctvo.