Premiéra

Dnes je 22.1.2021. Včera mali svoj deň číselní prospektori, ktorých potešilo 21. storočie, s rovnakým rokom v tomto storočí a dňom v tomto mesiaci. A ak si ešte počkali na 21. hodinu a v rámci nej na 21. minútu a nebodaj aj 21. sekundu, tak to určite zažili nejaký numerologický orgazmus. Ja som mal dnes iný zámer. Bolo 12°C, vietor mal rýchlosť okolo 22 km/h a Slnko bolo najviac 22° nad obzorom. Tých jednotiek a dvojok bolo dnes dodatočne. Najviac ma potešili teplotné hodnoty, menej vietor a paradoxne najviac mi prekážalo Slnko, proti ktorého lúčom nepomáhali ani okuliare, o ktorých známi tvrdia, že sú slepecké alebo zváračské. A okrem slnečného svitu boli nepríjemné aj oblasti s utlačeným a zľadovateným snehom. Keď som na nich nútene menil smer, roztancovalo ma to tak, že som mal som čo robiť, aby som pri prvej tohoročnej jazde nezažil aj prvý pád.

Cyklistov bolo pochopiteľne málo, pretože bol pracovný deň a štartoval som skoro, aby som sa do zotmenia vrátil. Okrem toho väčšina rekreačných cyklistov sa riadi viac dátumom ako podmienkami na bicyklovanie. Veď kto už bicykluje v januári? Párkrát som síce aj ja začínal skoro, ale vždy to bolo až o mesiac neskôr. Globálne otepľovanie má aj takéto dôsledky. Dokonca som na zátopovej lúke videl rodinku, ktorá si púšťala šarkana. To bola za mojej mladosti jesenná záležitosť, ale asi to nemá nič spoločné s globálnym otepľovaním. Hrádza samotná a priľahlé lúky sú rozryté od diviakov a som celkom rád, že ide o plaché zvieratá.

Všetky bufety sú nútene zavreté. S tým som počítal, ale keby boli aspoň nejaké lavičky. Na sídlisku nám ich zlikvidovali kvôli bezdomovcom a popri cyklotrase nemá nikto záujem ich inštalovať. Celkom by mi prospelo si chvíľu na nich spočinúť. Zimné obdobie je pre seniorov obzvlášť škodlivé. Stravovanie ako v lete a pohyb žiaden. Človek priberá a ostávajúce svalstvo už začína mať charakteristické znaky posmrtnej stuhnutosti. Mojich normatívnych 26 km, ktoré mám k Minivyze a späť, mi vyvolalo iba obvyklé bolesti sedacích svalov a okraja dlaní na malíčkovej strane.

Málokedy počas cyklotúr fotografujem. Keďže jazdím sám, nejazdím mimo cyklotrasy, lebo si ako krízový manažér viem celkom živo predstaviť, aká maličkosť by mi mohla skomplikovať návrat domov po nehode na málo frekventovanej trase. Ale na cyklotrase zasa nie je veľmi čo fotografovať. Preto som dnes spravil iba ilustračnú snímku dokumentujúcu, ako pokročila výstavba D4. Tou aj končím informačnú správu o prvom tohoročnom bicyklovom výjazde. (22.1.2021)

Očereď

Tak toto čudné slovo mladá generácia určite nepozná, napriek tomu, že sa s jeho významom stretáva stále častejšie. My, životom omlátení, socializmom nezlomení a ruštinou cepovaní, si jeho význam pamätáme veľmi dobre. Nebudem mlaď dlhšie napínať, aby nemuseli gúgliť. Ide o rad, zástup, proste o množstvo ľudí, na niečo čakajúcich. V plánovanom hospodárstve, v ktorom potreby obyvateľstva určovali anonymní a netrestateľní úradníci, sme boli nútení vystáť si rad takmer na všetko. Spory o poradie, predbiehanie sa, či dokonca ignorovanie pobytu v rade patrili k nákupnému folklóru tých čias. Pred štvrťstoročím som sledoval mechanizmus vzniku očeredi v moskovskom GUMe. Pohyb zákazníkov v ňom pripomínal Brownov pohyb. Ale len do chvíle, keď nejaký zákazník postrehol zaujímavú činnosť za pultom. Zamieril k nemu a ďalší sa k nemu inštinktívne pridávali bez toho, aby vedeli o čo ide. Presne tak, ako sa v prírode správajú napríklad supi. Raz som to vyskúšal a dostal som sa na zaujímavé miesto vo vzniknutom zástupe. Až po chvíli napätého čakania som sa dozvedel, že sa čaká na uťugi s ovlaživaniem (naparovacie žehličky) a tak som svoje miesto prenechal najbližšiemu dychtivému záujemcovi.

Naivne som si myslel, že dlhé zástupy zanikli so štrnganím kľúčmi, pretože trhové hospodárstvo zacelí každú trhlinu v ponuke. Ale prišla pandémia. Kedysi obľúbený Miloš Zeman svojho času povedal, že za pokojných čias dokáže ministerstvo manažovať aj salónny čokl, ale v krízovej dobe je na jeho mieste nutný disponovaný profesionál. No, a takí tu zúfalo chýbajú. Namiesto nich máme na ministerských postoch náboženských pomätencov, poslušných followerov prvého z ministrov a tiež ľudí obsadených podľa predstavy, že "najlepším kandidátom na post riaditeľa bane je najlepší baník" (aj keď to nefungovalo ani za socializmu). Výnimky spočítam na prstoch jednej ruky. Táto čudná zmeska neriadi štát, ale pandémiu a ako to sledujem, tak ani tú. Premiérova mánia pandémiou a posadnutosť plošným testovaním je pravdepodobne vyvolaná obrovskou túžbou po prvenstve a po originálnych nápadoch, lebo tie klasické, ktoré prinášajú výsledky, tak tie ho nudia. Pritom prvenstvo už takmer dosiahol. Slovensko je v počte úmrtí na milión obyvateľov už na druhom mieste (za Portugalskom). Posadnutosť plošným testovaním, ktoré premiér prirovnáva k „atómovke“ je rovnaká, ako viera v to, že sa choroby liečia opakovaným meraním teploty alebo, ako píše Marcel Palonder, „očakávanie, že sa mi zníži váha pravidelným vážením“.

Plošný spoj a plošný testovač

Pospolitý ľud absolvuje nekonečnú sériu plošných testovaní nevhodnými testami, strpí, že lockdowny sú prijímané oneskorene a aj tie po vyhlásení „naši ľudia“ ostentatívne porušujú alebo zmierňujú ("nebojte sa nevestičky, dobre bude"). Aj ja som tridsať rokov po socializme stál v dlhočiznom rade na mäso, lebo Csaba u vchodu strážil dezinfekciu rúk namiesto toho, aby v čase od 9 do 11 hodiny odstraňoval z radu mlado vyzerajúcich príslušníkov skupiny 65+. To isté na pošte. Stál som tam iba chvíľu, lebo nie každému oznámia, že podľa rtg snímky mám „degeneratívne zmeny na chrbtici v celom zobrazenom rozsahu“. A nie každý má predstavu, ako sa stojí s takýmto nálezom v dlhočiznom rade. Teda nestojí, pretože v takom prípade dávam prednosť cestovinám pred mäsom. Nikto sa mi tiež nemôže čudovať, že som si nenechal ani raz špárať v nose. Nielen pre dlhočizné rady, ale tiež preto, že AG testy dávajú iba pravdepodobný výsledok a ak budem podľa nich pozitívny a bezpríznakový, tak sa aj tak nič nebude diať. „Choďte domov a ostaňte v karanténe“ je odporúčanie použiteľné aj v najchudobnejších krajinách. A ak to prežijem, vyhlásia ma za vyliečeného, hoci ma nikto neliečil a nie som si ani istý, či nejaký liek na Covid-19 vôbec existuje.

Celý pracovný život som sa zaoberal ochranou obyvateľstva proti zbraniam hromadného ničenia a o opatreniach na prerušenie epidemického procesu som školil určené skupiny osôb dávno predtým, ako sa jeden pán zamýšľal nad daňovou výhodou dovozu dezintegrovaného tlačiarenského stroja, nad vierohodnosťou knihy jázd jeho matky a hľadal osobu, ktorá mu napíše diplomovku. Nekonečne sa hanbím, že som volil skupinku nekompetentných ľudí predstierajúcich, že sú politickou stranou a sľubujúcich, že nám po mnohých rokoch zabezpečia normálny život v normálnej demokracii. A nielen volil, ale aj ich voľbu nejakú dobu obhajoval. Nie je dosť popola, ktorý by som si vysypal na hlavu. Nie je nad Renčína a preto jeho kresbu uverejňujem opakovane.

A inšpirovaný antikou ostatne súdim, že Matovič musí byť vymenený. (9.2.2021)

Modlením k zdraviu

Poradie vstupu pacientov do ambulancie je príkladom samoorganizujúcej sa činnosti. Po pozdrave príchodzí položí otázku „Kto bol posledný?“ a aj keď sa niekto z pelotónu prizná, príchodziemu nikto nezaručí, že ho nepredbehne nejaký známy tých vo vnútri alebo ten, ktorý „iba na chvíľku“, „iba pre potvrdenie“ a pod. Takéto predbiehanie, uprednostňovanie, protekcie a výnimky je prítomné tam, kde je prítomný nedostatok. Za socializmu to bola forma ochrany pred univerzálnym nedostatkom, ktorý vytvárali nekompetentné osoby na mocenských postoch s ambíciou kompletne programovať naše životy bez toho, aby na to mali schopnosti a materiálové podmienky. Z tejto situácie boli iba dve východiská – mať známosti vo všetkých segmentoch záujmu alebo čakať, čakať a čakať.

Tento úvod spôsobila naivná viera, že s cinganím kľúčov tieto zlozvyky automaticky zmiznú. No oni nezmizli, a dokonca sa ešte prehĺbili. V čakárňach pred ambulanciami pribudli akési svetielkujúce čudá, ale tie väčšinou už nefungujú, aby nerušili. Ani poradové čísla, aké poznáme z čajníkovej epizódy Mr. Beana, sa príliš neujali. Ľudia si ich vyberú do zásoby a odídu. Výsledkom je rovnaký zmätok, aký panoval pred nimi. Svojho času zaviedol minister Zajac dvadsaťkorunové poplatky, aby odradil babky, ktoré sa prichádzajú do čakárne porozprávať. Tie uľahčili príchod Fica k moci, lebo šetrným Slováčikom sľúbil ich zrušenie. Dnes sú tí istí šetriči ochotní zaplatiť tú istú sumu v eurách a ani potom nemajú nič zaručené. Hlavne neklopať! Ministrom zdravotníctva sa v novej vláde nevedno prečo stal MUDr. Marek Krajčí. Pred voľbami sľuboval komplexnú reformu zdravotníctva, o ktorú sa doteraz ani neobtrel. Práve jemu chcem venovať zvyšok blogu, lebo moje rozhorčenie prekonalo aj zvyčajnú zdržanlivosť.

Tento minister ma šokoval svojim enormným náboženským zanietením. Ako ateista žasnem nad opisom jeho náboženských zážitkov, lebo do funkcie bol ustanovený preto, aby skonsolidoval verejné zdravotníctvo a nie, aby prezentoval svoje voľnočasové aktivity. Keď sa objavila správa, že v rámci boja proti kovidu poletovalo nad Slovenskom lietadlo s nejakou zakrvavenou handričkou, tak som zdúpnel pri predstave, kam to až môže zájsť. Nemám nič proti viere, iba proti jej prieniku do výkonu funkcie. Už pred časom mi prekážalo, že minister Ftáčnik vnášal do výstupov svojej práce záľubu v jóge a to bolo určite menej škodlivé ako to, čo sa deje za ministra Krajčího. Netuším, do akej miery jeho vzťah k viere ovplyvnil obsadenie kľúčových pozícií na ministerstve a jeho čistky vo vedeniach najväčších nemocníc, ale nedávne nahradenie lekára na čele špičkového kardiologického ústavu hutníkom prekonalo aj moje najodvážnejšie predstavy. A ten, ktorý to spáchal, predstiera údiv nad Sulíkovou ponukou, že prevezme zodpovednosť za zlyhávajúce ministerstvo. Jeho predchodkyňa po tom, ako jej po percentách bažiaci Fico zrušil stratifikáciu nemocníc, podala demisiu. On sa po neúspechu pri návrhoch predkladaných vláde rozplače alebo jemne búcha pästičkami po stole. Demisiu nepodá ani náhodou, lebo široko-ďaleko nevidí nikoho, ktorý by dokázal tento post zastávať lepšie ako on. Ja mu takého prezradím využitím Breinerovej vety: „Je ním ktorýkoľvek občan Slovenska vybraný náhodným výberom.“ Prípadne Tkačenkovou obavou, že koalícia pozná len neschopných náboženských fanatikov s narcistickými sklonmi. V posledných dňoch sa blysol presunom zodpovednosti za očkovanie Sputnikom V na očkujúcich lekárov a šialeným nákupom 35 miliónov AG testov. Bolo smutné, keď som v televíznych novinách videl neskrývanú radosť lekárov, ktorým kúpili dva moderné stoly do operačnej sály za pár tisíc eur. A na druhej strane nezodpovedný činiteľ trestuhodne vycáluje zo spoločných peňazí 140 miliónov na testy, ktorých je nezmyselne veľa a sú nevhodné na predpokladané samotestovanie tak, ako neboli vhodné ani na plošné testovanie, na skríning a samozrejme ani na nekončiace testovanie v rámci semaforov. Ostalo ich 20 miliónov a otázka "čo s nimi?" A tiež otázka, kedy sa zrealizuje trestuhodnosť spomínaná v predošlej vete.

Nič z toho sa ma doteraz nedotklo osobne. V čakárni si posedím, testovanie bojkotujem, ale zmenená stratégia očkovania ma už nemohla nechať chladným. Znesie prirovnanie k vojenskej stratégii vo filme Fanfán Tulipán. Vakcín bolo, a ešte nejaký čas aj bude, nedostatok. Preto bolo prioritné očkovanie zdravotníkov správnym krokom. Po ňom nasledovala kritická infraštruktúra maskovaná občasným očkovaním seniorov z DSS. A pretože iba málokto vie, čo je kritická infraštruktúra, zmestili sa do nej všetci tí, čo si vždy vedia všetko vybaviť, lebo schopnosť dopriať si to, čo je pre iných zakázané alebo nedostupné je hlavným zmyslom ich úbohej existencie. Ale dokonca aj to by sa ešte dalo nejako zniesť. Až keď seniorov mojej vekovej skupiny odsunuli do VIII. skupiny, pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Po protestoch verejnosti sa síce miništranti zľakli a vrátili sa k vekovej preferencii, ale debilný systém, v ktorom „kto prv príde, ten prv melie“ ostal. Pre mňa to napríklad znamená, že keď nebudem v noci striehnuť, kedy jeho zdravotnícke veličenstvo na sociálnej sieti odštartuje možnosť prihlasovať sa na rýchlo miznúce voľné termíny, tak ma predbehnú desaťtisíce mladších a rýchlejších záujemcov.

Pani Eliášová prisľúbila, že na budúci týždeň to už bude iné a normálne. Verím tomu rovnako málo, ako som Mečiarovi veril že „bude inak a lepšie“ po tom, ako zrušil druhú vlnu kupónky, aby mohol obdarovať svojich verných. Nech už očkovanie dopadne ako chce dúfam, že tak, ako teraz NAKA odvádza do basy Ficových chránencov, tak o pár rokov budem s potešením sledovať ako bude NAKA odvádzať dnešných premiantov z najlepšej vlády všetkých čias. Prajem im nech sa len poriadne modlia, aby ich neposadili do jednej cely s niekým, komu ich vinou zomrel príbuzný. (9.3.2021)

Očkovanie za miliardu

Pokiaľ je mi známe, tak sa na informatizáciu zdravotníctva (na to slávne eHealth) vynaložila minimálne jedna miliarda eur. A pokiaľ mi je známe, tak väčšia časť z miliardy neskončila u ajťákov, ale u tých pre ktorých zdravotníctvo znamenalo hlavný zdroj príjmov. Nepotrebujem menovitý zoznam príjemcov, pretože pri gigantických zlodejinách je lepšie nebyť príliš zvedavým, aby som nebol skoro starý. Zatiaľ som sa dočkal iba toho, že nemusím cestovať hodinu a ďalšiu hodinu tvrdnúť v čakárni na recept, ale pošlem mail, v ambulancii z neho vyrobia eRecept a o hodinu si už lieky môžem vyzdvihnúť v lekárni. Je to celkom fajn, ale za miliardu by som už čakal, že mi kolekciu liekov zostavenú učiacim sa medicínskym softvérom dopraví zdravotnícky dron, ktorý pristane na našej loggii. Ale na to si ešte počkám, vlastne reálnejšie je predpokladať, že sa toho nedočkám. Uľavujem si iba tým, že prajem zlodejom nech sa nakradnutými eurami zadrhnú.

Odmietol som všetky pokusy Igora a jeho oddaných zdravotníckych poskokov o špáranie sa v mojom nose pod zámienkou, že sa tým niečo zistí. Maximálne by sa zistilo, že „súťaž“ o obstarávateľa AG špáradiel vyhrala úplne náhodne firma z Trnavy. Naopak, skryté ostane, že sa pri čakaní na imitáciu testu nakazí viac ľudí, ako ich tie pseudotesty odhalia. Okrem toho moja chrbtica so zvyškami platničiek medzi stavcami by aj tak postávanie v rade nevydržala. Je neuveriteľné, aké hlúposti si dokážu mocní, ktorí stoja za obstarávaním špáradiel vymyslieť, aby odôvodnili ich potrebu. Dopisujem to začiatkom apríla, keď sa situácia stabilne zlepšuje a nejaký blbeček prišiel s nápadom, že sa síce otvoria niektoré obchody, ale vstup do nich bude podmienený negatívnym AG testom. Do kostolov nie, ale do obchodov a do prírody v susednom okrese áno. Pri čítaní týchto nekonzistentných opatrení ma napadá, že by bolo fajn podmieniť prijatie uchádzača do štátnej alebo verejnej služby IQ vyšším, ako je počet poslancov koalície.

Chaos pri očkovaní som predpokladal. Prácu lekárov si veľmi vážim, ale o ich manažérskych schopnostiach nemám ilúzie. Nakoniec, neboli na to pripravovaní a je nekorektné to od nich požadovať. Napriek tomu spôsobujú menej nepríjemností, ako stranícky, príbuzensky, nábožensky a regionálne vyberaní a draho platení odborníci na ministerstve a kľúčových postoch. A to sa ešte neprejavil prínos lesníkov a hutníkov na čele špecializovaných zdravotníckych ústavov. Zmienený chaos sa dostavil vo viacerých vlnách. Miništranti síce vymysleli nejakú očkovaciu stratégiu, ale hneď od začiatku ju atakovali záujmové skupiny a hluční jednotlivci kritizujúci vždy a všetko, súc presvedčení, že ich spoločenská hodnota je omnoho vyššia, ako hodnota nejakých starčekov a stareniek. A tak začal zápas vo voľnom štýle o predné pozície pri očkovaní. Dnes už nejde o tuzexové bony, o poukaz na auto, ani o devízový prísľub do Juhoslávie. Dnes ide o obyčajné očkovanie, ktorým donedávna títo novodobí hrdinovia pohŕdali, ale ktoré môže byť pre niekoho otázkou prežitia. Zdravotníctvo v područí premiéra samozrejme vypočulo hlasy taxikárov, predavačiek a ďalších lobistov a ak by to nezačalo byť neúnosné, dostali by sa medzi vyvolených aj advokáti, a ako niekto v internetovej diskusii poznamenal, došlo by aj na youtuberov. Nakoniec zatrúbili na ústup, ale aj po návrate k vekovej preferencii sa celý proces iba zmenil na hru rýchlych prstov, ktorú hrali deti a vnúčence najviac ohrozených. Aby sa na chvíľu zachránili, vyhodili šéfa NCZI, hoci by bolo užitočnejšie vyhádzať polovicu toho nevýkonného ansámbla. Avizovanú čakáreň spustili v stredu namiesto avizovaného pondelka, ale zaregistrovanie bolo komfortné.

Môj optimizmus schladila pondelňajšia realita. Napriek tomu, že som dodržal všetky pokyny, ocitol som sa na konci asi 90 metrového zástupu čakajúcich, ktorý sa vo vetre a chlade vinul pred budovou. Tvorila ho pestrá zmes seniorov s tými, pre ktorých je seniorský status otázkou vzdialenej budúcnosti. Časy, na ktoré boli objednaní sa stali zbytočnými, pretože „SYSTÉM PADOL!“ a nastala ako obvykle džungľa. Som zvedavý kedy padnú tí, ktorí takto hazardujú s dôverou a zdravím ľudí. Slováci, osobitne starší, však majú tolerantné povahy a namiesto toho, aby sa dožadovali nejakej nápravy, tešili sa, keď jarné slniečko chvíľami hrialo. Úsilím zdravotníkov sa neskôr podarilo vytvárať desaťčlenné skupiny s možnosťou posedieť si vo vestibule pred tým, ako boli odoslaní kľukatými cestičkami k výťahom, v ktorých ani tí najporiadnejší nedokázali dodržať nariadený 2m odstup. Zvyšok prebehol rýchlo a bezbolestne, takže ostala iba zvedavosť, či o mesiac prestane byť systém padajúci.

Odvtedy už iba čítam, aké podvody používajú mladíci na predbehnutie ostatných v maratóne čakajúcich. A opätovne som svedkom beztrestnosti prichytených, ktorí svoj pokus môžu bez problémov opakovať, pokiaľ nenájdu lajdáka, cez ktorého sa im to podarí. V zahraničí si nejakí chytráci dokonca prefarbili vlasy na bielo. Výsledkom je, že zatiaľ sme na čele v zaočkovaní mladíkov a na chvoste v zaočkovaní seniorov. Nemusím byť lekárom, aby som z toho odvodil, že v lete môžeme mať na jednej strane solídne čísla v zaočkovaní populácie a na druhej plné nemocnice (a cintoríny) seniorov. Lebo od reality odtrhnutí mudrlanti na ministerstve nechápu, že nestačí vypustiť nejaký pokyn a očakávať, že sa státisíce seniorov prostredníctvom počítača prihlásia do roztraseného softvéru a po výzve precestujú kilometre do najbližšieho očkovacieho strediska. Už dávno mali kompetenciu na organizáciu očkovania aj s príslušnými materiálnymi a finančnými prostriedkami odovzdať samosprávam a sami sa odišli modliť, lebo to je pravdepodobne ich jediný záujem a kvalifikácia.

Dopisujem 19.4. v čase druhého očkovania. Nemyslím si, že naše zdravotníctvo za mesiac prešlo zásadnou premenou, ale pravdou je, že tentokrát neboli žiadne problémy okrem pocitu hrubšej ihly ako minule. A keďže som v rámci príležitostnej preventívnej prehliadky absolvoval okružnú jazdu po ambulanciách, všimol som si, že zdravotníci sú objektívne vyhorení, unavení, podráždení a vláda by mala už konečne urobiť systémové zmeny. Ale nie také, pri ktorých ateistov na vrcholných funkciách nahradia veriacimi, ani také, ktorých jediným dôsledkom bude vznik nových milionárov na východ od Tatier. (23.3.2021)

Milión

Milión je sympatická, okrúhla číslovka bez ohľadu na to, či zbohatlíkovi označuje majetok v dolároch alebo profesionálnemu šoférovi počet kilometrov najazdených bez nehody, prípadne komukoľvek čokoľvek iné. V mojom prípade ide o počet návštevníkov mojej webovej stránky, ktorý miliónovú hranicu dosiahol v podvečer 15. júna 2021. Uvedomujem si, že je to rovnako nepresný údaj, ako keď štatistici oznámia dátum a čas narodenia 8 miliardtého obyvateľa Zeme a že sa tak udialo najpravdepodobnejšie v Ázii. Presný je iba údaj, že návštevnosť trvalo rastie. V minulosti jej rast zvyšovali moji známi a ich známi sprostredkovaní Facebookom, ČSFD alebo Pinterestom. V poslednej dobe však zaznamenávam aj náhle, krátkodobé vzostupy návštevnosti, ktoré si neviem vysvetliť inak, ako následok snorenia nejakých vyhľadávacích robotov. O nich neviem prakticky nič, takže moja radosť z milióna môže byť do istej miery takou chimérou, ako náš život matrixom. A s tým nič neurobím.

Na druhej strane ma údaj o návštevnosti teší, lebo stránka nie je prioritne orientovaná na návštevníkov. Má vysoký podiel zahraničných návštevníkov, za ktorý pravdepodobne vďačí množstvu obrázkov. Veď čo iné by pritiahlo záujem až 13 % Američanov, ktorí majú k cudzím jazykom extrémne ďaleko. S textami je to horšie, aj keď som ich rozsah obmedzil na 500 slov. Česi slovenčine rozumejú stále menej a mladá generácia má problém nielen s porozumením textu, ale aj s nechuťou čítať pomerne krátke texty. Niekedy mám pocit že raz budú historici vymedzovať túto časť histórie ľudstva slovami „od hieroglyfov k smajlíkom“. Návštevnosť však nie je všetko. Chýba mi najmä informácia, či návštevník na stránke našiel to, čo hľadal, resp. či bol spokojný s tým čo našiel pri viac-menej bezcieľnom browsovaní. Kedysi som mal k dispozícii výborný Monitoring návštevnosti, ktorý na časť otázok poskytoval odpovede. Po pár rokoch ho fanatici, ktorí ochranu osobných údajov kladú über alles, bez náhrady zlikvidovali. Nahradil ho číselný údaj o počte návštevníkov v danom  čase alebo časovom intervale. Nepomáhajú mi ani odozvy na jednotlivé príspevky, lebo je ich mizivé množstvo a ich významnú časť tvorili odozvy na moju účasť v televíznej vedomostnej súťaži. Zvyšok patrí do sformovanej a stabilizovanej skupiny obyvateľstva postihnutej Dunning-Krugerovým efektom, ktorá sa štylizuje raz do úlohy popredných epidemiológov, inokedy hokejových trénerov, makroekonómov a podľa potreby do hocičoho ďalšieho. Takže trochu tápem v temnotách. Nie je to nič fatálne, pretože mojím pôvodným a trvajúcim záujmom bolo uchrániť zaujímavé informácie pred zabudnutím a ak zaujmú aj niekoho ďalšieho považovať to za pridanú hodnotu, ktorá poteší bez odchýlenia od doterajšieho smerovania.

Raz za čas sa pozriem, čo na stránku hovoria špecialisti a zisťujem, že asi majú veľa práce, pretože ich hodnotenia nie sú príliš aktuálne. Sú pravdepodobne aj poplatné domovskej krajine, lebo opakovane tvrdia, že moja stránka nie je bezpečná napriek tomu, že ju chráni náš domáci, z garáže pochádzajúci, ESET. Webstatsdomain o stránke tvrdí v podstate to isté, čo pre pár rokmi. Mal som uvedený aj link, ale keď som si naň skusmo klikol upozorňoval ma, že to nie je chránené spojenie a môžu mi všetko možné ukradnúť. Tak som ho radšej vymazal.

Ale najväčší šok ma čakal v poslednú júnovú nedeľu. Iste každý pozná ten pocit, keď dennodenne prechádzate okolo istých predmetov alebo sledujete rôzne údaje, ale nevnímate ich pokiaľ sa nezmenia, pretože dovtedy boli kulisou. Takto som si dlhé roky nevšímal hodnotenie mojej stránky v PageRanku, lebo dlhodobo ostávalo na úrovni 2/10, čo som pokladal za primerané. Ale naraz poskočilo na 5/10, čo je úplne fantastické a nečakané (pokiaľ nejde o nejaký omyl). Takže to beriem k miliónu návštevníkov ako príjemný darček. (15.6.2021)

Medzery

Filmy sledujem už vyše 60 rokov. Nie náhodne, ale s postupujúcim vekom stále plánovitejšie. S postupujúcim vekom zisťujem, ako sa vkusom i hodnotením jednotlivých filmov vzďaľujem od väčšinovej, spravidla o jednu až dve generácie mladšej, populácie. Neprekvapuje ma to, ani neznepokojuje. Nemám šancu byť v jednom šíku s filmovými fanúšikmi presvedčenými, že filmy sa začali nakrúcať až v 21. storočí, že sledovanie čiernobielych filmov škodí zdraviu a že iné ako akčné filmy by sa ani nemali nakrúcať.

Mám záznamy o tom, že som videl vyše 3600 filmov a som presvedčený, že nie je možné označiť niektorý z nich za najlepší. Už určenie 10 najobľúbenejších filmov bolo dlhým procesom s nejednoznačným výsledkom. Aktuálne ide o filmy

Do desiatky sa tak nedostal ani jeden film nakrútený v tomto storočí. Nie že by som žiaden vynikajúci nevidel. Napočítal som ich takmer tridsať, ale do Top ten sa jednoducho nevošli. Časť z nich našla uplatnenie v mojej Top 100 zahraničných filmov, ktoré mám uverejnené na tejto webovej stránke v časti Moje topky. Mám asi tri roky predplatený jeden český filmový portál, na ktorom vyhľadávam filmy, ktoré chcem vidieť a televízie ich tvrdohlavo ignorujú. Ani tam to nie je ružové, pretože štruktúru ponúkaných filmov určujú väčšinoví, a teda tí spomínaní o jednu až dve generácie mladší, diváci. Nedávno som v spojitosti s jednou akciou potreboval kvantifikovať dostupnosť filmov z mojej topky. A napodiv výsledok bol 96 %. Nezohnateľné sú filmy

To je veľmi dobrý výsledok. Nepríjemne ma však prekvapil výsledok toho istého posudzovania v českých a slovenských filmoch, kde som našiel iba 72 % filmov, ktorým som dal plné hodnotenie. Chýbajú filmy

Na druhej strane je dobré, že tieto filmy sa občas zjavia na niektorom z televíznych kanálov.

Nie som fanúšikom Billa Gatesa, ale netrpezlivo čakám, či sa v dohľadnej dobe uskutoční jeho audio-video vízia. Označil za nezmyselné, aby si ľudia vytvárali vlastné archívy hudobných nahrávok a filmov, pretože je to veľmi nákladné, nedá sa dosiahnuť konečný stav a nie je veľa hudobných nahrávok a filmov, ktoré chceme donekonečna sledovať. Jeho predstav bola vo vytvorení obrovskej databázy a systému streamovania, ktorý za pár centov sprístupní nahrávku alebo film žiadateľovi. Viem, že sa už napr. Netflix blíži tejto vízii, ale pre mňa a mojich rovesníkov to zatiaľ nie je príliš príťažlivé, pretože na jednej strane nesiahajú do hudobnej a filmovej histórie tak ďaleko, ako by bolo potrebné a ich predpoklad, že všetci obyvatelia zemegule ovládajú angličtinu vo všetkých jej regionálnych odlišnostiach bude ešte dlho fantáziou a namyslenosťou stoviek miliónov anglosasov, ktorí ovládajú akurát iba angličtinu a úprimne sa čudujú, že existujú aj ľudia, u ktorých to je inak. (30.6.2021)

Dediči

Jeden pán, ktorého žartom nazývajú „otec národa“, disponoval dvoma vlastnosťami, ktoré mu umožnili politické prežitie. Ovládal technológiu moci a veril tomu, čo hovorí. Z technológie moci mu stačilo vedieť, že na Slovensku každá kríza trvá tri dni a že zasypanie nepripravených súperov vymyslenými, ale dôveryhodne vyzerajúcimi údajmi mu zaistí víťazstvo v každej diskusii. Rýchla kadencia slov súčasne znemožní druhej strane pochopiť ich význam, ak vôbec nejaký význam mali. Veriť hovorenému slovu je veľkou výhodou, pretože táto viera infikuje poslucháčov. Psychiatri túto úchylku nazývajú pseudologia fantastica a jedincov ňou postihnutých neodhalí ani najlepší detektor lži, pretože nemajú mať prečo výčitky svedomia.

Tatko národa, v súčasnosti bača s majetkom bobtnajúcim ako amarouny, zanechal na politickej scéne dvoch nasledovníkov. Roberta, ktorý zdedil po ňom technológiu moci a vylepšil ju o orientáciu svojho politického života podľa prieskumov verejnej mienky. A Igora, ktorý podedil vieru vo vlastné slová, ku ktorej pribral boľševické „kto nejde s nami (rozumej so mnou), ide proti nám (rozumej mne) spolu s neuveriteľnou schopnosťou vyhľadávania a postihovania vinníkov za vlastné nevydarené slová a skutky.

Paradoxom života je, že obaja dediči sú vo vzájomnej opozícii a vyhrážajú sa, že porážka jedného bude znamenať víťazstvo druhého a naopak. Pospolitý ľud, ktorému mocní umožnia raz za štyri roky sa zahrať hru na voľby usúdil, že bojovník proti korupcii bude aj najlepším vodcom národa do lepšej budúcnosti. Osobitne, ak jeho najlepším pobočníkom bude multiotecko, pretože kto sa dokáže postarať o nefutbalovú jedenástku potomkov, ten sa dokáže postarať aj o svojich voličov. A ostatným ukázali dlhý nos. Nepotrebujú pragmatika, ktorý im v mene ich detí a vnúčat zoberie časť ich dnešných istôt a nepotrebujú ani zástancov imigrácie, rodového i vzťahového chaosu. Viacero kohútov na smetisku zabránilo, aby zástupcovia najväčšej z menšín mali zastúpenie v parlamente a ani domnelých 78 % katolíkov v spoločnosti nedokázalo dať dokopy 5 % pre kresťanské hnutie. No katastrofa! A to je ešte nič oproti tomu, keď sa pozrieme na osoby a obsadenie tých, ktorí sa k moci dostali.

Uplynuli 2/5 z volebného obdobia a už vieme, čo sme po voľbách iba tušili. Každý zo šiestich lídrov parlamentných strán už musel odkryť karty.

Egomaniak Matovič ovládol spoločenské dianie rovnakým spôsobom, akým ovláda nielen stranu s najmenším prípustným počtom členov, ale aj nesúrodý zhluk poslancov, ktorých jedinou kvalifikáciou je oddanosť šéfovi. Dokázal rozflákať pol miliardy eur na nezmyselné plošné testovanie nepresnými testami a svoj nevíťazný boj zaklincoval bombastickým obstaraním nepovoleného a tým aj nepoužiteľného Sputnika a "lotériou" za štátne. Okrem boja s „hnusobou“ mu už ostal čas iba na obsadzovanie miest prednostov okresných úradov podľa dotazníkov, ministrov podľa vierovyznania, strpenie potratových zábaviek pani Záborskej a permanentný boj proti Sulíkovi a každému ďalšiemu, kto má iný názor ako on.

Multiotecko sa správal pragmaticky. Nezapájal sa do tém, ktoré hýbali spoločnosťou a s istotou profesionálneho hráča pokru využíval Matovičovu submisívnosť na personálne a legislatívne upevňovanie svojej moci. Jeho koaliční partneri si prineskoro uvedomili, s akou nezodpovednou ľahkomyseľnosťou mu darovali riadenie SIS a GP. Stále častejšie používa vydieranie ako nástroj vykolíkovania a presadzovania svojich záujmov a namiesto toho, aby mu koaliční partneri ukázali, kde leží červená čiara, ukázal im svoju, ktorá má hodnotu 363.

Excelovský ekonóm ako-tak predýchal, že nedostal ministerstvo financií a na zverenom poste trpezlivo znášal Matovičove urážky a obvinenia, lebo jeho predstava Damoklovho meča má podobu „povalenia“ už druhej vlády. Jeho kilečká sú pomalé a nevýrazné a vodík zatiaľ príliš neohromil. Ale Remišovej prahnutie po moci mu prihralo šiestich poslancov, s ktorými jeho reálna politická váha slušne vzrástla.

Kiska zavŕšil celý rad chýb, ktorých sa dopustil po úspešnej prezidentskej kariére, podporou Remišovej, ako jeho nasledovníčky. Bohužiaľ Remišová nemala nielen predpoklady pre zvládnutie ministerskej funkcie, ale ani politický cit na úspešné riadenie politickej strany. Dostala ministranu na Procházkovu trajektóriu a už sa z nej nevyhrabe. Stranu Za ľudí pretvára na stranu Bez ľudí.

Ficov výsledok vo voľbách bol lepší ako boli pôvodné predpoklady. Ale v súlade s odvodeným fyzikálnym zákonom, že časť nových prvkov a časť nových politických strán vzniká štiepením pôvodných, sa od neho odčlenila Pellegriniho jedenástka a začala raketovo stúpať, až sa stala lídrom prieskumov. Pellegriniho taktika nič nerobiť, nič nepokaziť a iba sledovať ako mu rastú percentá sa po krátkom čase vyčerpala a jedenástku čaká postupný zostup, pričom niektorých možno aj zamrežované okienko. Na Fica bol v tom období smutný pohľad. Opuchnutý, pripitý bezdomovec s prázdnym pohľadom už iba čakal na poslednú ranu. Ale stal sa zázrak, ktorého pôvod nepoznám, a Fico zažíva Fénixovské znovuzrodenie. Jeho časté tlačovky s hysterickými výkrikmi cez plexisklo a nezmyselnými obvineniami síce zdvihli preferencie Smeru (pretože na Slovensku je politická amnézia najrozšírenejšou diagnózou), ale môžu mať krátku životnosť, lebo amnézia nie je prieberčivá.

Štiepeniu sa nevyhli ani dediči ľudáckeho štátu. Ale aj Republika, ako nazvali stranu fašistov s ľudskou tvárou, má iba obmedzený a nerastúci počet priaznivcov.

Sklamaní voliči už prestali žialiť za štyrmi stotinami percent pre progresívcov a 35 stotinami percent pre KDH, ktoré tieto strany delili od vstupu do parlamentu a oveľa priaznivejších číselných relácií pre zostavenie koalície. Neprestali sa však desiť toho, čo chýbajúcich niekoľko tisícok hlasov spôsobilo, spôsobuje a bude ešte dva a pol roka (ak budeme mať smolu) spôsobovať.

Charakteristické pre doterajšie vládnutie bolo najmä bezbrehé míňanie peňazí na realizáciu nezmyslov zakrytých núdzovým stavom a volebným výsledkom. 24 miliónov darovaných iba v jednom okrese schránkovým firmám je iba prvou lastovičkou z prekvapení, ktoré nás čakajú. Nastúpili sme grécku cestu a nepomôžu nám ani miliardy z plánu rozvoja, pretože aj tie sa prideľovali podľa volebného výsledku a nie podľa potrieb Slovenska. Okrem toho Kollárov odpor k reformám akéhokoľvek typu nám môže k nim zahatať prístup. Nie je najmenšia nádej, že sa budú míňať inak ako eurofondy, teda nie podľa prospechu pre obyvateľov, ale podľa prínosu jednotlivcom a stranám, pri ich míňaní. Krehká koalícia sa občas zmôže na rozumné riešenie parciálnych problémov, ale skutočnú moc v tejto republike riadenej nekonzistentnou koalíciou preberajú nekompetentní krikľúni, ktorí zahlcujú mediálnu scénu svojim revom. Dobré úmysly tak končia podľa Černomyrdinovej skúsenosti.

Mám už dosť rokov a pravdepodobne sa nedočkám riešenia skutočných problémov Slovenska, ktorými sú podľa mňa odluka cirkvi od štátu, ukončenie financovania politických strán zo štátneho rozpočtu, reforma súdnej moci, zmena územného usporiadania a volebného systému, odstránenie ekologických záťaží, zmena dedenia pozemkov a odstraňovanie investičného dlhu.

Pri pohľade na túto plejádu mi prichádza na um Slotova otázka: „Toto ste chceli, Slováci?“ Obvyklé výhovorky znejú: „My sme nevedeli.“ „My sme mysleli.“ Ale to je akceptovateľné iba u tých, ktorí volili. Podľa prieskumov však politike rozumie iba okolo 7 % z oprávnených voličov. Pre zvyšok je to tipovačka. Mnohí z nich majú s orientáciou v politike také problémy, s akými sa stretávame pri sledovaní relácie Nikto nie je dokonalý. Napriek tomu majú právo voliť a aj volia, i keď pravdepodobne nechápu, čo tým páchajú. U nás môžu voliť dokonca aj negramotní, čo som kedysi nazval víťazstvom práva nad zdravým rozumom. Najväčšou otázkou pre mňa ostáva, či a ako by sa výsledok volieb zmenil pri vyššej účasti. Veď to, že volieb v roku 2020 sa nezúčastnilo pol druha milióna! oprávnených voličov je síce hrozné, ale pri vyššej účasti by to mohlo byť ešte horšie! Raz za štyri roky majú možnosť prispieť k lepšiemu životu na Slovensku. A oni dajú prednosť čomukoľvek inému. A po krátkej dobe v rodinách, v krčmách a kdekoľvek inde začnú bez začervenania nadávať na vládu a jej spôsob riadenia štátu.

Napriek všetkým existujúcim protiargumentom ostávam optimistom a v kútiku duše verím, že v nasledujúcich voľbách ma spoluobčania presvedčia, že nad Slovenskom netreba lámať palicu a že si dokážeme, bez klamania a kradnutia, vládnuť aj sami, o čom sme zatiaľ príliš nepresvedčili. (26.9.2021)

Čo sa skrýva v nutelle

Nutella, ako výrobca Fererro nazval svoj lieskovoorieškový krém, je veľmi populárnou nátierkou rôznych podkladových potravín palacinkami počnúc a trebárs pečivom končiac. Lahodná chuť, vláčna konzistencia a prijateľná cena z nej vytvorili obľúbený a nespochybniteľný výrobok. Teda až do doby, než médiami prebehla fotografia zobrazujúca zložky, z ktorých je nutella namixovaná. A nečudo, že vo Ferrere zúrili, lebo sa odhalilo to, čo Česi nazývajú: "Navrch huj, uvnitř fuj!". Konzumenti k svojej nevôli zistili, že potraviny stále väčšmi pripomínajú výrobky chemických fabrík, než zmesi poľnohospodárskych produktov. Tomu, čo pred 70 rokmi cukrári z Alby ponúkli trhu pod názvom Supercrema, sa dnešný výrobok podobá iba čiastočne. Inkriminovaná fotografia odhaľovala zloženie Nutelly takto:

Problém vznikol najmä odhalením, že deklarovaný rastlinný olej je v skutočnosti palmovým olejom, ktorý podozrievajú zo spôsobovania rakoviny a patrí k tomu najlacnejšiemu a najnekvalitnejšiemu, čo sa v rámci rastlinných olejov ponúka. V roku 2019 spoločnosť vydala svoju 10. správu o spoločenskej zodpovednosti a odvtedy už na etikete priznáva, že rastlinný olej je palmovým olejom. Všímavejší čitatelia si všimnú, že na obrázku palmový tuk, lieskové oriešky a cukor dávajú spolu (bez mlieka a kakaa) 101,3 g na 100 g výrobku, čo nevyvoláva dôveru. Tak som si vzal najnovšie balenie nutelly, kde sa uvádza: tuky 30,9 g, sacharidy 57,5 g a bielkoviny 6,3 g, celkom 94,7 g, takže tam pre zmenu vyše 5 g chýba a 0,1 g soli to nezachráni. Posledný pokus bol na webovej stránke výrobcu. Ten udáva 13 % lieskovcov, 8,7 % sušeného mlieka a 7,4 % kakaa. Ostatné zložky (kakao, lecitín, vanilín) nie sú kvantifikované. A tak si pripadám ako v socializme, kde súdruhovia po zistení, že sa im v nejakom segmente nedarí, zmenili štatistické vykazovanie, aby nebolo možné porovnávať výsledky zo susediacich rokov.

Ako dôchodca s disponibilným časom som sa pokúsil vyrobiť nátierku podomácky. Receptov je množstvo a je ťažké bez pokusov iba náhodným výberom nájsť ten najvhodnejší. Najväčším problémom sa ukázalo byť zbavenie lieskovcov šupky a ich jemné umletie. Pri prvých dvoch pokusoch som lieskovce mierne upražil a potom som ich hnetením v utierke zbavoval šupky. Je to otročina s neistým výsledkom. Ako najvhodnejšia sa ukázala kúpa ošúpaných lieskovcov v Tescu. Jemné zomletie lieskovcov je v domácich podmienkach takmer nedosiahnuteľné. Môjmu výkonnému choppru s titánovými nožmi som takmer zavaril motor, lebo nejaká umelkyňa v recepte navrhla použiť med namiesto cukru, čo vytvorilo hmotu ponášajúcu sa na asfalt, ktorým opravujú výtlky na ceste. Pri druhom pokuse som už lieskovce sekal s prídavkom mlieka a výsledok bol viditeľne lepší. Pre zmenu som zlyhal pri čokoláde, pretože som použil mliečnu Milku a  napriek skúsenostiam z práce v laboratóriu sa mi ju nedarilo uviesť do tekutého stavu. Tretí pokus bol zatiaľ najúspešnejší. Lieskovce som zalial šľahačkou  (veď načo dávať mlieko a nejaký olej?), cukor som použil javorový a vanilkový a čokoládu horkú belgickú. Výsledkom bola chutná nátierka, ktorá má výraznú chuť lieskovcov a nie je tak výrazne sladká ako nutella. Použil som pomer 300 g lieskovcov, 150 g čokolády, 250 ml šľahačky, asi 2 lyžice javorového cukru a 1 vrecko vanilkového cukru. Pri piatom, záverečnom, pokuse, na ktorý sa chystám, pridám k pôvodnej receptúre nejakú lyžicu kakaa kvôli farbe a javorového cukru kvôli sladkosti. 

Môžem vás ubezpečiť, že jediný nedostatok domácej nutelly spočívajúci v jej krátkej trvanlivosti nebudete mať možnosť spoznať. Minie sa oveľa skôr. (19.11.2021)

P.S. O tri roky neskôr som zistil, že firma Grizly predáva lieskovoorieškový krém, ktorý odstraňuje môj problém so zrnitosťou výsledného produktu, ale pridáva nový problém s odstraňovaním oleja, ktorý sa nespája s ostatnou hmotou produktu.