Choď na obsah Choď na menu
 


V roku 2020

18. 3. 2020

Rúško, rúško, rúško

Ochranné rúško OR-1, ako materiál civilnej ochrany, sa dostalo do povedomia občanov takmer pred šesťdesiatimi rokmi, keď hrozila Kubánska kríza prerásť do globálneho konfliktu s použitím jadrových zbraní. Plnohodnotnú ochranu pred ich účinkami nebolo reálne zaistiť, a tak vedenie v obave pred kritikou, že na ochranu obyvateľstva nič nepodniklo, nariadilo vývoj ochranného prostriedku, ktorý mal nositeľa chrániť pred vdýchnutím rádioaktívneho prachu. Už si presne nespomínam na časové relácie, ale myslím, že 15 miliónov ochranných rúšok bolo vyrobených a do skladov rozvezených asi za dva týždne. To bol výkon hodný obdivu aj v súčasnej dobe. OR-1 malo účtovnú cenu 6 Kčs a chránilo nositeľa proti preniknutiu pomerne úzkej veľkostnej frakcie rádioaktívneho prachu do dýchacích ciest nositeľa. Toľko história.

ochranne-rusko-or-1.jpg

A súčasnosť? Keď sa začiatkom decembra 2019 začala z čínskeho Wu-chanu šíriť epidémia koronavírusu neskôr označeného ako Covid-19, iba odborníci tušili jej možný rozsah. Keď prekročila hranice Číny spozorneli kšeftári všetkých kategórií, pretože vedeli, ako dobre sa dá na strachu z neznámeho zarobiť. Hneď sa našiel šikula, ktorý pod zámienkou humanitárnej pomoci Číne vyviezol zásoby ochranných rúšok v skladoch Štátnych hmotných rezerv. Dobre čítate - rezerv. To je niečo, čo máme odložené pre prípad mimoriadnych udalostí. S tým sa obchoduje iba pri obmene. Takže v čase, keď vírus už bol v okolitých štátoch sme nemali dosť rúšok ani pre príslušníkov zložiek, ktoré mali spomaľovať šírenie epidémie. A obyvateľstvo mohlo o rúškach akurát tak snívať. Pamätníci socializmu vedeli, čo je treba v takej situácii robiť. Vykúpili všetky zostávajúce rúška, dezinfekčné prostriedky, trvanlivé potraviny a záhadou pre mňa ostáva prečo aj toaletný papier. Kšeftári pozháňali rúška z okolitých krajín a pridali k ich cene takú maržu, že občana presvedčeného o ich potrebe pri ich kúpe až prehlo. Ten šikula, ktorý predal rúška do Číny sa ponúkol, že ich vykúpi naspäť. Je to geniálne jednoduché - zarobiť pri predaji i nákupe. Samozrejme s posvätením strany a vlády. Nezodpovedanou otázkou ostáva, či tie rúška vôbec opustili naše územie. Lebo metódy sa počas 30 rokov veľmi zdokonalili.

Vláda statočne zasadala a informovala obyvateľstvo koľko toho preň robí. Nevysvetlila prečo nezabezpečila potrebný počet rúšok a prehodila problém na občanov systémom "urob si sám". Medzitým to na uliciach začalo vyzerať ako na lyžiarskych svahoch, kde nie je potrebné spúšťať sa po zjazdovke, ale predvádzať sa pred okolím v novučičkom značkovom oblečení a vybavení. Neuveriteľná variabilita ochranných rúšok, ktorých nositelia sa až zadúšajú pri prezentácii ich ochranných vlastností a ceny, ktorú za ne zaplatili. Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu a okrem iného zakázala vstup do prostriedkov MHD a do obchodov bez ochranného rúška. S aroganciou jej vlastnou prehliadla to, že ukladá občanom povinnosti a nezabezpečila možnosť, aby občania tieto povinnosti mohli plniť aj inak, ako ľudovoumeleckou tvorbou. Nič nové, veď v nedávnej minulosti sme odhrabávali sneh z chodníkov, ktoré nám nepatrili, dávno predtým motorkári neúspešne zháňali ochranné prilby, ktorých nosenie sa stalo v krátkej dobe povinnosťou. Takže máme dostatočné skúsenosti s prenosom povinností na tých, ktorí majú na ich plnenie najmenšie možnosti. Dočasný premiér ďakuje ochotnému riaditeľovi fabriky, ktorá začala šiť rúška namiesto toho, aby si vynútil plnenie tejto povinnosti od firiem, ktoré na to majú podmienky, určil ceny výrobkov, termíny a schémy ich distribúcie. Policajti vyzývajú občanov, aby nezneužívali sanitky a ich špeciálne posádky namiesto toho, aby bol jeden prípad za druhým okamžite samosudcami trestaný podľa sprísnených sadzieb platných pre mimoriadnu situáciu. Ľudskú masu je možné ovládať iba pôsobením na prvú signálnu sústavu.

Takže zatiaľ žiadna sláva. Stranícke nominácie priniesli svoje ovocie. Chytrákov plné úrady a odborníkov aby so sviečkou hľadal. Širokým masám naivných, ktorí si mimoriadnu situáciu vyložili, ako nejaké chrípkové prázdniny, počas ktorých je dobré zalyžovať si, zabaviť sa a po dvoch týždňoch sa vrátiť k normálnemu životu, asi zmrzol úsmev na perách, keď si pozreli tri varianty možného rozvoja epidémie na Slovensku, ktorých časovým meradlo nie sú dni (týždne) a stovky postihnutých, ale mesiace a stovky tisíc postihnutých. O niečo neskôr im svitne, že nejde o počítačovú hru a že potrebnými schopnosťami a zručnosťami jednoducho nedisponujú. 75 rokov po niečom tak obludnom, ako bola druhá svetová vojna, dokonalo vykastrovalo našu aktuálnu schopnosť chrániť a brániť jedinca, rodinu, komunitu, štát.

Keďže vakcína je zatiaľ v nedohľadne,  neostáva mi nič iné ako popriať: Veľa šťastia, priatelia!    

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

poděkování

(Dobroslava Štachová, 19. 3. 2020 13:20)

díky Milane,krásně a pravdivě jsi to nasal