Šuby duby Amerika
- že v Amerike je omnoho viac tlstých ľudí, ako v ich filmoch.
- že mi nie je celkom jasné z čoho sú takí tlstí, keď čokoláda je tam nedostatkovým (alebo neobľúbeným?) tovarom.
- že vďaka klíme bývajú domorodci v domčekoch pripomínajúcich naše záhradné chatky. V našej televízii vídame až ich zvyšky rozmetané hurikánom. Keď sa hurikán unaví, obyvatelia bývalých domčekov sa oprášia, vyzdvihnú si poistku, postavia nový domček a čakajú na ďalší hurikán. Je to taký kolobeh domčekov v Kalifornii.
- že im v predzáhradkách rastú kríky strelícií s niekoľkými desiatkami kvetov a čínske ruže veľkosti našich jabloní.
- že si môžete (?) zo stromov odtrhnúť veľké sladké figy bez toho, aby vám narástli nosy, ako vo Werichovej rozprávke o troch veteránoch.
- že na oslavách dvojstoročnice španielskej misie v San Michele s atmosférou našich dedinských hodov, bolo zrejmé, že ich robia pre seba a nie pre turistov.
- že som neočakával ich problémy s technikou. Pohľad na troch, do nitky prepotených a bezradných černochov, ktorí sa zúfalo snažili zosynchronizovať anglickú, ruskú a ukrajinskú mutáciu počítačom riadenej a laserovými projektormi na veľké plátna premietanej slide show, vykúzlil na našich slovenských tvárach spokojné, zhovievavé úsmevy
- že v hoteli
som sám obýval apartmán o rozmeroch môjho bratislavského bytu
Doma ale nemám bazén, hydraulický výťah ani ďalšie vybavenie. Na druhej strane, doma nestojím namydlený v sprche a nešpekulujem, ktorým čudlíkom sa dostane voda do ružice, ani nad tým, prečo sú kohútiky so studenou a horúcou vodou na opačnej strane a ešte aj inak označené. Doma mi tiež každodenne nemenia uteráky a osušky.
- že naši, pôvodom ruskí tlmočníci, sa ani po viacerých rokoch strávených v Amerike nezbavili zvykov z domoviny a vybavovali nám predbiehanie sa v rade na barbecue. Asi sú myšlienkami stále pri mauzóleu. I keď ... žiť v Kalifornii a slintať po Moskve, to sa môže stať iba Rusom.
- že polhodinové čakanie na čašníka v rybárskej reštaurácii
nemusí byť stresujúcim zážitkom, ak si človek na večeru vyčlení primeraný čas a strávi ho v príjemnej spoločnosti. Čudné je iba to, že som k tomuto poznaniu dospel v rodnej krajine fast-foodov.
- že som v miestnom country klube tancoval! A to dokonca na Elvisov slaďák.
- že domorodci v tom istom klube sa k mojej značkovej slivovici správali, ako v časoch prohibície. Síce vypili, ale vzápätí mali v očiach okrem sĺz aj neprehliadnuteľný previnilý výraz.
- že stojac na brehu Pacifiku
som nevnímal smrad vyvaľujúcich sa tuleňov,
ale snažil som sa zabezpečiť si nejaký dôkaz, že som tam bol a že sa mi to celé nesnívalo. Tak som si šľohol z brehu jeden kamienok a prepašoval ho domov. Snáď im nechýba. Veď je to iba taký malý sentiment zo sedimentu.
- že napriek zvyškovej znalosti nemčiny sme si vo Frankfurte spoločne vydýchli: Konečne doma. Amerika nie je vzdialená iba vzdialenosťou, ale asi aj všeobecne.
- že vďaka úžasným zážitkom sme si pri návrate zabudli vyzdvihnúť batožinu a colníci naše pokusy o jej opätovné získanie považovali za zvlášť rafinovaný pokus o vniknutie do colného priestoru.
Pred dvadsiatimi rokmi som podnikol svoju najdlhšiu pracovnú cestu, a to až na dva mesiace do Moskvy. Pri výročí nenačim napísať pár riadkov, pretože by to vyzeralo, že som zaujatý. Asi som. Rusko je rozumom nepochopiteľné.
A preto ešte raz Šuby duby Amerika, tentokrát aj s obrazom: