Tušili sme, že niečo také príde, ale chránila nás odveká viera, že všetko dobre dopadne. Ako vždy. Teda ako väčšinou. Vlastne ako z času na čas. A ono to naozaj prišlo. Bol 26. týždeň roku a teploty sa pohybovali od 35 stupňov nahor. Pridali sa aj tropické noci, ktoré začínajú na dvadsiatich stupňoch, takže našich 25 a viac si už zaslúžilo prívlastok supertropická noc. Len aby sa nenaplnilo to ruské: Lučše uže bylo a aby sme na teploty posledných dní nespomínali ako na niečo, čo sa ešte dalo vydržať.

Už v nedávnej minulosti sme mali možnosť spoznať teploty, ktoré sme považovali za rekordné a v podstate neprekonateľné. Ale súčasné teploty na 35 stupňoch iba štartujú na ceste k štyridsiatke. Obyvateľstvo trpí a pomáha si ako vie a ako môže. Každý pozná pocit, keď z rozpáleného námestia prejde do hlúčiku stromov, ktoré chamtivci pod zámienkou chorôb alebo náletového pôvodu zatiaľ nestihli transformovať na štiepku. Ten príjemný vlhký chládok je na nezaplatenie. Lenže za ten pocit si nikto nepostaví vilu ani nekúpi luxusné auto. Vláda sa príliš k problému nevyjadruje, pretože sa jej to netýka. Veď pri presunoch z klimatizovaných kancelárií klimatizovanými autami do klimatizovaných domovov sa o vonkajšej teplote veľa nedozvedia. A keby ich aj nejaký zlomyseľný opozičník žiadal o vyjadrenie toho, čo doteraz podnikli (čo podniknúť hodlajú), je naporúdzi vysvetlenie, že za vysoké teploty môže Šimečkova matka, Ódorova vláda a pravdepodobne aj LGBT.

Darmo odborníci dlhodobo upozorňujú na klimatickú zmenu, ktorú nepochybne spôsobujú ľudia a nie nejaké hypotetické cykly. Väčšina ľudí aj vie, v čom je príčina našich ťažkostí, len chcú, aby nápravu existujúceho stavu urobil hocikto iný, len nie oni a nie teraz. Aj v predkrízovom období bolo veľa áut, na oblohe lietadiel a na mori lodí. Boli aj lesy, mokrade a neregulované toky. Lenže zásadným rozdielom bolo, že iba minimum z dopravných prostriedkov slúžilo zábave a plytvaniu. Vtedy nebolo obvyklé, aby v rodine mal každý člen vlastné auto, súťaže F1 a ďalšie prebiehali v znesiteľnom meradle, veľké lietadlá neprevážali bez riadneho dôvodu pasažierov z jedného konca zemegule na druhý a obrovské kontajnerové lode poháňané najšpinavším mazutom neprevážali tovary spravidla iba pre zisky dopravcov, obchodníkov a rozmary zákazníkov. A skúste navrhnúť, aby sa na týchto obrovských a zbytočných výdavkoch začalo šetriť. O tom si nikto nedovolí ani žartovať. A tak pokračuje proces, výsledkom ktorého bude príroda bez zelene, vody bez rýb a vzduch bez kyslíka. To bude iba výsledkom toho, čo ľudstvo robilo odjakživa a robí to doteraz. Keď pravekí lovci vyhubili mamutov v nejakom obmedzenom priestore, našli si iný, kde ich bol ešte dostatok. My sme však v situácii, keď sme vybývali celú planétu a inú nemáme. Už sa nechávajú počuť idioti, dokonca z radov najbohatších, ktorí blúznia o presťahovaní obyvateľstva Zeme na inú planétu.

So súčasnými teplotami sa ruka v ruke šíri sucho v málo známych rozmeroch. Vysychajú studne, zeleň a sfarbuje do žltohneda a v očiach poľnohospodárov sa objavuje beznádej. Peniaze z Bruselu síce prišli, ale Fafokany a Malanty nás neuživia. Lesnatú krajinu, akou bolo Slovensko, chamtivci premieňajú na rúbaniská a lesné cesty, ktorými “hospodári“ zvážajú nakradnuté drevo, sa pri dažďoch menia na korytá pre vodu z prívalových dažďov, ktoré krajinu nezavlažujú, ale ničia. Ilustračný obrázok som nazval "toto necháme potomkom?". Desím sa doby, keď sa z opytovacej vety stane oznamovacia.

Najúrodnejšiu pôdu poskytujú krátkozrakí starostovia k dispozícii developerom, ktorí na nej stavajú sklady a iné prevádzkové búdy, ktorých jediným významom je znižovať schopnosť Slovenska zabezpečiť si potravinovú sebestačnosť. V súčasnosti dováža Slovensko každodenne potraviny na takmer tisícke kamiónov. A vôbec to nie sú iba potraviny, ktoré sa na Slovensku neurodia alebo potraviny, ktoré nedokážeme vyrobiť. Kolaboranti potravinových magnátov likvidujú ovocné stromy a lenivá Slovač je spokojná, že nemusíme nič pestovať, veď dovezieme. Nákup z reťazca je využiteľný aj na doučovanie detí z geografie. Nie je ďaleko doba, keď na túto krátkozrakosť doplatíme. Už v minulom roku boli ľudia šokovaní, keď sa kilo čerešní predávalo za viac ako 20 €. Keď to bude pokračovať, bude neskoro hľadať vinníka a zisťovať, že spôsobené škody sú neodstrániteľné. Takmer nikto nevie, ako ďaleko sme od zmeny, ktorá nebude zvrátiteľná. Zo strúhanky nikto spätne nevytvorí rožok. Ornú pôdu z opustených búd a lesy z holorubov možno vrátime, ale bude to dlho trvať dlhšie ako jedno volebné obdobie a bude to sakramentsky drahé, takže si to nikto do volebného programu nedá.

Mrzí ma, že som tento príspevok napísal tak chaoticky, ale už neviem lepšie. Nie je to ideálne, ale chcel by som ešte pokračovať v doterajšom zveľaďovaní webovej stránky, pretože iná verzia starnutia, teda život v spomienkach, mi nepripadá vôbec atraktívna.