Nechajte maličkých k urnám prísť
18. 3. 2009
Gaussova krivka je neúprosná a spolu s faktom,
že mnohí rozčarovaní občania nejdú voliť,
lebo si nevedia vybrať, spôsobí,
že o výsledku volieb rozhodnú voliči,
ktorí majú problém rozhodnúť sa, či sa cez cestu prechádza na modrú alebo na pepitovú.
Peter Breiner
Koncom týždňa pôjdeme voliť prezidenta. Teda nie všetci a dokonca ani toľkí, koľkí v Severnej Kórei. Tam sa na tohoročných marcových voľbách zúčastnilo vyše 90 % voličov a náročne zvolili jediného odporúčaného. Keď nie sú problémy s výberom, tak je radosť voliť. Ale čo máme robiť my, ktorí si máme vybrať najlepšiu zo siedmich zlých možností a neuľahčí nám to výhybkár, ľudácky pohrobok, chýba dokonca aj Márgit néni. Agentúry síce ponúkajú nejaké prognózy,
ale sú to tie isté agentúry, ktoré pred piatimi rokmi s prekvapením zistili, že voľby môže vyhrať hocikto. Vtedy stačilo, že Kukanovoliči odignorovali
prvé kolo a outsider so 6 % preferenciami v druhom kole hravo porazil Mečiara, pretože Mečiara v druhom kole porazí aj komisár Rex.
Pri predchádzajúcich voľbách sme sa nadchýnali, aké demokratické je voliť prezidenta občanmi a aké rozumné je voliť menšie zlo. V oboch prípadoch ide o ilúziu. Na údajné prednosti voľby prezidenta občanmi sa hodí Churchillov výrok, že najväčší problém demokracie spoznáte po päťminútovom rozhovore s priemerným voličom. O menšom zle som si prečítal zaujímavú úvahu: „Keby sme v posledných prezidentských voľbách volili väčšie zlo, Mečiar by sa definitívne znemožnil, HZDS by sa bez neho rozpadlo, Fico by nemohol vládnuť iba so SNS a ... Bol vlastne Gašparovič menším zlom?“ Ostatne, demokratické voľby vyhral aj Adolf Hitler, a to teda nebolo žiadne menšie zlo.
Predtým, ako hodíme obálku do urny, je dobré mať akú-takú predstavu o prezidentskom kandidátovi. Pretože u nás plní prezident najmä reprezentačné úlohy, mali by sme zvoliť prezidenta schopného nás reprezentovať a nie takého, za ktorého sa budeme hanbiť a pri každom verejnom vystúpení tŕpnuť, čo zasa vykecne. Nikto nás pri tomto výbere nenahradí. Pravdu má Peter Breiner, ktorý tvrdí, že „Existuje povolanie, v ktorom sú ľudia často zodpovední za blahobyt a podmienky celej krajiny a svojimi rozhodnutiami menia v okamihu životy miliónov obyvateľov. Na vykonávanie toho povolania nepotrebujete študovať, nemusíte nič vedieť, nepotrebujete mať žiadne schopnosti, nikto od vás nežiada zdravotné testy, dokonca ani potvrdenie z psychiatrie, že nie ste úplný blázon.“
V názve blogu som sa inšpiroval idiotským nápadom našich kresťanských talibancov, že rodičia by mali mať právo voliť aj za svoje deti. Je neuveriteľné, aké kraviny dokážu vypustiť vzdelaní ľudia v zúfalej snahe upozorniť na seba aj inak, ako tým, že sú iba štyria. Vychádzali zo správneho predpokladu, že ich bigotní voliči nepoužívajú antikoncepciu a majú najviac detí. Až dodatočne im došlo, že tí v osadách majú ešte viac detí, ale volia podľa toho, kto viac prihodí. Preto musel Mikloško návrh vylepšiť o obmedzenie tohto čudného práva iba na zamestnaných rodičov, aby vyjadril nezáujem o hlasy tých, u ktorých je zamestnanosť nepriamoúmerná počtu detí.
Aj bez toho by bolo zábavné sledovať, ako sa navrhovatelia vyrovnajú s námietkami rozvedených alebo bezdetných manželov, prípadne s návrhmi na rozšírenie volebného práva aj o právo voliť za svojich psíkov, mačičky, korytnačky a ďalších domácich miláčikov. Možno by sa dalo voliť aj za akváriové rybičky, ale iba za skalárov a neónky. Za gupky nie, tých je toľko, ako osadníkov a mohli by nežiaduco skresliť volebné výsledky. Bez očakávanej diskusie sa z nápadu stalo iba spestrenie nudnej prezidentskej kampane, ktorá sa kvôli hlúpemu zákonu začala už bohviekedy a skončí neviemako.
Veľa ľudí prezidentské voľby vypúšťa zo svojej cestovnej mapy. Celkom správne tušia, že je vlastne dobre, ak malé a bezvýznamné štáty reprezentujú malí a bezvýznamní prezidenti. Je pritom úplne jedno, či ich volí parlament alebo občania. Najmä, ak sa zmena spôsobu voľby prezidenta vôbec neprejaví na jeho kompetenciách. Preto ma zaskočilo, s akou vervou sa celá svorka tých podlimitných pustila do Radičovej. Najmä od Mikloška som nečakal, že jeho slovník získa po odčlenení sa z KDH taký inkvizítorský nádych. Vlastne prečo sa čudujem, keď jeho najvyšší šéf sa stal expertom na nepoužívanie kondómov v Afrike zamorenej AIDS. O tom predajcovi svätých obrázkov, ktorý prirovnal Radičovú k Hitlerovi a urážal homosexuálov napriek tomu, že medzi cirkevnými hodnostármi sú homosexuáli a pedofili zastúpení viac, ako vo zvyšku populácie, ani nehovoriac. Šokuje ma, keď sa takto vyjadrujú tí, ktorých predchodcovia upaľovali domnelé čarodejnice, ohňom a mečom šírili svoju ideológiu a hromadili majetky parazitovaním na práci iných. Pritom nepatrím k nepriateľom kresťanstva, ani k zástancom homosexuálov. Len chcem, aby sa každý pohyboval vo svojom dvorčeku. Presahy cez plot ma vždy znepokojovali. Nech sa cirkevníci trebárs modlia za Mikloška, ale nech neútočia na ostatných kandidátov. Prezidentské voľby nie sú cirkevným, ale svetským problémom tak, ako ním je trebárs výber filmov, ktoré môžu občania vidieť alebo otázka otvorených obchodov v nedeľu. Keď cirkevní hodnostári nebudú svoje odporúčania a zákazy šíriť mimo obce svojich veriacich, nebude ani pre mňa problémom nenavážať sa do nich.
Moja osobná pozícia je jasná. Nepovažujem Ivetu Radičovú za ideálnu kandidátku, ale ani za menšie zlo. Ale nebola v komunistickej strane, má charizmu, hovorí anglicky, nepopletie meno pápeža, ani krajín na Balkáne a všimla si November. Jej zvolenie by navyše prinieslo aj nádej na postupné vybŕdanie zo súčasného humusu. A keby tomu doterajšiemu prezidentovi hlavy štátu dali po voľbách odchodné vo forme permanentky na športové podujatia a stále miesto v pretekoch do vrchu, nebol by podľa mňa príliš sklamaný. Ostal by milým starým ujom, Ivanom Seatovičom, s logom: "Myslím náhodne, jazdím závodne." A pomaly by sa zabúdalo, že znevážil inštitút prezidenta výrokom o Kováčovi, inštitút parlamentu počas „noci dlhých nožov“ a inštitút práva nerešpektovaním Ústavného súdu v prípade Gauliedera. Len ešte pri týchto voľbách by sme nemali zabudnúť, že pri neúčasti Mečiara, má tento pán najvyššiu politickú zodpovednosť za dianie v oných rokoch. A keď ho napriek všetkému tí slušní, bohabojní a pracovití občania zvolia, ostane mi iba ľútosť nad tým, že nemám menej rokov, aby som z tejto krajiny natrvalo odišiel.
P.S. Po prvom kole som sa utvrdil v názore, že volebné právo by malo byť zúžené iba na pracovne aktívnych občanov. Iba tí, ktorí svojimi daňami dotujú štát, majú mať právo rozhodovať o jeho podobe. Toto právo by nemalo patriť tým, ktorí sú dávno za zenitom svojich duševných schopností a včera na volebných lístkoch hľadali Mečiara alebo dokonca Obamu, prípadne mali traumy z nepodpísania volebného lístka, či zo štverania sa do prvého poschodia. Ani tým, ktorí žijú vo svojom zaesemeskovanom, zachatovanom a empétrojkami ozvučenom svete, kde sa z každého neúspechu dá dostať reštartom. Veď aj pri pálení slivovice sa do odpadu vylieva úkvap a dokvap. A do politického odpadu by sa mal pobrať s ostatnými trapošmi aj Mikloško, ktorý nepredýchal zdupľovaný neúspech a samoľúbosť ho doviedla až do tábora Gašparovičových prívržencov.
Ráno 5. apríla 2009 už iba dopisujem konštatovanie, že žijem v čudnej krajine. V krajine, kde na rozdiel od mnohých iných krajín majú 4 milióny voličov všeobecné, priame a rovné volebné právo. A využívajú ho na to, aby zvolili prezidenta, ktorý sa im najviac podobá. Inde volia takého, ktorému by sa chceli podobať. Nuž čo, na Slovensku je to tak. Keď ste si ho zvolili, tak si ho aj majte! So starým ujom na večné časy! Ja sa budem ďalších päť rokov hanbiť a pri jeho prejavoch tŕpnuť, čo z neho zasa vylezie. A gratulujem prieskumníkom z MVK za nepríjemne presný odhad (viď prvý odkaz).
Keďže je rok 2009 rokom mnohých volieb, v polovici mája mi doručili ďalší zoznam kandidátov, tentoraz na päťročný honorovaný pobyt v Bruseli a Štrasburgu. Medzi kandidátmi SDĽ, o ktorej som si myslel, že bez zvyšku zmizla v nenásytnom SMERáckom pažeráku, som objavil Ibiho Maigu. Povedané šachovou terminológiou ružoví komunisti vsadili na Obamovo otvorenie.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.