Rozmohl se nám tady takový nešvar
Pelíšky

Veta z nadpisu často uvádza vstup nekompetentného, uznania chtivého diskutéra do debaty, o ktorej predmete síce nemá ani šajnu, ale nutkanie zapojiť sa je neodvrátiteľné. Obvykle dodáva "Veď každý má právo na vlastný názor". Pokiaľ nasledujúca zbierka bizarných názorov odznieva v rámci nezáväznej spoločenskej konverzácie medzi kamarátmi, dá sa nad tým pousmiať. Pokiaľ sú šírené na sociálnych sieťach, je na čitateľovi, ako s nimi naloží. Zlé je, ak títo šíritelia alternatívnych právd majú okrem funkcie aj príležitosť vyjadrovať sa vo verejnoprávnych médiách. Potom to môže vyzerať aj takto: "A je podložené, že Zem je guľatá? Ja sa vážne pýtam. Je to podložené? Boli ste vo vesmíre? Vy ste neboli, ja tiež nie, neviem." Po prečítaní predchádzajúcich slov by mohla väčšina čitateľov nadobudnúť dojem, že ide o záznam vyjadrenia podguráženého krčmového hosťa. Ale nie je. Ide o autentické slová generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry SR. Je v nich neúcta k argumentom, k dôkazom a všeobecne ku vzdelaniu. Vďaka tomu už hlásateľov istých názorov nenazývame hlupákmi, ale osobami s alternatívnym názorom. Ide o snahu zmazať rozdiel medzi pravdou a lžou a v rámci "vyváženosti názorov" umožniť neobmedzené šírenie akýchkoľvek názorov, veď diváci a poslucháči si vyberú. A oni si naozaj vybrali. Je to jeden z dôvodov, prečo na významnom poste Ministerstva kultúry SR môže sedieť Lukáš Machala. Áno, ten Machala, ktorý svoje narodeniny oslavoval v priestoroch Budmerického kaštieľa prenajatých od šéfky za stovku. Na nevôľu vyvolanú jeho výrokom reagoval tým, že úlohou negatívnych reakcií bolo urobiť z neho konšpirátora a polovzdelaného blba zo SNS. Braňo Bezák to vtipne komentoval slovami, že vo výroku nie je pravdou iba to, že je členom SNS.

Mňa sa uvedený problém týka iba nežiadanou tvorivosťou zakomplexovaných "umelcov", ktorí cítia potrebu pretvárať tvorbu iných na produkty, ktorých odlíšenie od originálov je stále ťažšie. Ja sa do verejného priestoru dostávam iba prostredníctvom webovej stránky, na ktorej  pracujem už 16 rokov. Každodenne viac ako hodinu ju dopĺňam, opravujem a udržiavam v aktuálnom stave. Odmenou mi je vysoké hodnotenie Pageranku, ale aj pozornosť 1,9 milióna návštevníkov. V poslednom mesiaci jej návštevnosť bezdôvodne stúpla na desaťnásobné hodnoty. Neviem, či je to výsledok činnosti nejakých prehľadávacích robotov alebo to má inú príčinu. Určite ma to však znervózňuje, pretože som voči tomu bezmocný a sledovanie vývoja návštevnosti tým stráca význam. Možno ide o snahu odhaľovať videá alebo iné diela, ktoré porušujú nároky majiteľov autorských práv. Vlastnenie a kšeftovanie s autorskými právami nežijúcich umelcov nie som schopný pochopiť. Urputný boj za neporušiteľnosť autorských práv nežijúcich umelcov mi pripomína spravodlivý boj niektorých poľovníkov, ktorí na tajňáša kladú otrávené návnady, aby dravé vtáky nelovili zajačikov a bažantov, lebo tie predsa odjakživa patria poľovníkom.

Pred nejakým časom ma zaujali obrázky rôznych bizarných a kurióznych situácií a tak som  najvydarenejšie začal zhromažďovať. Jednou z mojich posledných aktivít bolo zbierať obrázky orchideí, ktoré pri svojej nekonečnej pestrosti môžu pripomínať ľudské, či opičie tváre, postavy alebo vtákov. V oboch prípadoch moje snaženie ukončilo poznanie, že niekomu nestačí to, čo vytvorila vo svojej obrovskej kreatívnosti príroda, ale má nutkanie pomocou ľahko dostupných nástrojov vytvárať falošné obrázky, či videá. V poslednej dobe získali títo falzifikátori významného pomocníka v umelej inteligencii, a to už začíname prehrávať. A pritom to začalo tak nevinne, poskytnutím priestoru "alternatívnym názorom", na ktorých vygenerovanie je paradoxne potrebná omnoho menšia duševná námaha, než na ich vyvrátenie.

Možno ma niekto bude pokladať za nostalgického dôchodcu so zrakom obráteným do minulosti, ale ak má byť prítomnosť a budúcnosť zasvinená falošnými produktmi nerozlíšiteľnými od originálov, potom ma prestane zaujímať. A do konca života nepochopím tvorivé nadšenie tých zakomplexovaných hlupáčikov, ktorí svojimi výtvormi nebojujú ani o Warholovských 15 minút slávy, ale iba o pár sekúnd pozornosti prípadne letmý pohľad nudiaceho sa surfera. Možno by pomohlo zriadenie nejakej obdoby Hyde Parku (ani neviem, či ešte existuje), v ktorom by si postihnutí mohli uľaviť svojej neprekonateľnej túžbe prezentovať všetko to, čo im víri hlavou bez toho, aby denaturovali zvyšok verejného priestoru.