Ak celá telesná aktivita dôchodcu spočíva v rozvážnych presunoch medzi počítačom, televízorom a toaletou, pričom trasa počítač – televízor vedie popri neuzamknutej chladničke, nevyhnutným dôsledkom bude BMI rastúci do závratných výšok. Osobná váha dosiahne stovku za kratší čas, ako najrýchlejšie autá. Človek nosí na sebe 20-kilový batoh nevyškvarenej slaniny, postupne mu odchádzajú kĺby a zlyhávajú orgány, až si jedného dňa povie: DOSŤ!

Pretože neverím diétam, ani zázračným produktom farmakobiznisu, spoľahol som sa na najjednoduchší recept Edity Šipeky: CICA NEŽER! A ono to skutočne funguje. Stačí ignorovať chladničku, jesť iba pri pocite hladu a večer ani vtedy. Telesná hmotnosť začne utešene klesať a napĺňa dušu chudnúceho hrdosťou a radostnými očakávaniami.

Po pár týždňoch sa však pokles hmotnosti zastaví a na program dňa sa dostane otázka: AKO ĎALEJ? A napriek celoživotnej sympatii k Churchillovmu: ABSOLUTELLY NO SPORT! je nevyhnutné vybrať si najmenej škodlivú a pritom chudnutie podporujúcu aktivitu. Lexov recept (sex a masturbácia) naráža vo vyššom veku na realizačné problémy, najmä ak by ho chcel človek praktizovať denne a dvojfázovo. Beh po tvrdom podklade škodí aj koňom a posilňovňu vylučujem, pretože spoločnosť lesknúcich sa svalovcov nerobí dobre mojej psychike.

Návrat k bicyklovaniu som preto považoval za najvhodnejšie riešenie. Športovanie posediačky zodpovedá môjmu naturelu a utešoval som sa aj tým, že bicyklovať a plávať človek nezabudne. Všimol som si tiež, že aj v našej okrajovej časti Bratislavy už čiarou oddelili kvalitný povrch vozovky od toho sfušovaného, ktorý honosne nazývajú cyklotrasou.

Prvý problém nastal už pri výbere bicykla. Pred 15 rokmi som mal Favorit a slúžil mi dobre do doby, než som viac hĺbal, ako sa venoval riadeniu, takže som nechcene zbehol po úpätí Dunajskej hrádze. Neopraviteľný bicykel som posunul záujemcovi o súčiastky. Na druhom bicykli som vykonal tri jazdy a ukradli mi ho dvaja Cigáni. Ja viem, že by som mal napísať, že to boli neprispôsobiví spoluobčania alebo príslušníci sociálne vylúčeného spoločenstva, prípadne ich sociálny status a etnický pôvod zamlčať, aby som sa nedajbože nedotkol ich práv. Ale boli to Cigáni na prvý i na každý ďalší pohľad. Neprekážali im dva zámky, ktoré museli vylomiť, a určite ocenili nevšímavosť okoloidúcich, ktorým sa nezdalo čudné, že vlečú zamknutý bicykel. Napriek uvedeným negatívnym skúsenostiam som sa predsa len rozhodol pre bicykel.

Pre človeka, ktorý vyrastal a žil v dobe, keď sortiment tovaru pripomínal čínske triády (víno – sviečka, Müller alebo trinásťkorunové, TV – Rubín, Ametyst alebo Orava, auto – žigulák, škodovka alebo Trabant atď.), bolo dosť zložité vybrať si vhodný typ, keď v súčasnosti je viac kategórií, ako predtým typov. Ale nakoniec stačilo zvoliť veľkosť, nosnosť a cenový limit a internet sa postaral o ostatné.

Už dotvorenie toho, čo mi Hanksov FedEx dodal v obrovskej škatuli, do podoby bicykla dalo poriadne zabrať mojej technickej predstavivosti. Predajcovia sa asi dozvedeli o mojom odpore k čítaniu návodov, a tak mi žiaden návod ani nepribalili. Po pár dňoch začala zásielka nadobúdať kontúry bicykla a priblížil sa deň D. Pretože musím mať kvôli chorým kolenám sedadlo hodne vysoko, zažívam pri jazde pocity pilotov, ktorí si vydýchnu, keď sa im podarí bezproblémovo vzlietnuť a pristáť. Môj krk, stuhnutý sledovaním počítača a TV vzdoruje otáčaniu sa a tak sa spolieham, že za mnou nejde blondínka v autoškole ani opitý poslanec s imunitou. U ostatných dúfam, že budú rešpektovať moju ruku upaženú do smeru zatočenia. Raz mi to takmer nevyšlo, zaškrípali brzdy, ale tolerantný vodič ocenil moje zabrzdenie vztýčeným prostredníkom, čím vyjadril, že ma naďalej považuje za jednotku.

Zakrátko po premiére som už na bicykli vyzeral istejšie, ako pri chôdzi, navštevoval som miesta v okolí bydliska, na ktorých som v živote nebol (Štefánikova mohyla v Ivánke pri Dunaji) a zatiaľ som ani raz nespadol, aj keď som párkrát mal k tomu dosť blízko. Už sa v spoločnosti nestrápňujem informáciou, že som ešte nebol v Maďarsku, ani v Rakúsku, pretože som z Rajky vyrazil k trojmedziu a pár minút si užíval pobyt v troch štátoch bez prestrihávania drôtených zátarasov a ukrývania sa pred pohraničníkmi. Prekvapilo ma, koľko mušiek a všelijakej hávede mi počas jazdy nalieta do očí a dokonca aj do úst. Nespozoroval som žiadne následky, takže to neboli muchy tse-tse, ani španielske mušky. Zvyšok je neškodný zdroj proteínov. Najdôležitejšie je, že s pribúdajúcimi kilometrami sa moja telesná hmotnosť opäť hýbe smerom nadol - takže svoje 65. narodeniny oslávim návratom z kategórie obéznych do kategórie ľudí s nadváhou. Čo bolo vlastne cieľom mojich, ani nie dvojmesačných, aktivít a podnetom pre napísanie tohto krátkeho blogu.

Po dvoch mesiacoch je čas na predbežné bilancovanie. Keď idem s desať kilovým nákupom z obchodu, vážim toľko, ako som pred troma mesiacmi vážil pri ceste s prázdnou taškou do obchodu. Dostal som sa až do Hamuliakova a tamojší pečený hejk bol najzaslúženejšou rybou v živote. Zradné na bicyklovaní po Dunajskej hrádzi je to, že smerom k Hamuliakovu mierne klesá a vietor spravidla fúka do chrbta. Naspäť je to opačné a chvíľami sa ma zmocňuje tiché zúfalstvo. Na cyklotrase sa stretávam s cyklistami, ktorí sa správajú, ako jej privatizéri alebo šialenci, ktorí si chcú dožičiť adrenalínový zážitok čelným nárazom do mňa. Napriek tomu som príjemne prekvapený počtom cyklistov, korčuliarov, bežcov, či chodcov, ktorých stretávam. Aj ich ženských variant, ktorých postavy potvrdzujú, že na ich získanie bolo treba urobiť viac, než sa napchávať bonbónmi, listovať v módnom časopise a nadávať na neúčinnosť zázračných tabliet na chudnutie.

Pripájam statickú fotografiu z cesty do Hamuliakova. Fotografie z jazdy sa mobilom nepodarilo urobiť, pretože na šialené rýchlosti, ktorými sa pohybujem, je aj Nokia prikrátka a poskytla by mi iba rozmazanú šmuhu vo farbách dúhy.

V roku 2012 už bicyklujem v priemere polhodinu denne, z čoho by mal radosť aj Novotný, ktorý svojho času vytýčil cieľ: Hodina telocviku denne! Zdôrazňujem, že ide o priemer, pretože pri teplotách nad 35 stupňov sa zdržiavam v temnej izbe, lapám po vzduchu a čítam si zápisky z polárnych výprav. Na pokles hmotnosti už ani bicyklovanie nemá vplyv a tak sa utešujem vysvetlením, že sa mi mení tuk na svaly a tie sú ťažšie. A tiež tým, že chudí ľudia nepožívajú tú spoločenskú vážnosť, ako my ostatní.

V nasledujúcom roku sa mi bicyklovanie stalo takmer každodennou záležitosťou. Bicyklovanie po cyklotrasách je nutnosťou, ak sa chcem dožiť primeraného veku. Ale ani na cyklotrasách to nie je ružové, pretože si ich obľúbili psíčkári, bežci, mamičky s kočíkom, oteckovia učiaci bicyklovať svoje ratolesti a sem-tam i nejaký zakomplexovaný pako, ktorý chce ostatným dokázať, že on môže po cyklotrase aj autom. Za najväčšie nebezpečenstvo považujem detičky bez dohľadu a psíkov bez prirodzených reflexov. Bicykel by si už zaslúžil vyčistenie, namastenie, dotiahnutie uvoľnených skrutiek a pod. Ale čo robiť, keď ja radšej jazdím, ako čistím?

Pokračujem po veľmi dlhej dobe, lebo sa nič prevratné nedeje. Najazdené kilometre pribúdajú, podarilo sa mi nepríjemne spadnúť a bicyklujem už tak často, že si ma všimol aj Google, čo môžem dokumentovať na nasledujúcej fotografii:

Ja som ten druhý a porovnaním s predchádzajúcou fotografiou vzniká dojem, že vlastním iba jedno, a to zelené, tričko.

Pomaly končí moja šiesta cyklistická sezóna a možno je čas spraviť malú bilanciu tejto mojej aktivity. Ak by sa niekto nad tabuľkou pohoršoval alebo sa z nej vysmieval, nech vezme do úvahy 70 rokov, TEP pravého kolena a kardiostimulátor. A v roku 2015 ešte pád s mesačnou rekonvalescenciou. Potom tie výsledky nemusia byť výrazne horšie oproti rovesníkom. Len sú menej dôveryhodné, pretože batéria do tachometra mi vydržala iba pol roka a tak sa priemerná rýchlosť týka jázd počas jej životnosti a údaj o najvyššej rýchlosti  vypovedá viac o sklone kopčekov na cyklotrase, než o mojich schopnostiach.

Siedmu sezónu sa mi podarilo začať už koncom februára, takže zimná prestávka trvala presne tri mesiace. Opäť som si overil, že začiatok sezóny necharakterizuje svalovica nôh, ale bolestivý zadok, ktorý sa prispôsobuje sedlu horšie, ako osadníci pracovnému pomeru. A ešte jeden nový poznatok. Vyfešákovaní cyklisti, ktorí sa prezliekli z dresov Tinkoff do dresov Bora, ma pri predbiehaní míňajú iba o nejakých 20 cm asi preto, aby som mal z hladkania ich ega veľkolepejší dojem. Chudáci ostanú chudákmi bez ohľadu na druh dopravného prostriedku.

Začiatkom mája 2017 ma prekvapila bolesť v neoperovanom kolene, ktorá sa zväčšovala aj keď som vynechal bicyklovanie a nesnažil sa ju "rozchodiť". Po masívnom opuchu kolena a dvoch prebdených nociach som sa na lekárskej pohotovosti dozvedel, že s takou zodratou chrupavkou bicyklujú iba šialenci a jedinou racionálnou činnosťou bude pre mňa zháňanie ortopéda, ktorý mi nefunkčný kĺb nahradí kovovým. Takže bicykel asi na rok odkladám a potom uvidím. Škoda. Bicyklovanie mi bude chýbať zo zdravotného i spoločenského hľadiska.

13. marca 2018 som bez problémov absolvoval prvé kilometre s bicyklom po generálke a s oboma kovovými kolenami. Ale zadok ma bolel, ako každý rok na začiatku sezóny, lebo ten mi nechali nekovový.

V roku 2019 som premiéru kvôli dlhodobo aprílovému počasiu absolvoval až 4. marca. Nič nové. Mám naďalej najšpinavší bicykel a najboľavejší zadok. Urážajúco nízke hodnoty tachometra sa vysvetlili tým, že som mal nastavené míle namiesto kilometrov. Rýchlo rastie podiel úbožiakov, ktorí sa prevážajú na cyklotrase na e-kolobežkách. Pri predbiehaní majú sklený a povýšenecký pohľad. Iba jedného som videl skormúteného, keď mu dochádzala batéria a šuchtal sa rýchlosťou 3 km/h. Ale ani vtedy sa neodrážal ako klasický kolobežkár. Možno ani nevie, že to ide aj bez batérie. Čo sú to za ľudia? Keď niekto chodí na e-kolobežke do práce alebo na nákupy, tak to chápem. Ale keď sa nejaký mladík bezcieľne preváža po cyklotrase, tak nie. Je to na úrovni idiotov na štvorkolkách, akurát pri tom nerobia taký hluk.

Desiatu sezónu som začal rekordne skoro - už 2. februára - veď globálne otepľovanie môže mať aj pozitívne dôsledky. Cyklotrasa je zaplátaná, D4R7 už nekomplikuje jazdu, počasie je fajn, takže jediným tieňom je, že sa podobná situácia tak skoro nezopakuje. Po mesiaci sa zopakovala, ale prišla aj s coronavírusom a povinnosťou rúškovať sa pri každej príležitosti. Ja som si ten pokyn upravil podľa svojho - rúško mám v pohotovostnej polohe a do ochrannej polohy ho nasadzujem, ak sa blížim k nejakému davu (dvaja a viac). Dogmatickí nositelia rúška si neuvedomujú, že pri určitej námahe sa dýchanie zintenzívňuje a dochádza k miešaniu vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Dôsledkom je nižšie zásobenie organizmu kyslíkom, čo neprospieva ani rekreačnému cyklistovi.

Jedenásta a dvanásta sezóna prebehla bez toho, aby som o nej niečo potreboval napísať. Snáď iba to, že nezadržateľne slabnem a na niektoré destinácie, kam som sa predtým dostal, dnes už iba spomínam.

Trinásta sezóna začala technickými problémami s mojim zostarnutým bicyklom. Keď som bol pre "osmičku" na zadnom kolese odkázaný iba na prednú brzdu obstaral som si v záujme zachovania zdravia a života nový bicykel krosového typu. Rýchlo som si naň zvykol a dúfam, že táto sezóna bude aj vďaka nemu úspešná.

Aktuálny prehľad cyklistickej aktivity uvádzam v tabuľke.