Posledné stretnutie šesťdesiatnikov

Nikdy sa nepýtajte dôchodcu,
čo robí vo voľnom čase.
Milan Lasica 

Je začiatok mája a to je najvyšší čas na postupné skladanie blogu o tohoročnom abiturientskom stretnutí. Zdôrazňujem slovo postupné, takže pre nahliadnutie do neho bude určujúci dátum poslednej aktualizácie. Minulý rok som s tým príliš neuspel, lebo niekoľkí spolužiaci sa ma pýtali, kedy niečo napíšem o stretnutí v Smoleniciach a pritom v blogu písanom na etapy boli moje postrehy zo stretnutia uverejnené už deň po ňom.

Keď sme sa v prvej triede my lopotili s písmenkami a číslicami Edmund Hillary zdolal Mount Everest. Horu, od ktorej vyššej nieto. A v tom bol aj problém - čo ďalej? Messner to vyriešil tým, že vyliezol na všetky osemtisícovky, ďalší mali väčší problém vymyslieť nejaký originálny výstup, než ho uskutočniť. Píšem to preto, že absolvovaním mimoriadne vydareného abiturientského stretnutia na Smolenickom zámku sme zdolali náš abiturientský Everest. Prekonať sa nedá a ani to nie je cieľom. Ostáva míľnikom na našej pomaturitnej ceste a kto sa ho nezúčastnil môže ľutovať.

Tento rok sa vraciame k tradícii "obyčajných" stretnutí. Stále ťažšie sa vyberajú zariadenia, ktoré vyhovujú po stránke dostupnosti MHD, cenovej úrovne a akej-takej možnosti samostatného sedenia. Keďže sme vylúčili možnosť opätovnej návštevy už predtým navštívených podnikov, vyšiel nám ako prijateľný kandidát Britt restaurant na Hraničnej ulici. Vyhovuje našim skromným požiadavkám a to, že sa nachádza tristo metrov od Centra liečby drogových a iných závislostí, môžeme považovať za kúzlo nechceného. Už som pred časom navštívil tento podnik (mám na mysli reštauráciu, nie Centrum) a ak nebudeme sedieť v záhradnej časti, budem mať nepríjemný pocit z blízkosti veľkého akvária. Asociuje vo mne spomienky na jeden diel Smrtonosnej zbrane, v ktorom Mel Gibson na veľvyslanectve Juhoafrickej republiky jediným výstrelom uvoľnil vodu z podobného akvária. Akvárium nie je určené na výlov a následné usmaženie rýb, takže udice si nechajte doma. Pri poslednej návšteve som si všimol zaujímavého žraloka v "military" dizajne.

Účasť ešte nie je definitívna, ale vyzerá veľmi nádejne. S prispením troch spolužiakov z vedľajších tried nás bude 23. Nie je veľa takých tried, ktorých spolužiaci sa od oslavy 40 rokov po maturite schádzajú každoročne a účasť osciluje okolo čísla 20.

Posledné stretnutie šesťdesiatnikov je stretnutím budúcoročných sedemdesiatnikov a to je vek, ktorý nám všetkými možnými príznakmi signalizuje, že utešovanie sa tým, že ešte celkom dobre vyzeráme a ani naše zdravotné problémy nie sú z kategórie znepokojujúcich si môžeme dovoliť iba v spoločnosti seberovných. Pomaly rastie počet našich spolužiakov, ktorí sa nemôžu našich stretnutí zúčastniť práve pre neuspokojivý zdravotný stav. Tento rok to je Ľubo, Feni, Janka a Škelo. Ostáva iba dúfať, že ide o stav prechodný a v budúcom roku už budú opäť medzi nami.

Viac ma nenapadá. Je D-7 pred stretnutím, takže pri prípadnej návšteve mojej stránky si všímajte dátum poslednej aktualizácie.

A je po stretnutí. Opätovne sa vydarilo a opätovne to nebolo iba zásluhou krásneho letného počasia. Tvrdé jadro to potiahlo až do záverečnej a pri rozchode som si všimol, že viacerí by neodmietli vymetanie ďalších podnikov, ako za mladých čias. Ale objektívne i subjektívne dôvody už znemožňujú bezstarostné študentské vyvádzanie. Bohužiaľ sa to prejavilo aj na nálade, ktorá panovala. Všetci boli milí, ústretoví, primerane empatickí, ale tá iskra v oku, tá už chýbala. Nič s tým nenarobíme, správame sa primerane veku. A ten, ako som už spomenul prináša nielen nové a príjemné pocity, ako sa prihodilo Petrovi keď sa nedávno stal pradedkom, ale aj množstvo ťažkostí a obmedzení. Pravdou je, že ak by staroba za niečo stála, ľudia by túžili rýchlo zostarnúť. A oni po tom túžia rovnakou mierou, ako sme svojho času túžili po emigrácii do ZSSR.

Pozitívne bolo, že všetci sa dostavili načas a bez väčších problémov, i keď niektorí až na opakovaný pokus. Pri výbere reštaurácie zohľadňujeme aj jej umiestnenie, pretože jej nájdenie je súčasťou testu, či je spolužiak ešte mentálne spôsobilý zúčastniť sa na stretnutí. Personál nám pripravil pekné prostredie, jedlo bolo výborné, i keď nealkoholický aperitív sa nestretol so všeobecným nadšením. Predsa len sme Slováci a tie módne nealkoholické žbrndy nás môžu osloviť iba pred slalomom medzi policajnými hliadkami na cestách. Ostatných hostí tam bolo pomenej a napriek tomu som neprejavil primerané pochopenie pre pokus čašníka nahovoriť nám, že je k dispozícii iba dvadsať eurové víno. Nápojový lístok ho usvedčil a dvanásť eurový Cabernet Sauvignon už bol aj pre nás prijateľný.

Na stretnutí vládla obvyklá príjemná, pokojná atmosféra, ktorá už prekvapuje nanajvýš spolužiakov odvedľa. Pokiaľ som si všimol, nikto nevnucuje iným svoje témy a problémy, nepochopiteľné pre mňa ostáva iba automatické separovanie bratislavčanov a internatistov, ale s tým sa asi nedá nič robiť. A pokiaľ by sa snáď naše stretnutia zdali byť niekomu takmer nudné a bez mimoriadnych zážitkov, tak ho môžem ubezpečiť, že v našom veku je mimoriadnym zážitkom už samotný fakt, že sa rok čo rok stretáva dvadsiatka spolužiakov. Len treba prispôsobiť svoje ambície možnostiam. O nejaký čas už nemusí byť účasť na stretnutí pre niekoho samozrejmosťou, ale nesplniteľnou túžbou.

Stretnutie skončilo, nech žije budúcoročné stretnutie!

To by pri väčšinovom súhlase mohlo byť smolenickým repete. Do septembra máme čas na rozmyslenie.

Toľko z bezprostredných impresií. Ak ma ešte niečo napadne, doplním. Nezabudnite si pozrieť prvé príspevky do fotoalbumu pod názvom Stretnutie v roku 2015.

Posledným a o to radostnejším zistením je, že som šíriteľom poplašných správ. Na stretnutí som neprerobil 60 eur, ako som pôvodne tvrdil, ale naopak, zarobil som desať centov. Večer mi to už horšie počíta. Len škoda, že Fico už sľúbil Telekom Nemcom. Mohol som dobre zainvestovať.