Sú dva dni pred predčasnými parlamentnými voľbami a významná časť zo štyroch miliónov voličov ešte nemá jasno v tom, koho budú voliť, a či vôbec voliť pôjdu. Jasno v tom majú takmer dva milióny ficovoličov, pre ktorých je tento kandidát s jednoduchým menom a jednoduchými heslami najlepšou voľbou. Keďže som pred časom čítal, že TV program Mojsejovci sledovali takmer dva milióny divákov zaujímalo ma, či ide o  dva milióny tých istých. A ak by aj išlo, čo sa nedozviem, prečo potom nevolia "stranu" Nory Mojsejovej? Asi preto, že celebrita z Pereša síce vyjadruje ich názory, ale robí to jazykom, ktorý nie je vhodné používať ani po 22 hodine. Robko to vyjadruje uhladenejšie, a aj keď nemá červenú kravatu od Versaceho, je prijateľnejší. Veľa sľubuje, niečo z toho aj splní a málokoho zaujíma, že to, čo nám veľkoryso dáva, nedáva zo svojho, ale nám to predtým zobral a maržu si ponechal. V niektorých prípadoch to zobral aj tým ešte nenarodeným, ktorých prvé slovo nebude mama, ale PPP. Po nás potopa nie je iba historický, ale aj vysoko aktuálny postoj drvivej väčšiny našej politickej garnitúry.

O dva dni pôjdem voliť. Nie preto, že by to bola moja povinnosť, ako si mumlajú starčekovia krivkajúci pri každých voľbách do volebných miestností, ktorí by najradšej kandidátku Národného frontu preniesli zo stola volebnej komisie rovno do urny bez zbytočných zastávok za plentou. Nie preto, že by som sa mohol plne stotožniť s volebným programom nejakej strany, ani nie preto, že môj hlas niečo ovplyvní. Pôjdem voliť preto, že iné možnosti mi súčasný systém údajnej demokracie neposkytuje. A budem krúžkovať, pretože v kandidátkach som našiel zaujímavých kandidátov i keď sú zriedení na homeopatickú koncentráciu. O dva dni sú voľby. Dovtedy môžem ako kedysi Martin Luther King napísať: I have a Dream:

• že volebné právo prestalo byť všeobecným a pre platiteľov daní na Slovensku sa stalo povinnosťou, pre pracovne neaktívnych ostalo právom a pre odkázaných na sociálne dávky zaniklo,
• zahraniční Slováci volili v krajine, ktorej odvádzali dane a naopak, cudzinci, platiaci dane na Slovensku, mali právo voliť u nás, 
• že bolo zrušené 5% kvórum a prestal som sa báť, že môj hlas ktorejkoľvek strane bude administratívnym postupom rozdelený stranám, ktoré by som nevolil ani v alkoholickom delíriu,
• že parlament mal variabilný počet poslancov podľa volebnej účasti a počtu odovzdaných hlasov za jednotlivých kandidátov, takže 150 poslancov tam sedelo iba pri 100% voličskej účasti,
• že poslanci nemali oproti bežným občanom žiadne privilégiá a ich odmeňovanie sa odvodzovalo od odmeňovania najvyšších štátnych úradníkov,
• že politické strany nedostávali zo štátneho rozpočtu žiadne príspevky za získané voličské hlasy,
• že poslanci si nič nemohli schváliť sami pre seba a všetky poslanecké a stranícke požitky museli byť schválené referendom,
• že z práva hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia bolo vyňaté hlasovanie o napĺňaní pokynu daného poslancom občanmi v platnom referende,
• že po schválení deficitného rozpočtu prezident povinne rozpustil parlament a vypísal predčasné voľby,
• že ... a ďalšie sny mi prerušilo zobudenie sa a tŕpnutie, aby výsledok volieb nepotvrdil, že všetko, čo bolo na Slovensku dobré, už vo viacerých vlnách odišlo za hranice, a to, čo ostalo, už inak a iných voliť ani nedokáže.

 A ako epilóg za týmito trápnymi voľbami sa mi hodí príspevok z internetovej diskusie:

"Chcem zle všetkým, nielen niekomu" (preto volím Fica).