Choď na obsah Choď na menu
 


Posledné návraty VI. (02.2024)

12. 2. 2024

10.2.2024 Chinatown 1974 Čínska štvrť

K filmom Romana Polanského mám pomerne rezervovaný postoj. Videl som z nich desť od Noža vo vode až po Muža v tieni, ale plný počet hviezdičiek a miesto v mojej Top100 som doprial iba Čínskej štvrti. Samozrejme, že som sa ani pri opakovaných zhliadnutiach nezamýšľal nad tým, či je film predstaviteľom neo-noiru, či Jack Nicholson je dôstojným nástupcom Hupreyho Bogarta, čo vo filme chýbalo a čo bolo navyše a nad množstvom ďalších pohľadov, ktoré rád prenechávam filmovým kritikom a historikom. Mňa vo filme fascinovala jeho atmosféra, ten temný podtón, ktorý sa ním tiahol, výborne vybraní herci, ktorí svojimi výkonmi nesklamali, záver, ktorý dlho ostáva v pamäti a dokonca aj hudba Jerryho Goldsmitha, ktorá zo začiatku pôsobila rušivo. A bez ohľadu na dobu, v ktorej sa príbeh odohráva, platí, že ak sú niekde dosiahnuteľné peniaze, vždy sa nájde jednotlivec alebo skupina, ktorí spravia všetko na svete, aby sa k nim dostali. Vtedy i dnes a určite aj v budúcnosti. Netreba zabúdať ani na presné dialógy, precízne vytvorenie dobovej atmosféry, ktorá bola naviac veľmi umne nasnímaná. A i keď som si prečítal vyjadrenia nervóznych mladíkov, ktorým sa tempo filmu zdal byť pomalé až nudné, ich pocit som nezdieľal.

chinatown.jpg

 

30.3.2024 Meet Joe Black 1998 Zoznámte sa, Joe Black

Sú filmy, ku ktorým sa kedykoľvek a pri akejkoľvek príležitosti vraciam. Asi nie sú najlepšie a ani nepatria k mojim najobľúbenejším. Ale skrývajú v sebe niečo opojné, čo ma vždy k obrazovke pritiahne. A takým je aj tento opisovaný film. Mám v knižnici aj jeho literárnu predlohu, ktorú pod mierne zmeneným názvom Šesť dní Kondora napísal James Grady. Réžie sa ujal Martin Brest, ktorý zaujal komerčne úspešným Policajtom v Beverly Hills, pokračoval remakeom Vône ženy a úspešnú trojicu zavŕšil filmom Zoznámte sa, Joe Black. Potom už od veku 52 rokov žiaden ďalší film nenakrútil. Ale tento sa mu naozaj podaril. Trojica hercov bola skvelá (Pitt vizuálom, Forlani krehkosťou a Hopkins, pretože iný ani nedokáže byť), dej plynul svojim pomalým tempom, ale nenudil, hudba Thomasa Newmana napomáhala romantickému ladeniu filmu. Videl som ho už mnohokrát, dnes naozaj naposledy, takže je aj posledná príležitosť zmieniť sa o menších nedostatkoch. Dnes som mierne znervóznel pri mimike Claire Forlani, ktorá mi nepripadala autentická. V celom filme mi prekážali mi neodôdniteľšné zámlky medzi jednotlivými slovami a vetami. A tradične mi prekážalo, že slovenské televízie z úsporných dôvodov vynechávajú záverečné titulky. Niežeby som na nich ľpel, ale počas nich Louise Armstrong spieval What´s a Wonderful World, čo ospravedlňuje akékoľvek množstvo titulkov.

meet-joe-black.jpg

 

7.4.2024 Jungfrukällan 1960 Prameň panny

Viaceré z filmov Ingmara Bergmana sú pre mňa orieškom, ktorého tvrdosť znásobuje môj ateizmus, resp. moje svojské vnímanie málo pochopiteľného a nepoznateľného. Pre mňa je pomerne náročné vcítiť sa do Bergmanovej tvorivej mysle, v ktorej Boh a vzťah k nemu tvoria kľúč k pochopeniu. Napriek tomuto úvodu považujem Prameň panny za jeden z jeho najlepších filmov. Dej je pomerne jednoduchý s atribútmi antickej tragédie, v ktorej napriek nepoľavujúcemu napätiu nie je ťažké uhádnuť kam dospeje. Aj keď už na filme badať dobu, ktorá uplynula od jeho nakrútenia, nepôsobí rušivo. Stredoveké reálie boli zobrazené vierohodne, atmosféra je majestátna, medzi hercami dominuje Max von Sydow a jeho majstrovské stvárnenie rozporu medzi nábožensky neprípustným zabitím a prirodzenou potrebou potrestať zločin spáchaný na jeho jedinej dcére. Sú Bergmanove filmy, ku ktorým sa postupne mení môj vzťah k nim, ale Prameň panny k nim nepatrí.

jungfrukallen.jpg

 

8.4.2024 Apocalypse Now 1979 Apokalypsa

Vojnové konflikty sú častým námetom spisovateľov, scenáristov a filmárov. Dochádza pri nich k neopakovateľnému vzopätiu všetkých síl a prostriedkov na oboch bojujúcich stranách a to poskytuje vhodný materiál na zobrazenie. Na vojnový konflikt je možné nahliadať z najrôznejších hľadísk o čom svedčia dejiny kinematografie.

Keď sa Francis Ford Coppola sa po dlhej príprave odhodlal nakrútiť Apokalypsu trvalo mu to tri a pol roka a vojnu v nej stvárnil ako šialenstvo. Bolo to jeho majstrovské dielo a ako mnohokrát predtým sa jeho poňatie nestretlo okamžite s masovým pochopením a uznaním. Apokalypsa síce získala dvoch Oscarov, ale vložené prostriedky sa producentom vrátili až po piatich rokoch. Pred nakrúcaním a najmä počas neho sa režisér stretával s množstvom prekážok najrôznejšieho druhu. Slávni herci mu odmietali hrať vo významných úlohách, výroba trpela chronickým nedostatkom financií, počas hektického nakrúcania sa narušovali osobné, rodinné i umelecké vzťahy.

Moje dojmy z prvého stretnutia s filmom sa dajú vyjadriť slovami: chladné uznanie. Ani pri reprízach som nenachádzal viac pochopenia. Stále viac mi prekážalo, že pyrotechnické, svetlené, zvukové a iné efekty nemajú iný význam, ako prekvapiť a ohúriť diváka. Takže aj po tomto poslednom návrate uznávam, že Apokalypsa je výnimočné, veľkolepé dielo, ale to, čo mi na nej prekáža, vôbec nie je zanedbateľné.

apocalypse-now.jpg

 

13.4.2024 Misery 1990 Misery nechce zomrieť

Výborný horor Roba Reinera podľa knihy Stephena Kinga začína scénou, v ktorej Annie Wilkis (Cathy Bates) vyťahuje z havarovaného auta zraneného spisovateľa Paula Sheldona (James Caan), ktorého je fanúšičkou č. 1. Vlastne počas celého filmu sú na scéne iba títo dvaja herci, ktorí medzi sebou rozohrávajú sériu dramatických scén, v ktorých sa nadšená fanúšička postupne mení na chladnú manipulátorku, ktorá je ochotná vykonať čokoľvek, čo by udržalo jej nedobrovoľného nájomníka pri sebe až do doby, keď sa naplnia jej zvrátené predstavy. Cathy Bates si vo filme zahrala svoju životnú úlohu a nečudo, že za ňu okrem Oscara dostala rad ďalších ocenení. Stephen King bol jej výkonom taký nadšený, že pre ňu napísal hlavnú úlohu pre ďalší úspešný film Dolores Claiborne. Nemožno sa čudovať, že James Caan sa pri nej trochu strácal. Aj keď som viackrát uviedol, že ma horory neoslovujú, tak Misery a Osvietenie patria medzi najsvetlejšie výnimky z tohto môjho nezáujmu. Zasvätení kingológovia síce s nevôľou vnímajú, že v oboch uvedených filmoch sa oproti knihe stratila mystika prítomná v knižných predlohách, ale ja to naopak považujem za prednosť. Videl som aj chválenú Zelenú míľu a tam mi prítomná mystika výrazne prekážala. Pri tomto poslednom návrate som si uvedomil, že Misery je popri Fargu, Wind River a pod. ďalším filmom, ktorý sa prakticky celý čas odohráva v zimnej krajine.

misery.jpg