Choď na obsah Choď na menu
 


Sviatky v úzadí

12. 3. 2022

V posledných rokoch som zvykol k MDŽ aj k Veľkej noci napísať pár slov. A v tomto roku nenapíšem! Napriek tomu, že omikron, ktorý už navštívil takmer každého, nám nerobí tak zle, ako jeho predchodcovia. Namiesto starostí s pandémiou nám krajina, kde už včera zjedli to, čo mali na zajtra, krajina, ktorá je benzínovou pumpou s atómovými bombami (podľa senátora McCaina), prichystala poriadne prekvapenie. Po mesiacoch zhromažďovania vojsk a nekonečného ubezpečovania, že ide iba o cvičenie (viď chlácholenie ruského veľvyslanectva) 24. februára ruské vojská napadli ciele na území Ukrajiny.

nepotrestaju-nas.jpg

Rozpútala sa regulárna vojna, ktorá šokovala nielen Európu, ale celý svet. V čase keď to píšem, trvá táto vojna viac ako dva týždne a nikto si netrúfa prognózovať, ako dopadne. Súčasne s ňou sa rozpútala propagandistická kampaň, ktorá napriek používania eufemizmov (vojenská špeciálna operácia na demilitarizáciu Ukrajiny, denacifikácia a pod.) nemohla zakryť, že niektoré z nich už spĺňajú definičnú podmienku pojmu chucpe (vrah rodičov žiada súd o zhovievavosť, nakoľko sa stal sirotou). Najviac ma šokuje, že cieľom ruských útokov sa stále častejšie stáva civilné obyvateľstva, čo naznačuje, že namiesto deklarovaného môže byť v pozadí obyčajná pomsta 170 cm plukovníka KGB, ktorému napriek vysokánskym dverám, dlhým stolom a stále ničivejším zbraniam svet odmieta venovať primeranú pozornosť a úctu, a tak ju chce dosiahnuť zväčšovaním Ruska až na úroveň Sovietskeho zväzu a ak to dobre pôjde i ďalej. Je zaujímavým porovnaním, že ak Rusko vedie bývalý dôstojník KGB, je to ako keby Nemecko viedol bývalý dôstojník Gestapa. Až doteraz som si myslel, že taktika spálenej zeme nepatrí do tohto storočia a že je hanebné používať vákuové, kazetové a fosforové bomby, osobitne proti civilným ciľom.  Rvnako tak som supersonické rakety považoval za technologický výstrelok bez praktického vojenského využitia. Mýlil som sa viac ako Miloš Zeman. Do 21. storočia však nepochybne patrí informačná vojna a v nej sú Rusi ozajstnými majstrami. Lebo pre monarchu z Kremľa môže byť pri resuscitácii Sovietskeho zväzu Ukrajina iba zastávkou, nie cieľom. Uvedomujem si, že Orwellov rok 1984 a Hellerova Hlava 22 sú opäť medzi nami. So svojimi protikladmi typu:

Nesmiete vyzbrojovať Ukrajinu, ale my si môžeme pýtať zbrane z Číny. Darovanie slovenského obranného komplexu S-300 by bolo nepriateľským aktom, zatiaľ čo kompletné ničenie krajiny a zabíjanie jej obyvateľstva je aktom priateľstva a slovanskej vzájomnosti.

Vo vašich radoch nesmú bojovať cudzí dobrovoľníci, ale v našich čečenskí a sýrski hrdlorezi áno.

Ničíme iba vojenské ciele, ako napr. sklady obilia, nemocnice, obytné budovy, kradneme majetok občanov, potraviny i zásielky humanitárnej pomoci. Hodinky zatiaľ nie.

Ničíme plošne Ukrajinu, ale keď nám zhorí sklad palív v Rusku ideme sa zblázniť od pohoršenia.

Medzi podmienkami na ukončenie invázie, ktoré som v rozhlase započul, má byť okrem neutrality a legalizácie ukoristeného územia, aj náhrada škôd spôsobených na ruskom vojenskom materiáli. Reparácie uložené napadnutému doteraz ešte nikto nevymyslel. To je chucpe najchucpovatejšie!

A tak ma zatiaľ potešilo iba to, ako tento fenomén ilustroval Rado Ondřejíček vo svojej Cynickej oblude.

hlava-22-v-roku-2022.jpg

Som prekvapený poznaním koľko mojich rovesníkov a známych aj napriek tomu, že zažili bielo pomaľované a dočasne u nás zaparkované tanky a nie sú ešte úplne dementní, si neuvedomujú konzekvencie vyplývajúce z ich postoja pre našu krajinu. Mnohí z nich nikdy neboli v Rusku a ani tam nehodlajú vycestovať. Doma okrem paliva v aute a plynu v sporáku nič ruské nemajú a napriek tomu bezmyšlienkovito opakujú ruské propagandistické žvásty.

Už som sa niekoľkokrát zapovedal, že nebudem písať na politické a vojenské témy, ale nedá mi to.