Politici majú slúžiť ľuďom je obľúbená téza, ktorá platí vo všetkých demokratických krajinách okrem Slovenska, pretože my máme demokraciu karpatského typu. V demokraciách sa politici združujú v politických stranách a svoju činnosť financujú prevažne z členských príspevkov a darov. U nás nie. U nás máme iba strany jedného muža a ministrany, ktoré by na členskom nevybrali ani na tlač členských známok. Iba u nás mohlo donedávna existovať a do parlamentu sa dostať zoskupenie štyroch osôb, doplnené náhodnými okoloidúcimi. Aj po zákonnej úprave naďalej existujú úspešné strany, ktoré počtom pripomínajú predsedníctvo alebo nanajvýš ústredný výbor za komunistov. Príčinou je jeden volebný obvod vykšeftovaný v dávnej minulosti za Vatikánsku zmluvu. Pri ňom nevzniká potreba vytvárania regionálnych štruktúr a po tom, ako si potichu poslanci radikálne zvýšili príspevok zo štátneho rozpočtu za odovzdané volebné hlasy odchádza pojem členských príspevkov do zabudnutia. Politici sa stali žoldniermi spoločnosti. A to máme ešte šťastie, pretože po schválení šialeného nápadu vyplácať voličom za účasť 500 € by sa zo žoldnierov stali priam prostitútky.

Jeden volebný obvod natoľko zdeformoval politický život, že strany sa už ani nesnažia zvyšovať počet svojich členov, pred voľbami sa neobťažujú tvorbou nejakých programov a  vrásky na čele z nesplnenia sľubov im vyhladzuje amnézia voličov. Politické diskusie, ktoré boli po roku 1989 mimoriadne sledované sa zmenili na nenávistné, vulgárne súboje, pri ktorých už iba chýba, aby sa ich aktéri pobili. Na úspech vo voľbách spravidla stačí príťažlivý predseda, zopár nereálnych sľubov v podobe krátkych, zapamätateľných hesiel a Slovensko oblepené bilboardami. Pretože vyhnúť sa predvolebným bilboardom nie je možné, vybral som z nich 5+1 a pridávam k nim to, čo ma napadlo po tom, ako som ich prečítal. Preto 5+1, lebo ten prvý ani nie je bilboardom, ale urážkou voliča.

Po tom, čo tu tento spolok napáchal za púhe tri roky je neuveriteľné, že nezaliezli do kanálov a namiesto toho sľubujú že nás nepredajú mafii. Veď to ani nejde, keď nás mafii odovzdali  zadarmo na striebornom podnose.

Prvý bilboard, ktorý ma zaujal, pretože okolo neho bicyklujem, je od polepšených kotlebovcov. Mám pocit, že napĺňa ducha trestného činu nebezpečného vyhrážania.

Ani polepšení smeráci sa nevyznamenali, pretože k rečníckej otázke mali pridať aj zdroj prostriedkov, z ktorých sa to bude financovať. Ale to ich bude trápiť oveľa menej ako obava z trestu, ktorý ich čaká po návrate do košiara.

Pozriem na bilboard a priam počujem štrnganie kľúčov šťastných nájomníkov 20000 bytov, ktoré nám multiotecko s partiou niekde pripravili (?). Že namiesto toho podľa svojej potreby zmenili stavebný zákon, zablokovali  množstvo užitočných noviel a dali niektorým paragrafom nový rozmer, to sú iba také collateral damage.

Nielen Fico a Matovič sa vyhrabali z prepadliska dejín. Aj rétor Andrjuša, ktorý nenahliadol do slovníka cudzích slov, kde by zistil, že ide zastavovať slobodu a zodpovednosť, čo je najstručnejšia definícia liberalizmu. "Nevedia, čo činia", to už tu niekedy bolo.

Dlhodobo ma udivuje nepomer medzi počtom kresťanov a volebnými výsledkami KDH. Ale keďže KDH dlhodobo disponuje najnudnejšími predsedami, už mi to také čudné nepripadá. Aj na konštatovanie pána Majerského môžem reagovať iba otázkou: "No dobre, a čo ďalej?"

Ak niekomu v prehľade chýba modrá retrostranička, mám k dispozícii iba vtip, ktorý ju vystihuje: Mikuláš Dzurinda znovu naskočil na bicykel, akurát si nevšimol, že na stacionárny.

Zúčastnil som sa na všetkých doterajších parlamentných voľbách. Je pravdou, že tentokrát bude voľba ťažšia, nejednoznačná, ale stále možná. Keď budeme voliť zle, možno sa dožijeme ďalších volieb, pri ktorých bude účasť aj hlasy pre jednotnú kandidátku nejakej obdoby Národného frontu vysoko nad 90 %. Najhoršie, čo môžu voliči v tejto situácii robiť je nevoliť, pretože tým dávame šialencom do ruky odistený granát. Ak voľby dopadnú zle aj pri vysokej volebnej účasti, bude ich jediným prínosom koniec ilúzií o krajine, v ktorej žijeme a tie sprostosti o bohabojnom, pracovitom, srdečnom a  pohostinnom národe, ktorý sa dokáže v kritických dobách vzopnúť a vrátiť sa na správnu cestu si môžeme dať za klobúk. A spomenúť si na Satinského slová, že na Slovensku sú iba komunisti a fašisti.