Choď na obsah Choď na menu
 


Premiéra

22. 1. 2021

Dnes je 22.1.2021. Včera mali svoj deň číselní prospektori, ktorých potešilo 21. storočie, s rovnakým rokom v tomto storočí a dňom v tomto mesiaci. A ak si ešte počkali na 21. hodinu a v rámci nej na 21. minútu a nebodaj aj 21. sekundu, tak to určite zažili nejaký numerologický orgazmus.Ja som mal dnes iný zámer. Bolo 12°C, vietor mal rýchlosť okolo 22 km/h a Slnko bolo najviac 22° nad obzorom. Tých jednotiek a dvojok bolo dnes dodatočne. Najviac ma potešili teplotné hodnoty, menej vietor a paradoxne najviac mi prekážalo Slnko, proti ktorého lúčom nepomáhali ani okuliare, o ktorých známi tvrdia, že sú slepecké alebo zváračské. A okrem slnečného svitu boli nepríjemné aj oblasti s utlačeným a zľadovateným snehom. Keď som na nich nútene menil smer, roztancovalo ma to tak, že som mal som čo robiť, aby som pri prvej tohoročnej jazde nezažil aj prvý pád.

Cyklistov bolo pochopiteľne málo, pretože bol pracovný deň a štartoval som skoro, aby som sa do zotmenia vrátil. Okrem toho väčšina rekreačných cyklistov sa riadi viac dátumom ako podmienkami na bicyklovanie. Veď kto už bicykluje v januári? Párkrát som síce aj ja začínal skoro, ale vždy to bolo až o mesiac neskôr. Globálne otepľovanie má aj takéto dôsledky. Dokonca som na zátopovej lúke videl rodinku, ktorá si púšťala šarkana. To bola za mojej mladosti jesenná záležitosť, ale asi to nemá nič spoločné s globálnym otepľovaním. Hrádza samotná a priľahlé lúky sú rozryté od diviakov a som celkom rád, že ide o plaché zvieratá.

Všetky bufety sú nútene zavreté. S tým som počítal, ale keby boli aspoň nejaké lavičky. Na sídlisku nám ich zlikvidovali kvôli bezdomovcom a popri cyklotrase nemá nikto záujem ich inštalovať. Celkom by mi prospelo si chvíľu na nich spočinúť. Zimné obdobie je pre seniorov obzvlášť škodlivé. Stravovanie ako v lete a pohyb žiaden. Človek priberá a ostávajúce svalstvo už začína mať charakteristické znaky posmrtnej stuhnutosti. Mojich normatívnych 26 km, ktoré mám k Minivyze a späť, mi vyvolalo iba obvyklé bolesti sedacích svalov a okraja dlaní na malíčkovej strane.

Málokedy počas cyklotúr fotografujem. Keďže jazdím sám, nejazdím mimo cyklotrasy, lebo si ako krízový manažér viem celkom živo predstaviť, aká maličkosť by mi mohla skomplikovať návrat domov po nehode na málo frekventovanej trase. Ale na cyklotrase zasa nie je veľmi čo fotografovať. Preto som dnes spravil iba ilustračnú snímku dokumentujúcu, ako pokročila výstavba R4. Tou aj končím informačnú správu o prvom tohoročnom bicyklovom výjazde.

r4-v-januari-2021.jpg