Choď na obsah Choď na menu
 


Postpandemické stretnutie

18. 5. 2021

Ľudský vek sa delí na mladosť, stredný vek a „dobre vyzeráš“.
My už patríme medzi nekategorizovaných.

Naše abiturientské stretnutia sa konajú so stabilitou fyzikálnych konštánt. Prekaziť ich môže iba živelná pohroma alebo vojnový konflikt. Ale tiež aj tá blbá pandémia, o ktorej spočiatku panovala predstava, že spôsobí iba dvojtýždenný výpadok z obvyklej činnosti, ktorý bude najlepšie využiť na lyžovačku. Prekvapujúco to nevyšlo a zlyhala nielen premiérova „atómovka“, ale aj jej repete. Prekvapujúce bolo, že jeho posadnutosti plošným testovaním uverila väčšina národa. Ale bolo to vlastne jedno, či uverili alebo neuverili, pretože sa aj tak museli „dobrovoľne“ postaviť do dlhočizného radu, inak by mali problémy v zamestnaní a ktovie kde ešte inde. Nás sedemdesiatnikov sa našťastie tento nedomyslený nápad netýkal. Časť seniorov sa ho napriek tomu zúčastnila, lebo sú radi medzi ľuďmi a okrem postávania v radoch chodia aj voliť stranu, ktorá im sľúbi nesplniteľné a posedávať a diškurovať v čakárňach pred ambulanciami. Nie sú jediní, pretože výter nosu absolvujú aj ďalší, ktorí nemusia, voliť chodia aj negramotní a v obchodoch sa motajú indivíduá, ktoré okrem toho, že sú bezdomovci, sú aj bezeurovci. Celý cirkus s plošným testovaním považujem za testovanie manipulovateľnosti a povoľnosti občanov, lebo to je pre budúcnosť cennejšia informácia, ako pravdepodobnostná informácia, že je niekto nakazený. Predsa len už uplynulo 30 rokov od doby, v ktorej stádovitosť bola normou a pre súčasných vládcov je užitočné zistiť aké veľké rezíduum z tej doby ostalo. Obávam sa, že skúsenosti so zaisťovaním dobrovoľnej účasti pracujúcich na oslavách 1. mája sú stále živé.

Zaujímavé sú meniace sa postoje seniorov k očkovaniu. Od počiatočných obáv, že sa im pri očkovaní vpraví do tela niečo škodlivé, cez rezignáciu voči diskriminácii v očkovacích skupinách, až po súčasnú bezmocnosť vyvolanú kombináciou ich nízkej mobility a liknavosti riadiacich orgánov zdravotníctva. Myslím, že tá bezmocnosť je najhoršia. Videli v živote všeličo, ale zlyhávanie zdravotníctva pri protipandemických opatreniach, pri očkovaní a dokonca aj pri zaisťovaní medzinárodne uznávaných očkovacích preukazoch, to sa hneď tak nevidí. A pritom zdravotníci na súčasnom stave nesú najmenšiu vinu. Vinníci sú naďalej nepostihnuteľní.

Pokiaľ viem, tak sú všetci spolužiaci zaočkovaní a nikto nečaká na Sputnika. Stačil im ten, ktorého pípanie sme počuli pred 64 rokmi. Výnimky sú z imunologických dôvodov a zatiaľ nedostatočnej doby od prekonania Covidu-19. Máme aj kuriózny dôvod antivaxerstva, odôvodnený životom na lazoch, kde môže človeka nakaziť iba medveď a tento prípad ešte nebol opísaný ani v Lancete.

Záujem o stretnutie prejavilo 23 spolužiakov. Neuveriteľné! S takým počtom po 57 rokoch od maturity sa už môžeme zaujímať o kontakt na miestnu pobočku Guinessovej knihy rekordov. Nepovažujem za vhodné, aby som pri absentujúcich spomenul Františka Kovaříka, ktorého nezaujímalo, kam sa odsťahoval Hliník a písal mu naďalej „nepřítomen“. Nás musí zaujímať a zaujíma, že trom zo spolužiakov už zdravie nedovoľuje sa zúčastniť sa stretnutia a čo je horšie, v minulom roku nás navždy opustili ďalší dvaja spolužiaci, na ktorých už budeme môcť iba spomínať.

Stretnutie bude, ako som už viackrát oznamoval, v Kráľovskom dvore. Malou reklamou tohto zariadenia písanie tohto blogu končím, aby som ho dokončil deň po stretnutí, t.j. 26.6.2021 a pridal aj ďalšiu fotogalériu, ak nám bude zdravie, fotoaparáty a mobily fungovať.

spravny-napis-o-spravnom-mieste.jpg