Choď na obsah Choď na menu
 


Modlením k zdraviu

9. 3. 2021

Modlením k zdraviu

Poradie vstupu pacientov do ambulancie je príkladom samoorganizujúcej sa činnosti. Po pozdrave príchodzieho zaznie otázka „Kto bol posledný?“ a aj keď sa dotyčný člen pelotónu prizná, čakajúcim nikto nezaručí, že ich nepredbehne nejaký známy tých vo vnútri alebo ten, ktorý „iba na chvíľku“, „iba pre potvrdenie“ a pod. Takéto predbiehanie, uprednostňovanie, protekcie a výnimky je prítomné tam, kde je nedostatok. Za socializmu to bola forma ochrany pred univerzálnym nedostatkom, ktorý vytvárali nekompetentné osoby na mocenských postoch, ktorých ambíciou bolo kompletné programovanie našich životov bez toho, aby na to mali schopnosti a materiálové zázemie. Z tejto situácie boli iba dve východiská – mať známosti vo všetkých segmentoch záujmu alebo čakať, čakať, čakať.

Tento úvod spôsobila naivná viera, že s cinganím kľúčov tieto zlozvyky automaticky zmiznú. No oni nezmizli, a dokonca sa ešte prehĺbili. V čakárňach pred ambulanciami pribudli akési svetielkujúce čudá, ale tie väčšinou už nefungujú, aby nerušili. Ani poradové čísla, aké poznáme z čajníkovej epizódy Mr. Beana, sa príliš neujali. Ľudia si ich vyberú do zásoby a odídu. Výsledkom je rovnaký zmätok, aký panoval pred nimi. Svojho času zaviedol minister Zajac dvadsaťkorunové poplatky, aby odradil babky, ktoré sa prichádzajú do čakárne porozprávať. Tie uľahčili príchod Fica k moci, lebo šetrným Slováčikom sľúbil ich zrušenie. Dnes sú tí istí šetriči ochotní zaplatiť tú istú sumu v eurách a ani potom nemajú nič zaručené. Hlavne neklopať. Ministrom zdravotníctva sa v novej vláde nevedno prečo stal MUDr. Marek Krajčí. Pred voľbami sľuboval komplexnú reformu zdravotníctva, o ktorú sa doteraz ani neobtrel. Práve jemu chcem venovať zvyšok blogu, lebo moje rozhorčenie prekonalo aj zvyčajnú zdržanlivosť.

minister-zdravotnictva-sr.jpg

Tento minister ma prekvapil svojim enormným náboženským zanietením. Ako ateista žasnem nad opisom jeho náboženských zážitkov, lebo do funkcie bol ustanovený preto, aby skonsolidoval verejné zdravotníctvo. Keď sa objavila správa, že v rámci boja proti kovidu poletovalo nad Slovenskom lietadlo s nejakou handričkou, tak som úplne zdúpnel pri predstave, kam to môže zájsť. Nemám nič proti jeho viere, iba proti jej prieniku do výkonu jeho funkcie. Už pred časom mi prekážalo, že minister Ftáčnik vnášal do výstupov svojej práce záľubu v jóge a to bolo určite menej škodlivé ako to, čo sa deje za ministra Krajčího. Netuším, do akej miery jeho vzťah k viere ovplyvnil obsadenie kľúčových pozícií na ministerstve a jeho čistky vo vedeniach najväčších nemocníc, ale nedávne nahradenie lekára na čele špičkového kardiologického ústavu hutníkom prekonalo aj moje najodvážnejšie predstavy. A ten, ktorý to spáchal, predstiera údiv nad Sulíkovou ponukou, že prevezme zodpovednosť za zlyhávajúce ministerstvo. Jeho predchodkyňa po tom, ako jej po percentách bažiaci Fico zrušil stratifikáciu nemocníc, podala demisiu. On sa po neúspechu pri návrhoch predkladaných vláde rozplače alebo jemne búcha pästičkami po stole. Demisiu nepodá ani náhodou, lebo široko-ďaleko nevidí nikoho, ktorý by dokázal tento post zastávať lepšie ako on. Ja mu takého prezradím využitím Breinerovej vety: „Je ním ktorýkoľvek občan Slovenska vybraný náhodným výberom.“ V posledných dňoch sa blysol presunom zodpovednosti za očkovanie Sputnikom V na očkujúcich lekárov a šialeným nákupom 35 miliónov AG testov. Bolo smutné, keď som v televíznych novinách videl neskrývanú radosť lekárov, ktorým kúpili dva moderné stoly do operačného sálu za pár tisíc eur. A na druhej strane nezodpovedný činiteľ vycáluje zo spoločných peňazí 140 miliónov na testy, ktorých je jednak nezmyselne veľa a jednak nie sú vhodné na predpokladané samotestovanie tak, ako neboli vhodné na plošné testovanie, na skríning ani na súčasné nekončiace testovanie v rámci semaforov.

Nič z toho sa ma doteraz nedotklo osobne. V čakárni si posedím, testovania sa nezúčastňujem, ale zmenená stratégia očkovania ma už nemohla nechať chladným. Znesie prirovnanie k vojenskej stratégii vo filme Fanfán Tulipán. Vakcín bolo, a ešte chvíľu aj bude, nedostatok. Preto bolo prioritné očkovanie zdravotníkov správnym krokom. Po ňom nasledovala kritická infraštruktúra maskovaná občasným očkovaním seniorov z DSS. A pretože iba málokto vie, čo je kritická infraštruktúra, zmestili sa do nej všetci tí, čo si vždy vedia všetko vybaviť, lebo schopnosť dopriať si to, čo je pre iných zakázané alebo nedostupné je hlavným zmyslom ich úbohej existencie. Ale dokonca aj to by sa ešte dalo nejako zniesť. Až keď seniorov mojej vekovej skupiny odsunuli do VIII. skupiny, pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Po protestoch verejnosti sa síce miništranti zľakli a vrátili sa k vekovej prioritizácii, ale debilný systém, v ktorom „kto prv príde, ten prv melie“ ostal. Pre mňa to napríklad znamená, že keď nebudem v noci striehnuť, kedy jeho zdravotnícke veličenstvo na sociálnej sieti odštartuje možnosť prihlasovať sa na rýchlo miznúce voľné termíny, tak ma predbehnú desaťtisíce mladších a rýchlejších záujemcov.

Pani Eliášová prisľúbila, že na budúci týždeň to už bude iné a normálne. Verím tomu rovnako, ako som Mečiarovi veril že „bude inak a lepšie“ po tom, ako zrušil druhú vlnu kupónky, aby mohol obdarovať svojich verných. Nech už očkovanie dopadne ako chce dúfam, že tak, ako teraz NAKA odvádza do basy Ficových chránencov, tak o pár rokov budem s potešením sledovať ako bude NAKA odvádzať dnešných premiantov z najlepšej vlády všetkých čias. Prajem im nech sa len poriadne modlia, aby ich neposadili do jednej cely s niekým, komu ich vinou zomrel príbuzný.