Choď na obsah Choď na menu
 


Čo sa skrýva v nutelle

19. 11. 2021

Nutella, ako výrobca Fererro nazval svoj lieskovoorieškový krém, je veľmi populárnou nátierkou rôznych podkladových potravín palacinkami počnúc a trebárs pečivom končiac. Lahodná chuť, vláčna konzistencia a prijateľná cena z nej vytvorili obľúbený a nespochybniteľný výrobok. Teda až do doby, než médiami prebehla fotografia zobrazujúca zložky, z ktorých je nutella namixovaná. A nečudo, že vo Ferrere zúrili, lebo sa odhalilo to, čo Česi nazývajú: "Navrch huj, uvnitř fuj!". Konzumenti k svojej nevôli zistili, že potraviny stále väčšmi pripomínajú výrobky chemických fabrík, než zmesi poľnohospodárskych produktov. Tomu, čo pred 70 rokmi cukrári z Alby ponúkli trhu pod názvom Supercrema, sa dnešný výrobok podobá iba čiastočne. Inkriminovaná fotografia odhaľovala zloženie Nutelly takto:

z-coho-je-nutella.jpg 

Problém vznikol najmä odhalením, že deklarovaný rastlinný olej je v skutočnosti palmovým olejom, ktorý podozrievajú zo spôsobovania rakoviny a patrí k tomu najlacnejšiemu a najnekvalitnejšiemu, čo sa v rámci rastlinných olejov ponúka. V roku 2019 spoločnosť vydala svoju 10. správu o spoločenskej zodpovednosti a odvtedy už na etikete priznáva, že rastlinný olej je palmovým olejom. Všímavejší čitatelia si všimnú, že na obrázku palmový tuk, lieskové oriešky a cukor dávajú spolu (bez mlieka a kakaa) 101,3 g na 100 g výrobku, čo nevyvoláva dôveru. Tak som si vzal najnovšie balenie nutelly, kde sú uvedené tieto hodnoty: tuky 30,9 g, sacharidy 57,5 g a bielkoviny 6,3 g, celkom 94,7 g, takže tam pre zmenu vyše 5 g chýba a 0,1 g soli to nezachráni. Posledný pokus som podnikol na webovej stránke výrobcu. Ten udáva 13 % lieskovcov, 8,7 % sušeného mlieka a 7,4 % kakaa. Ostatné zložky (kakao, lecitín, vanilín) nie sú kvantifikované. A tak si pripadám ako v socializme, kde súdruhovia po zistení, že sa im v nejakom segmente nedarí, zmenili štatistické vykazovanie, aby nebolo možné porovnávať výsledky zo susediacich rokov.

Ako dôchodca s disponibilným časom som sa pokúsil vyrobiť nátierku podomácky. Receptov je množstvo a je ťažké bez pokusov, iba náhodným výberom, nájsť ten najvhodnejší. Najväčším problémom sa ukázalo byť zbavenie lieskovcov šupky a ich jemné umletie. Pri prvých dvoch pokusoch som lieskovce mierne upražil a potom som ich hnetením v utierke zbavoval šupky. Je to otročina s neistým výsledkom. Ako najvhodnejšia sa nakoniec ukázala kúpa ošúpaných lieskovcov v Tescu. Aj jemné zomletie lieskovcov je v domácich podmienkach takmer nedosiahnuteľné. Môjmu výkonnému choppru s titanovými nožmi som takmer zavaril motor, lebo nejaká umelkyňa v recepte navrhla použiť namiesto cukru med, čo viedlo k vytvoreniu hmotu ponášajúcu sa na asfaltovú zmes, ktorou sa opravujú výtlky na ceste. Pri druhom pokuse som už lieskovce sekal s prídavkom mlieka a výsledok bol viditeľne lepší. Pre zmenu som zlyhal pri čokoláde, pretože som použil mliečnu Milku a  napriek skúsenostiam z práce v laboratóriu sa mi ju nedarilo uviesť do tekutého stavu. Tretí pokus bol zatiaľ najúspešnejší. Lieskovce som zalial šľahačkou  (veď načo dávať mlieko a nejaký olej?), cukor som použil javorový a vanilkový a čokoládu horkú belgickú. Výsledkom bola chutná nátierka, ktorá má výraznú chuť lieskovcov a nie je tak výrazne sladká ako nutella. Použil som pomer 300 g lieskovcov, 150 g čokolády, 250 ml šľahačky, asi 2 lyžice javorového cukru a 1 vrecko vanilkového cukru. Pri piatom, záverečnom, pokuse, na ktorý sa chystám v najbližšom čase , pridám k pôvodnej receptúre nejakú lyžicu kakaa kvôli farbe a javorového cukru kvôli sladkosti. 

Môžem vás ubezpečiť, že jediný nedostatok domácej nátierky, spočívajúci v krátkej trvanlivosti, nebudete mať možnosť spoznať. Miniete ju oveľa skôr.